3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej iba „ZOHS“) v súvislosti s prešetrovaním vo veci možných dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže
1 ZOHS a čl. 101 Zmluvy o fungovaní EU, a ku ktorým údajne došlo na území Slovenskej republiky v období od roku 2007 až do súčasnosti za možnej účasti Stengl Consulting, s.r.o. a navrhovateľa na týchto dohodách. V rámci inšpekcie pracovníci odporcu prehliadli u navrhovateľa tri špecifikované notebooky a ich e-mailové schránky, na základe vyše štyridsiatich kľúčových slov z nich vybrali značné množstvo elektronickej pošty a elektronických dokumentov a tieto skopírovali do súborov uvedených v petite; následne ich uložili na tri DVD disky a pevný disk odporcu, ktoré zapečatili a odniesli so sebou. Tým sa
navrhovateľa odporca dopustil nezákonného zásahu do práv navrhovateľa, lebo inšpekcia bola vykonaná na základe poverení, ktoré sú pre svoje vady nezákonné a navyše bola vykonaná nad rámec poverení, a preto v rozpore s § 22 ods. 3 ZOHS. Vady poverení vidí navrhovateľ v tom, že neobsahujú žiadnu informáciu o účele inšpekcie vo vzťahu k navrhovateľovi, ani to, prečo má byť inšpekcia, ktorej účelom je získanie podkladov a informácií týkajúcich sa možných Dohôd obmedzujúcich súťaž uzavretých medzi subjektmi odlišnými od navrhovateľa, vykonaná práve u neho. Navyše inšpekcia bola v skutočnosti vykonaná za iným účelom než bol uvedený v povereniach na jej vykonanie, teda v podstate bez poverení, t. j. v rozpore s ustanovením § 22 ods. 3 ZOHS. Preto aj podklady získané počas nezákonnej inšpekcie sú nezákonné, rovnako ako aj ich akékoľvek ďalšie použitie. II. Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa predovšetkým namietal nedodržanie zákonom stanovenej lehoty pre podanie návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu zo
OSP,
8 v spojení s § 250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 29. júla 2015 a jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh je potrebné v zmysle § 250v ods. 4 OSP zamietnuť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok jeho prípustnosti.
1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v zákonom určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti
zákona č. 9/2010 Z. z. (predtým
zákona č. 152/1998 Z. z.). Aj vzhľadom na námietky odporcu najvyšší súd skúmal predovšetkým splnenie podmienok prípustnosti návrhu vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 250v ods. 3 OSP. Odporca videl neprípustnosť návrhu z dôvodu jeho podania po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty v zmysle § 250v ods. 3 OSP, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Obdobnú situáciu už riešil najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Sžz/10/2014 zo dňa 24.02.2015, na ktoré poukázal aj odporca v doplnení svojho vyjadrenia, pričom senát najvyššieho súdu nemal dôvod, aby sa odklonil od právneho názoru vysloveného v tomto rozhodnutí. Aj v tomto konaní návrh smeroval proti inšpekcii (vrátane vyhotovení elektronických dokumentov a ich získaní do svojej dispozície) vykonanej odporcom v spoločne užívaných priestoroch spoločnosti Stengl Consulting s.r.o. a navrhovateľa dňa 04.02.2014. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že „Od správneho súdu sa objektívne nemôže očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými elektronickými dokumentmi, ktoré sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj
najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa... Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“ To v konkrétnej veci znamená, že 30 dňová zákonná lehota začala plynúť dňom 05.02.2014, takže návrh podaný osobne dňa 19.06.2014 bol podaný oneskorene. Najvyšší súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že návrh bol podaný včas, lebo nezákonný zásah stále trvá, pretože v tomto prípade trvajú iba jeho dôsledky, čo je síce jednou zo zákonných podmienok pre možnosť uplatnenia návrhu
1 OSP, ale nemá to vplyv na začiatok plynutia subjektívnej 30 dňovej lehoty. Z podaného návrhu tiež vyplýva, že navrhovateľ pred podaním návrhu na poskytnutie súdnej ochrany neprotestoval proti samotnému spôsobu výkonu inšpekcie a jej dôsledkom, takže nesplnil ani ďalšiu zákonnú podmienku prípustnosti návrhu tým, že nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Nevyužil možnosť uplatniť svoje námietky priamo do zápisnice o vykonaní inšpekcie u navrhovateľa v zmysle ZOHS, ani nepodal sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, teda nedomáhal sa nápravy nezákonného stavu na príslušnom orgáne verejnej správy. Táto zákonná podmienka vyplýva zo zásady subsidiarity súdneho konania, preto súdnej ochrany sa možno domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov nápravy; je potrebné, aby sa orgán verejnej správy pred súdnym konaním dozvedel o existencii situácie, ktorú navrhovateľ považuje za nezákonný zásah, aby v prípade, že sa s dôvodmi navrhovateľa stotožní, mohol nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. Navrhovateľ podal sťažnosť až dodatočne po uplatnení návrhu v deň nariadeného pojednávania 29.07.2015, na ktorom z tohto dôvodu podal návrh na prerušenie konania do uplynutia lehoty 60 dní na vybavenie sťažnosti v zmysle § 13 Zákona o sťažnostiach. Súd tento návrh na pojednávaní zamietol, pretože bez ohľadu na spôsob vybavenia sťažnosti by návrh musel zamietnuť ako oneskorene podaný. Okrem toho zásada subsidiarity súdneho konania predpokladá využitie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, pred samotným podaním návrhu, inak nemôže byť naplnená. O trovách konania súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250v ods. 5 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.