4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný od 1. apríla 1999
zákona č. 73/1988 Zb. Od 1. júla 2002 sa výsluhový príspevok
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, považuje za výsluhový dôchodok. Výsluhový príspevok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, sa naďalej považuje iba za výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok
114/1998 Z. z. ani
328/2002 Z. z. mu priznaný nebol. Ustanovenie § 26a zákona č. 100/1988 Zb. s účinnosťou od
zákona č. 114/1998 Z. z. alebo mu nárok na výsluhovú dávku nevznikol. Nie je možné jeho použitie v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. O dávkach dôchodkového zabezpečenia policajtov rozhoduje príslušný orgán Ministerstva vnútra SR. Z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok
1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. od
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe najmenej 20 rokov v 1. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. a o tejto dávke v zmysle § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred
jeho názoru rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Názor krajského súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. je
neho v rozpore s právnym stavom ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, pretože žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola podaná za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 184 ods. 1, § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a opakovane na to, že práve samotné konanie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo začaté podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku a to za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. Taktiež poukázal na ustanovenie § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene sa doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ustanovenia § 13 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. a § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Teda v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku ustanovenia zákona č. 328/2002 Zb. vylučovali použitie ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. a to jeho procesných aj hmotnoprávnych ustanovení.
jeho názoru každé konanie je možné začať až doručením podania, z ktorého musí vyplývať, akej veci sa týka, kto je účastníkom konania a čo sa v konečnom dôsledku navrhuje. Konanie o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku nezačalo za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., ale až za účinnosti zákona č. 461/203 Zb. Orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR v súčasnej dobe nie je vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Následne navrhovateľ uviedol, že odvádzané poistné na dôchodkové zabezpečenie a to nielen za dobu trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bolo vyberané, či už Národnou poisťovňou a následne Sociálnou poisťovňou, pričom nikdy nebolo odvádzané a ani po zriadení osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nebolo odvedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR, z ktorého sú vyplácané dávky výsluhového zabezpečenia
zákona č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom na to, že poistné na dôchodkové zabezpečenie nebolo odvádzané a ani odvedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR, žiadne skutočnosti nebránia odporkyni, ako verejnoprávnej inštitúcii, ktorá disponuje aj s navrhovateľovým poistným odvádzaným na dôchodkové zabezpečenie, aby rozhodla o žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na starobný dôchodok a o nároku na jeho výplatu, avšak iba za dobu dôchodkového poistenia, ktorá nebola zhodnotená pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku, tzn., že je v súčasnej dobe oprávnená posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu. Navrhovateľ taktiež nesúhlasil s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu,
ktorého sa výsluhový príspevok iba za výsluhový dôchodok považuje, ale naďalej zostáva výsluhovým príspevkom. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2002 a to na to, že z dôvodovej správy vyplýva: „Konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú službu v Policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, v Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky a v ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktoré túto službu vykonávajú profesionálne. Sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov bude pozostávať z nemocenského zabezpečenia z úrazového zabezpečenia, z výsluhového zabezpečenia a zo služieb.'' Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. je tak komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu v Policajnom zbore. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne. Dôchodkové dávky navrhovateľa boli posúdené správne na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne a v súlade s platnou právnou úpravou. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č XXX XXX XXXX X zo dňa 11. novembra 2013, ktorým bola navrhovateľovi
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ako vyplynulo z predloženého administratívneho spisu ako i súdneho spisu
potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-33.550-13/2013-VZ zo
zákona č. 73/1999 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Od 1. júla 2002 sa výsluhový príspevok,
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej služby od 10. októbra 1966 do 26. septembra 1968 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 2. marca 1972 do 31. marca 1999 v I. kategórii funkcii.
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení príslušník Policajného zboru má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, 20. apríla 2002, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne
predpisov účinných pred
100/1988 Zb. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pred 1. júlom 2002
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného i v rozsudku sp. zn. 9So/103/2011 z
tohto zákona a táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
osobitného predpisu. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok
zákona č. 100/1988Zb. v znení neskorších predpisov,
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.
4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. O dobe zamestnania získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) je príslušný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Námietky navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.