1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
názoru generálneho prokurátora spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia (§ 397 Obchodného zákonníka). Uviedol, že žalobca bol v rozhodnej dobe podnikateľom - fyzickou osobou ako prevádzkovateľ verejnej lekárne. Právny predchodca žalovanej ako verejnoprávna inštitúcia pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti realizoval verejné potreby v oblasti výkonu zdravotného poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci boli splnené podmienky pre aplikáciu § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože jedným z účastníkov právneho vzťahu bola verejnoprávna inštitúcia a druhým bol podnikateľ - fyzická osoba, pričom sa právny vzťah týkal zabezpečovania verejných potrieb. Vzhľadom na uvedené zaujal názor, že súdy mali správne vec posúdiť tak, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby a námietku premlčania vznesenú žalovanou mali súdy vyhodnotiť ako nedôvodnú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2011 sp.zn. 3 MObdo 1/2010. Žalobca sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotožnil. Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ani tzv. iné vady konania namietané, tieto neboli ani zistené. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudky súdov nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretože súdy nižšieho stupňa nesprávne posúdili otázku, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom občianskoprávnym alebo obchodnoprávnym.
1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len „všeobecná poisťovňa“) ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia.
2 zákona o zdravotnom poistení všeobecná poisťovňa je právnická osoba.
1 zákona o zdravotnom poistení všeobecná poisťovňa najmä
Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
2 Obchodného zákonníka v znení platnom od
zákona č. 373/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predpokladom úspechu v konaní však nesporne je skutočnosť, aby bol nárok uplatnený v zákonom stanovenej lehote, za predpokladu vznesenej námietky premlčania. Sporná zostala otázka, ako bolo potrebné kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania z hľadiska použitia hmotného práva a v nadväznosti na to i dĺžky premlčacej lehoty. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - prevádzkovateľom verejnej lekárne (žalobcom) a Zdravotnou poisťovňou (žalovanou), je vzťahom obchodno-právnym a nie občiansko-právnym. Právny predchodca žalovanej ako verejnoprávna inštitúcia pri uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti realizoval verejné potreby v oblasti zdravotného poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca bol v danom čase podnikateľom - fyzickou osobou ako prevádzkovateľ verejnej lekárne. Vzhľadom na to boli splnené predpoklady na aplikáciu § 261 ods. 2 Obchod. zák., keď jedným z účastníkov právneho vzťahu bola verejnoprávna inštitúcia (žalovaná), druhým účastníkom bol podnikateľ - fyzická osoba (žalobca) a tento právny vzťah sa týkal zabezpečovania verejných potrieb (poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V tejto súvislosti je potrebné zmieniť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 87/2003, na ktoré poukazovala žalovaná, a
ktorého je vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, vzťahom občiansko-právnym. Uvedené rozhodnutie sa od daného konkrétneho prípadu líši tým, že zdravotnícke zariadenie spomínané v danom rozhodnutí nemalo postavenie podnikateľa ale štátnej príspevkovej organizácie, na rozdiel od žalobcu, ktorý má postavenie podnikateľa a preto nie je možné ho v danej situácii použiť. Na vec sa taktiež nevzťahuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2004, pretože ani v tomto konaní ani jeden z účastníkov nebol podnikateľským subjektom, ale obaja účastníci mali status štátnej organizácie. Súdy nižšieho stupňa pochybili, keď predmetný právny vzťah posudzovali z hľadiska premlčania nároku
Občianskeho zákonníka a nie
Obchodného zákonníka. Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenie veci zostal skutkový stav neúplný. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.