100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsz“) a
1,2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k
222/2003 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má nárok na výsluhový dôchodok za výkon profesionálnej služby a preto dobu profesionálnej služby policajta navrhovateľke nemožno hodnotiť ako dobu zamestnania na účely nároku na starobný dôchodok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z
ktorého vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na starobné dôchodky a preto pri posudzovaní nároku navrhovateľky na starobný dôchodok
1 zsz odporkyňa narušila základnú zásadu právnej istoty a princíp,
ktorého vzniknuté nároky musia zostať zachované. Skonštatoval, že navrhovateľke nie je rovnako ako iným pracovníkom ( ktorým vzniká nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku bez ohľadu na to, či vykonávali službu policajta alebo civilné povolanie ) poskytovaný dôchodok za zvyšnú dobu 12 rokov a 323 dní. Právna úprava,
ktorej tá istá doba nemá byť zhodnotená v dôchodkovej dávke dvakrát, nemôže znamenať stanovenie iných podmienok pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, než ktoré vyplývalo z úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku so zreteľom na dosiahnutý vek 55 rokov.
názoru odvolacieho súdu mala odporkyňa posúdiť samotný nárok na starobný dôchodok aj z hľadiska splnenia podmienok jeho vzniku, trvania a výšky so zreteľom na dobu profesionálnej služby započítanej v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa po zrušení jej rozhodnutia zo 7. októbra 2004 v ďalšom konaní novým rozhodnutím číslo X. 0 z 3. novembra 2006 žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. januáru 2004 znovu zamietla
1,3 a § 26a zsz a § 259 ods. 1 a § 273 ods. 1,2 zsp. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že za dobu trvania služobného pomeru v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 1974 do 31. júla 1999 (ďalej aj doba „profesionálnej služby“) bol navrhovateľke
od
2 zák.č. 328/2002 Z.z. pretransformovaný na výsluhový dôchodok. V zmysle § 21 ods. 3 zsz sa na nárok na starobný dôchodok neprihliada na dobu profesionálnej služby vykonávanej v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a bez uvedenej doby navrhovateľka získala len 12 rokov a 323 dní zamestnania, nesplnila preto podmienku nároku na starobný dôchodok
1 zsz a keďže nedosiahla vek 60 rokov, nesplnila ani podmienku nároku na pomerný starobný dôchodok
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že po 1. januári 2004 navrhovateľka nezískala dobu poistenia potrebnú pre splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania
predpisov účinných do 31. decembra 2003 ani pre vznik nároku na starobný dôchodok
1 a 2 zsp. Odňatie starobného dôchodku
zsz odporkyňa nepovažuje za porušenie Dohovoru a to z dôvodu, že za dobu profesionálnej služby bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok, vyplácaný z prostriedkov sociálneho zabezpečenia
328/2002 Z.z., ako aj z dôvodu, že zostávajúca doba 12 rokov a 323 dní zamestnania bude navrhovateľke zohľadnená po splnení ostatných podmienok nároku na starobný dôchodok (dovŕšením dôchodkového veku)
príslušných ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne z
1 v spojení s § 21 ods. 3 zsz navrhovateľka získala len 12 rokov a 323 dní zamestnania a preto bol starobný dôchodok odňatý v súlade s § 96 ods. 1 a 3 zsz. Odporkyňa poukázala na článok 33 Dohovoru,
ktorého sa dávky sociálneho zabezpečenia môžu krátiť alebo zastaviť ak sú poskytované za tú istú sociálnu udalosť.
jej názoru na vykonanie Dohovoru je potrebný zákon a preto v danom prípade nemožno postupovať
článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky. Články 19 a 30 Dohovoru nebránia uplatneniu § 173i ods. 1 zsz, lebo navrhovateľka dostáva peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia z osobitnej sústavy sociálneho zabezpečenia (výsluhový dôchodok) za tú istú sociálnu udalosť a za tú istú dobu zamestnania. Dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú z prostriedkov sociálneho zabezpečenia, pričom dosiahnutie „dôchodkového veku“ pre výsluhový dôchodok nie je záväzné na účely splnenia vekovej podmienky
Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a jej rozhodnutie potvrdil, resp. aby v prípade záveru o rozpore ustanovenia § 173i ods. 1 zsz s Ústavou Slovenskej republiky konanie o odvolaní prerušil a vec predložil ústavnému súdu so žiadosťou o zaujatie stanoviska, či uvedený právny predpis nie je retroaktívny, resp. diskriminačný. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že retroaktívnosť ustanovenia § 173i ods. 1 zsz nemôže znamenať stanovenie iných podmienok pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, než ktorý vyplýval z právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku na tento dôchodok so zreteľom na dosiahnutý vek 55 rokov. Argumentácia odporkyne je diskriminačná a v rozpore s článkom 30 Dohovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka v dobe od 1. januára 1974 do 31. júla 1999 bola príslušníčkou Zboru väzenskej a justičnej stráže. Právne vzťahy, súvisiace so skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície upravoval do 30. júna 2002 zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. 4So/189/2007 4
3 zák.č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník Železničnej polície. Predpokladom nároku na výsluhový príspevok bola
1 zák.č. 73/1998 Z.z. výsluha rokov, t.j. trvanie služobného pomeru počas určeného minimálneho počtu rokov. Výsluhový príspevok nebol viazaný na dovŕšenie určitého veku. Z ustanovenia § 210 ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že výsluhový príspevok patril najdlhšie do dosiahnutia 60-eho roku veku. Pri súbehu nárokov s nárokom na starobný dôchodok
predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku
tohto zákona patril oprávnenému
jeho voľby príspevok alebo starobný dôchodok s prídavkom k dôchodku (§ 212 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z.). Zákon č. 73/1998 Z.z. bol zrušený zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom
dôvodovej správy zásadné v tom, že výkon služby ako poistená doba sa bude zhodnocovať len raz pre nárok na výsluhový dôchodok a preto nie je dôvod, aby sa výsluhový dôchodok krátil alebo nevyplácal pri súbehu s dôchodkom vyplácaným zo všeobecného sociálneho poistenia. Návrh zákona bol vypracovaný tak, aby (okrem iného) pre nárok na dávky a ich výšku bola rozhodujúcou len doba služby v ozbrojených zboroch (princíp výsluhy) a kvalifikovaný príjem a aby bol tento systém kompatibilný so systémom všeobecného sociálneho poistenia (ak policajt nesplní podmienky na dlhodobo poskytované dávky výsluhového zabezpečenia, bude prevedený do všeobecného systému sociálneho poistenia). 4So/189/2007 5 Predpokladom nároku na výsluhový dôchodok
1 zák.č. 328/2002 Z.z. je skončenie služobného pomeru, ktorý trval aspoň 15 rokov. Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že výsluhový dôchodok má byť dávkou samostatného výsluhového sociálneho zabezpečenia, pričom podmienka vykonania 15 rokov služby je motivačným a stimulačným faktorom pre dosiahnutie aspoň tejto doby služby a pôsobí stabilizujúco na zotrvanie policajtov v služobnom pomere do veku, kedy ešte možno predpokladať plnú fyzickú výkonnosť, psychickú odolnosť a dobrý zdravotný stav.
,2 zák.č. 328/2002 Z.z. výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok
1 písm. d/ a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
1 zák.č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia
doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia
alebo 40, ak
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo u osôb uvedených v § 137 zák.č. 328/2002 Z.z. založiť nárok na výsluhový dôchodok najneskôr ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku vyžadovaného pre vznik nároku na starobný dôchodok všeobecnými predpismi o sociálnom zabezpečení. Všeobecným predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) pred 1. januárom 2004 bol zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a po 31. decembri 2003 je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z dôchodkového zabezpečenia
1 písm. a/ v spojení s § 7 písm. a/ bod
ktorého od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 4So/189/2007 6
1 písm. b/ zsz v znení účinnom do
2 písm. b/ zsz v znení zák.č. 222/2003 Z.z. zúčastnení príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci (ďalej len "policajt"), príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len "profesionálny vojak"), a príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len "vojak prípravnej služby") a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu (ďalej len "výsluhový dôchodok") alebo invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu (ďalej len "invalidný výsluhový dôchodok").
2 písm. c/ zsz žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala dve deti. Z podkladov založených v dávkovom spise odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol od 1. augusta 1999 priznaný výsluhový príspevok za 25 rokov profesionálnej služby policajta (1. január 1974 až 31. júl 1999), teda
1 písm. d/ zák.č.73/1998 Z.z. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výsluhový príspevok navrhovateľky sa k 1. júlu 2002 považoval za výsluhový dôchodok
2 zákona č. 328/2002 Z.z. Navrhovateľka sa narodila
januára 2003, t.j. odo dňa, ktorým dovŕšila vek 55 rokov. Nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1. júlom 2003 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok
2 písm. b/ zsz dovŕšením veku 55 rokov. Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím číslo 48 51 26 7210 z
1 zsz policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorým v období od
predpisov účinných po
ktorého príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colníkom vznikol nárok na dva dôchodky, a to
zák.č.100/1988 Zb. za to isté obdobie výkonu služby, ktoré už bolo zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku“. Vychádzajúc z postupnosti legislatívnych zmien dospel odvolací súd k záveru, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení. Naopak je založený len na princípe výsluhy, t.j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z.z. potom vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).
3 zsz v znení zák.č. 222/2003 Z.z. profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Zámerom zákonodarcu nebolo odňať policajtom starobné dôchodky, pre nárok na ktoré splnili podmienky vo všeobecnom systému sociálneho zabezpečenia úplne, ale iba v tej časti, ktorá zodpovedá dobe trvania služobného pomeru zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok ako dávku považovanú za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. S prihliadnutím na osobitnú náročnosť výkonu služobného pomeru, bolo úmyslom zákonodarcu zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku policajtov za dobu trvania služobného pomeru bola vyššia ako keby im bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa namietala, že nie je viazaná Dohovorom č. 128, lebo na jeho vykonanie je potrebný zákon. 4So/189/2007 8
článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od
článku 2 Dohovoru každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať
Dohovoru prežitie ustanoveného veku.
článku 30 Dohovoru vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky. Z článku 19 Dohovoru priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má preto charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Ustanovenie § 173i ods. 1 zsz je preto potrebné vykladať v kontexte s Dohovorom.
článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených 4So/189/2007 9 podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení „charakter starobného dôchodku“, zákonodarca sa jeho priamemu označeniu za starobný dôchodok vyhol. Zo zákona č. 328/2002 Z.z. priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť (čl. 19 Dohovoru), za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Vzhľadom na, že navrhovateľka dovŕšila dôchodkový vek a splnila podmienky nároku na starobný dôchodok už pred 1. júlom 2003
zsz, dospel najvyšší súd k záveru, že odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o žiadosti navrhovateľky znovu rozhodnúť a uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako dávku neprávom odopretú
1 zsz v spojení s § 259 zsp a článkom 19 Dohovoru. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250r OSP). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka právo na náhradu trov odvolacieho konania nežiadala ( § 246c v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29. mája 2008 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 4So/189/2007 10
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.