1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2013, sp. zn. 3To/19/2013, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej I. I. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo 4. júla 2012, sp. zn. 2T/9/2010, (č.l. 7556-7602) bola obvinená I. I. uznaná vinnou v bode 1 až 4 zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák., vykonaného spolupáchateľstvom
zák. z toho v bodoch 1 a 2 v súbehu so zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 4 Tr. zák. , v bode 5 zo spáchania prečinu sprenevery
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2006 a v bode 6 zo spáchania trestného činu sprenevery
1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku a to pre skutky uvedené vo výrokovej časti označeného rozsudku okresného súdu. Za tieto trestné činy jej bol uložený
4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. bola menovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. novembra 2007, sp. zn. 1T/86/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce. Okresný súd zároveň postupom
a/ Tr. por. oslobodil obvinenú I. I. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a, b, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. júna 2013, sp. zn. 3To/19/2013, (č.l. 7946-7959) vo vzťahu k obvinenej I. I., postupom
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil vyššie označený rozsudok Okresného súdu Bratislava II v časti vo výroku o treste a menovanej
4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov. Postupom
3 písm. b/ Tr. zák. obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Krajský súd zároveň
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
1 písm. c/, k/ Tr. por. (č.l. 8085-8100). Spis bol predložený najvyššiemu súdu 25.6.2015. V úvodnej časti dovolania (prvých sedem strán) obvinená chronologicky poukázala na uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia o vznesení obvinení s odkazom na zvolenie či ustanovenie toho ktorého obhajcu v konkrétnej veci. Existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. odôvodnila v podstate nasledovne: „Od 23.10.2008 vyšetrovateľ vo veci ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007 konal s JUDr. Rastislavom Koutunom ako mojim obhajcom, ktorý ma zastupuje vo všetkých spojených veciach (ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007) bez ohľadu na skutočnosť, že ja som ho splnomocnila na obhajobu „len“ vo veci vedenej pôvodne pod ČVS: PPZ-81/BOK-B-2007 a v uvedenom období som mala zvoleného obhajcu JUDr. Petra Oreška, ktorý ma od 26.2.2008 do 5.3.2009, resp. 19.3.2009 zastupoval vo veci ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007, týkajúcej sa aj skutku kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a, písm. b, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.. Nakoľko však ustanovenie obhajcu JUDr. Rastislava Koutuna - OS BA II z 13.8.2008 (poznámka - vec ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007) zaniklo zánikom dôvodu nutnej obhajoby, ktorý v konkrétnej veci zanikol mojim prepustením z väzby 26.8.2008, resp. tým, že som sa 29.9.2008 vzdala práva na povinnú obhajobu je zrejmé, že najneskôr od 5.3.2009, resp. 19.3.2009, aj napriek skutočnosti, že sa voči mne viedlo trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody som nemala žiadneho obhajcu (ani JUDr. Rastislava Koutuna), ktorý by ma zastupoval v konaní o obzvlášť závažnom zločine aj napriek tomu, že som obhajcu musela mať. Navyše od 26.3.2009 sa vo veci ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007 viedlo proti mne konanie proti ušlej. Od tohto momentu som musela mať obhajcu ustanoveného
e/ Tr. por., teda nielen
1 písm. c/ Tr. por. Vzhľadom na skutočnosť, že v období vedenia konania proti mojej osobe ako ušlej som žiadneho obhajcu, ktorý by ma v tomto konaní ako ušlú zastupoval nemala, celé vyšetrovanie je postihnuté nedostatkom zákonnosti a závažným procesným pochybením majúcim za následok, že zásadným spôsobom bolo porušené moje právo na obhajobu. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že preštudovanie spisu advokátom JUDr. Rastislavom Koutunom v dňoch 14.9.2009 a 16.9.2009 nie je možné chápať ako preštudovanie spisu rešpektujúce právo na obhajobu. V podstate tak možno skonštatovať, že do dnešného dňa nedošlo k zákonnému preštudovaniu spisu postupom
por.“ Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. obvinená ďalej odôvodnila i tým, že nebola riadne upozornená na zmenu právnej kvalifikácie, pretože: „Z podanej obžaloby je zrejmé, že
OP BA II som sa v bode 1 až 4 (teda v štyroch trestných veciach) mala dopustiť pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák., z toho v bodoch 1 a 2 v súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
4 Tr. zák. Napokon to, že som nebola upozornená pred podaním obžaloby na zmenu právnej kvalifikácie dokazuje aj prípis OP BA II z 9.4.2010 (č.l. 6583) obsahujúci upozornenie, že tam uvedené skutky mieni v obžalobe posudzovať ako súbeh so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny...
1, ods. 4 Tr. zák. Z tohto prípisu, vyhotoveného 21 dní pred vypracovaním obžaloby, totiž jednoznačne vyplýva, že som stíhaná za: - zločin podvodu spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a - pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstva
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. f, g/ Tr. zák. Uvedené jednoznačne preukazuje, že došlo k porušeniu § 234 ods. 2 Tr. por. a tým aj zásadnému porušeniu práva na obhajobu zakladajúceho dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por.“ Porušenie § 234 ods. 2 Tr. por. obvinená v dovolaní odôvodnila i tým, že upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie učinené ešte skôr vyšetrovateľom 3.6.2009 (č.l.10) bolo doručené JUDr. Rastislavovi Koutunovi, pričom
6 Tr. por. má byť o tom upozornený obvinený, pričom v tomto štádiu sa viedlo voči nej trestné konanie ako voči ušlej a JUDr. Rastislav Koutun nemal oprávnenie zastupovať ju, a to ani na základe plnej moci ani ako advokát ex offo. Existenciu dovolacie dôvodu
1 písm. k/ Tr. por. obvinená odôvodnila tým, že: „Dňa 14.5.2009 vydal OS BA II na moju osobu európsky zatýkací rozkaz (č.l. 173 až 178). Pri mojom výsluchu 29.9.2008, teda po spojení veci uznesením zo 7.8.2008 ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007, som bola vyšetrovateľom upozornená, že skutok uvedený v uznesení z 9.6.2008, ČVS: PPZ-81/BOK-B-2007, ktorým mi bolo vznesené obvinenie pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bude ďalej kvalifikovaný ako zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 4 Tr. zák. (č.l. 5170-5179). V európskom zatýkacom rozkaze napriek existencii tejto skutočnosti uvedená právna kvalifikácia popísaná pôvodne v uznesení z 9.6.2008, ČVS: PPZ-81/BOK-B-2007, nebola uvedená. Správna a úplná právna kvalifikácia skutku je dôležitá pre rozhodnutie vykonávajúceho štátu, v danom prípade Rakúska. Ako totiž vyplýva z Rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (2002/584/SVV) uverejneného v Úradnom vestníku ES L 190, 18.7.2002 vyplýva, len takýmto spôsobom môže dôjsť zo strany vykonávajúceho štátu k riadnemu posúdeniu obojstrannej trestnosti skutku. Uvedené platí aj napriek tomu že v rámci vydávacieho konania bol zo strany rakúskych orgánov spomínaný výlučne príkaz OS BA II na zatknutie zo dňa 18.02.2009, spis. zn.: Tp 805/2009 a nie EZR, pričom s EZR som sa prvýkrát oboznámila až po podaní Obžaloby. Uvedené pochybenie tak ma za následok to, že bez ďalšieho trestné stíhanie mojej osoby minimálne za tento skutok v rozsahu jeho právnej kvalifikácie ...
1, ods. 4 Tr. zák. nebolo prípustné, čím je naplnená dôvodnosť dovolacieho dôvodu
1 písm. k/ Tr. por.“ V tejto súvislosti obvinená poukázala na rozhodnutie ESD C-388/2008 vo veci Leymann, Pustovarov. V závere dovolania obvinená zhrnula, že dovolanie vychádza: „Práve z mojich odvolacích námietok, poukazujem na skutočnosť, že v Rozsudku KS v BA úplne absentuje ich čo i len minimálne rozobratie. Súčasne však treba uviesť, že tieto svoje námietky som prezentovala aj v konaní pred OS BA II a ani v Rozsudku OS BA II sa odpovede na ne nenachádzajú. Z množstva týchto námietok si dovolím upozorniť najmä na porušenie práv o povinnej obhajobe, v súvislosti s konaním o obzvlášť závažnom zločine a v konaní proti ušlému. A to ide pritom o zásadnú otázku týkajúcu sa zákonnosti celého trestného konania. Na základe vyššie uvedeného si dovoľujem Najvyšší súd Slovenskej republiky požiadať, aby
ustanovenie § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.06.2013, spis. zn.: 3To 19/2013 a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
por. V prvom rade najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012 - I). S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcemu mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom
1 Tr. por. bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Existenciu tohto dovolacieho dôvodu obvinená vecne, ale nie relevantne odôvodnila porušením práva na obhajobu tým, že nemala obhajcu, keď ho musela mať v dôsledku čoho nebola riadne upozornená na zmenu právnej kvalifikácie a bolo porušené i jej právo na preštudovanie spisu. Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd i v čl. 6 ods. 3 písm. b, c, d/ Dohovoru. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu. Tento dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať len vtedy ak právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom. V súvislosti s dovolateľkou konštatovaným porušením jej práva na obhajobu najvyšší súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že obvinenou prednášané argumenty, názory a závery sú takmer totožné s tými, ktoré prednášala už v konaní pred Krajským súdom v Bratislave (č.l. 7926 - 7927), načo krajský súd síce stručne, ale predsa reagoval vo svojom rozhodnutí, keď vysvetlil, že v zmysle § 43 ods. 3 Tr. por. skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je povinný plniť si svoje povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom. Najvyšší súd dopĺňa: Dôvod povinnej obhajoby u obvinenej I. I. vznikol dňom 4.marca 2008, kedy jej bolo uznesením, ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007, zo 4. marca 2008 (č.l. 11-13) vznesené obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu pozbavenia osobnej slobody
1, 2 písm. a, b, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom
zák. pre skutok z januára 2007, spáchaný spoločne so I. F.. V tom čase ju na základe plnomocenstva z 25. februára 2008 (č.l. 182, 183, 184) vo veci ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007, vedenej (v tom čase len) pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f, g/ Tr. zák. obhajoval zvolený obhajca JUDr. Peter Oreško (išlo o skutok spáchaný so I. F. v presne nezistenom čase roku 2006 do
1, ods. 3 Tr. zák., ktorého som sa mala dopustiť voči poškodenej osobe J.R. (poznámka bod 4 rozsudku), ako aj vo veci a skutku pozbavenia osobnej slobody § 182 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., teda skutku ktorého som sa mala dopustiť spoločne s obvinenou I. F. (poznámka - oslobodený skutok). Splnomocnenie sa týka len na hore uvedené skutky, na iné skutky, ktoré sú zahrnuté v uznesení o spojení veci, ČVS: PPZ-87/BOK-B-2007, z
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pre skutok z
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Zároveň nemožno prehliadnuť vymedzenie plnomocenstva pre zvoleného obhajcu JUDr. Rastislava Koutuna len na konanie o skutku - zločine podvodu
1 , ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (bod 2 rozsudku) pôvodne vedeného pod ČVS: PPZ-81/BOK-B-2007 (č.l. 5160, zv. 27), keď pri výsluchu
1 Tr. por. a to z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. a § 38 ods. 1 Tr. por. ustanovenie obhajcu nezaniká automaticky po odpadnutí dôvodov povinnej obhajoby, ale zaniká až rozhodnutím o zrušení ustanovenia
1 tretia veta Tr. por., resp. 40 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. por., resp. § 41 ods. 2 Tr. por., pretože rozhodnutie o zrušení ustanovenia obhajcu
vyššie uvedených ustanovení má konštitutívny a nie deklaratórny charakter. Preto platí, že ak si (napríklad) obvinený zvolí obhajcu namiesto obhajcu, ktorý mu bol pred tým ustanovený (§ 40 ods. 5 Tr. por.) ustanovenému obhajcovi povinnosť obhajovať obvineného nezaniká (čo zrozumiteľne dokumentuje expresis verbis v druhej vete ods. 5 § 40 Tr. por., určená povinnosť zrušiť ustanovenie obhajcu), ale len spočíva až do rozhodnutia o zrušení ustanovenia. Ak v ďalšom konaní (napríklad) zvolený obhajca vypovie plnomocenstvo obvinenému, pôvodne ustanovenému obhajcovi sa obnoví povinnosť ďalej obhajovať obvineného. Uvedené platí rovnako i na situáciu keď sa obvinený vzdá práva na povinnú obhajobu v zmysle § 37 ods. 4 prvá veta Tr. por. a následné toto vyhlásenie vezme späť
4 druhá veta Tr. por. a § 38 ods. 4 Tr. por. Pokiaľ obvinená v dovolaní argumentovala aj tým, že nebola riadne upozornená na zmenu právnej argumentácie najvyšší súd nezdieľa jej názor, pretože upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie z 9. apríla 2010 (č.l 6583,) bolo vykonané v súlade s ustanovením § 234 ods. 2 Tr. por., pričom prokurátor zrozumiteľne označil, že je stíhaná aj za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. f, písm. g/ Tr. zák., a že aj tento trestný čin mieni posudzovať v súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1, ods. 4 Tr. zák. Prokurátor sa pritom nedotkol kvalifikácie iných trestných činov, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie nakoľko zmena právnej kvalifikácie sa týkala len prokurátorom presne vymedzených skutkov. Naviac je neprehliadnuteľným, že upozorneniu na zmenu právnej kvalifikácie prokurátorom predchádzalo upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie vyšetrovateľom na č.l. 10 zv. 1 z
1 písm. c / Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. k/ Tr. por. Tento dovolací dôvod je daný len vtedy, ak sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie hoci bolo neprípustné a spočíva v tom, že príslušný orgán - v závislosti na tom, kedy dôvod neprípustnosti trestného stíhania vyšiel najavo - nerozhodol o zastavení trestného stíhania
1 písm. d/ Tr. por., § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 281 ods. 1 písm. a/ Tr. por., § 290 ods. 1 Tr. por. v dôsledku čoho došlo k inému rozhodnutiu, ktoré je pre obvineného menej priaznivé (najmä k odsudzujúcemu rozsudku), a ktoré je rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Označený dovolací dôvod sa teda týka len takej neprípustnosti trestného stíhania, ktorá je založená na dôvodoch
1 písm. a/ až d/ Tr. por. lebo výlučne v tomto ustanovení Trestný poriadok taxatívne vypočítava dôvody neprípustnosti trestného stíhania. Obvinená vecne ale opäť nie relevantne argumentovala (hoci nie doslovne) porušením zásady špeciality v zmysle § 31 a nasl. Zákona o európskom zatýkacom rozkaze č. 154/2010 Z.z.. Najvyšší súd uvádza, že v zmysle zásady špeciality nesmie byť obvinený stíhaný ani odsúdený za iný trestný čin spáchaný pred vydaním obvinenej osoby, na ktorý sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahuje. Ak by vyššie uvedené nebolo rešpektované došlo by k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
ktorého trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný. Porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napĺňa dovolací dôvod
1 písm. k/ Tr. por., na ktorý v dovolaní poukázala obvinená. V prípade obvinenej I. I. však nedošlo k porušeniu § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por., a teda ani k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. k/ Tr. por., pretože:
1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval.
2 písm. e/ zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba sa vzdala práva na uplatnenie zásady špeciality
ods. 1 v rámci konania vo vykonávajúcom štáte. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. Tp 831/2009, konkrétne z uznesenia Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn 354 Hr 302/09z, z 30.12.2009 (č.l. 74, 76) vyplýva, že vo veci vydania obv. I. I. na jej trestné stíhanie do Slovenskej republiky bolo vykonané tzv. zjednodušené vydanie menovanej, s ktorým „nie je spojená žiadna zásada špeciality“. Z odôvodnenia označeného uznesenia zrozumiteľne vyplýva, že menovaná bola vydaná na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava II zo 14.5.2009, sp. zn. Tp 831/2009, a teda nie je pravdivé tvrdenie obvinenej na str. 10 dovolania, že rakúske orgány spomínali výlučne príkaz OS BA II z 18.2.2009, sp. zn. Tp 805/2009, a nie EZR. Už samotná skutočnosť, že obvinená sa v rámci zjednodušeného vydávacieho konania v Rakúskej republike vzdala zásady špeciality je dostatočná na vyslovenie, že nemohlo dôjsť v následnom súdnom konaní na Slovensku k porušeniu tejto zásady, a teda ani k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. k/ Tr. por. Aj napriek tomu (najmä s ohľadom na úvahy obvinenej v dovolaní) považuje najvyšší súd za vhodné vysvetliť i nasledovné:
čl. 8 ods. 1 písm. d/ a e/ Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z
1 písm. k/ Tr. por. a s ohľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.