2 písm. d/ OSP zrušil rozhodnutie ţalovaného č. MV-SLV-254/OLVS-2010 zo dňa 23.6.2010, 1Sža/12/2011 2 ktorým ţalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť ţalobcovi zaplatiť trovy konania vo výške 382,32 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe dôvody, ktoré uvádzal ţalobca v ţiadosti o udelenie azylu zo strany prvostupňového ako aj zo strany ţalovaného správneho orgánu neboli riadne preskúmané, pretoţe uvedené správne orgány neskúmali aktuálnu situáciu v Indii a riadne sa ňou nezaoberali. Z administratívneho spisu bolo zjavné, ţe správny orgán prvého stupňa nevykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôvodmi, a to obsahom správ o krajine pôvodu. Ţalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán pouţili v konaní o udelenie azylu iba dôkazy, ktoré si zabezpečili v priebehu konania o prvej ţiadosti o udelenie azylu. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach poukazovali na prvé azylové konanie, ktoré prebiehalo v roku 2007, avšak od toho času uplynuli viac ako 3 roky počas ktorých aktuálnu situáciu v Indii neskúmali a iba konštatovali, ţe skutkový stav vo veci ţalobcu sa podstatným spôsobom nezmenil. Správne orgány túto situáciu vyhodnotili iba na základe pohovoru uskutočneného so ţalobcom bez toho, aby sa riadne zaoberali tým, či sa skutkový stav naozaj zmenil. Krajský súd teda skonštatoval, ţe zo strany oboch správnych orgánov došlo k neprešetreniu dôvodov uvádzaných ţalobcom a preto súd zrušil rozhodnutie ţalovaného pre nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie. V odvolaní uviedol, ţe inštitút doplnkovej ochrany je subsidiárneho a len dočasného charakteru voči inštitútu azylu. Pokiaľ sa v konaní nezistia dôvody na udelenie azylu a z výpovede ţalobcu je moţné dospieť k záveru, ţe ţiadateľ by mal byť v prípade návratu do svojej krajiny vystavený váţnemu bezpráviu, migračný úrad prihliadne o. i. na aktuálne správy o krajine pôvodu. Zákon azyle pri zastavení konania neukladá povinnosť migračnému úradu bez návrhu zisťovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR (l Sţo KS 124/2005), " ... povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ (ţiadateľ o udelenie azylu) v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, 1Sža/12/2011 3 aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom aj vykonal príslušné skutkové zistenia." Vzhľadom na subsidiárny charakter doplnkovej ochrany vo vzťahu k § 13a zákona o azyle, ktorá je automaticky posudzovaná v rámci azylového konania, povinnosť oznámiť skutkový stav sa vzťahuje aj na poskytnutie doplnkovej ochrany. Obdobne je to konštatované v rozhodnutí NS SR lSţa/11/2009 týkajúce sa navrhovateľa, kde na strane 6 súd konštatuje "Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať." Obdobne v § 12 ods. l písm. a/ zákona o azyle je ustanovené, ţe Ministerstvo zamietne ţiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ odôvodňuje svoju ţiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8,10, 13a alebo 13b. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva pre navrhovateľa (a nie aţ dodatočne v odvolacom konaní pre právneho zástupcu) povinnosť odôvodniť svoju ţiadosť dôvodmi alebo skutočnosťami, ktoré sú striktne vymedzené v predmetných paragrafoch zákona, v opačnom prípade bude jeho ţiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Zákon o azyle je lex specialis k správnemu poriadku. Neustanovuje však povinnosť bez návrhu zisťovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany pri zastavení konania. Takáto povinnosť sa nedá ani analogicky odvodiť z citovaných ustanovení zákona o azyle, resp. právne záväznej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností navrhoval ţalovaný aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe s § 205 ods. 1 OSP vyplývajú dôvody, pre ktoré moţno podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Z podaného odvolania ale nie je zrejmé, pre ktoré z týchto zákonom stanovených dôvodov sa ţalovaný odvoláva, rovnako z neho nie je zrejmé, prečo povaţuje rozhodnutie krajského súdu za nezákonné. Podané odvolanie tak nie je dostatočne zrozumiteľné, aby ţalobca mohol vedieť, ku ktorým skutočnostiam uvádzaných v odvolaní je nevyhnutné sa vyjadriť. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, ţe je pravda, ţe zákon o azyle v ustanovení, ktoré 1Sža/12/2011 4 upravuje rozhodovanie o zastavení konania výslovne neukladá migračnému úradu povinnosť skúmať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany v tom zmysle, ţe by sa v ňom nachádzala formulácia "migračný úrad je povinný skúmať dôvody poskytnutia doplnkovej ochrany". Zo zákona o azyle však jednoznačne vyplýva a samotný ţalovaný to uvádza v úvode svojho odvolania, ţe pokiaľ sa v konaní nezistia dôvody na udelenie azylu a z výpovede ţiadateľa je moţné dospieť k záveru, ţe by mu v krajine pôvodu mohlo hroziť váţne bezprávie, migračný úrad prihliadne okrem iného na aktuálne správy o krajine pôvodu, teda bude skúmať aj splnenie podmienok doplnkovej ochrany. Azylovým konaním nie je iba posudzovanie otázok azylu, ale aj posudzovanie otázok doplnkovej ochrany, v prípadoch, keď ţiadateľovi o azyl nebol udelený azyl. Z toho súčasne vyplýva, ţe iba vtedy, ak azyl udelí, nemá zákonnú povinnosť skúmať doplnkovú ochranu. V zákone o azyle nemusí byť pri kaţdom jednotlivom prípade rozhodnutia uvedené, ţe migračný úrad má povinnosť skúmať splnenie podmienok azylu, a ak tieto nie sú splnené, aj splnenie podmienok doplnkovej ochrany. Táto povinnosť jednoznačne vyplýva z úvodných ustanovení zákona. Odvolanie ţalovaného povaţoval ţalobca za zmätočné, pretoţe na jednej strane hovorí o tom, ţe ustanovenie o zastavení azylového konania mu túto povinnosť neukladá a na druhej, ţe doplnkovú ochranu posudzuje automaticky. Navyše na podporu svojich tvrdení cituje rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2005, kedy inštitút doplnkovej ochrany nebol súčasťou slovenského právneho poriadku. K citácii ďalšieho rozsudku, ţalobca uviedol, ţe v tomto sa síce uvádza, ţe pri rozhodovaní o doplnkovej ochrane sú do značnej miery určujúce tvrdenia ţiadateľa, to ale neznamená pasivitu migračného úradu. Ţalobca riadne prezentoval svoju obavu z prenasledovania a to uţ v zápisnici o podaní vysvetlenia a uţ tu bol daný dôvod na riadne skúmanie aktuálnej situácie v krajine jeho pôvodu. Navyše súd konštatoval, ţe tvrdenia navrhovateľa sú určujúce do značnej miery, nie to, ţe sú jediným určujúcim kritériom. Záverečné tvrdenia ţalovaného vzťahujúce sa k ustanoveniu § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle povaţoval ţalobca za nezrozumiteľné v kontexte tohto prípadu. V zmysle uvedených skutočností preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu a zároveň určil ţalovanému povinnosť nahradiť právneho zástupcovi ţalobcu náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho 1Sža/12/2011 5 konania vo výške 123,50 EUR. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, 1Sža/12/2011 7 a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
1 písm. i/ zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle uţ právoplatne rozhodlo o tom, ţe sa ţiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlţuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. MV-SLV-254/OLVS-2010 zo dňa 23.6.2010, ktorým ţalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
1 písm. i/ zákona o azyle a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté 1Sža/12/2011 8 rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či dôvody uvedené ţalovaným v podanom odvolaní, sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z administratívnych spisov bolo zistené, ţe ţalobca prvýkrát poţiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 20.1.2007 z ekonomických dôvodov. Rozhodnutím ČAS: MU- 116/PO-Ţ-2007 zo dňa 14.3.2007 Migračný úrad Ministerstva vnútra ţalobcovi
1 a § 20 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl,
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu a
4 zákona o azyle vyhlásil, ţe neexistuje prekáţka jeho administratívneho vyhostenia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave a rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Ţalobca poţiadal o azyl znova 4.3.2010 z dôvodu obavy o svoj ţivot v prípade návratu do Indie, nakoľko je sympatizantom politickej strany Al Kalidal a členovia opozičnej strany Kongress sa mu vyhráţali smrťou. Taktieţ sa na Slovensku proti nemu vedie súdne konanie a čaká na jeho výsledok. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-100-9/PO-Ţ-2010 zo dňa 16.4.2010 konanie o udelenie azylu
1 písm. i/ zákona o azyle zastavil nakoľko v prípade ţalobcu uţ bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca rozklad, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. MV-SLV-254/OLVS-2010 zo dňa 23.6.2010, a to tak, ţe
1 písm. i/ zákona o azyle a § 46, § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanej v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v azylových veciach, konkrétne v odôvodnení rozhodnutia 1SţoKS/124/2005 "... povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ (ţiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom 1Sža/12/2011 9 neuplatnené, a aby následne k týmto dôvodom vykonal príslušné zistenia." Z uvedeného vyplýva, ţe situácia v krajine pôvodu účastníka konania sa posudzuje v konkrétnom vzťahu k účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uvádza v azylovom konaní. Rovnako poskytnutie doplnkovej ochrany je
ţalovaného zaloţené na individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody ţiadosti, a teda za hlavný dôvod udelenia doplnkovej ochrany nemoţno povaţovať samotné všeobecné pomery v krajine pôvodu účastníka konania, na ktoré poukazuje splnomocnený zástupca účastníka konania v podanom rozklade. Situácia v krajine pôvodu vo vzťahu k účastníkom konania, ako aj ním uvedené dôvody, pre ktoré ţiadal o azyl na území Slovenskej republiky, rovnako aj otázka poskytnutia doplnkovej ochrany účastníkovi konania, boli predmetom preskúmavania, a to aj súdneho, pričom Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţnili s právnym názorom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ţe v prípade účastníka konania nie sú dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky a neboli zistené ani iné skutočnosti brániace návratu účastníka konania do Indie. Ţalovaný poukázal na to, ţe nebolo v týchto konaniach preukázané, ţe by účastník konania mohol byt' v krajine pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, čo by odôvodňovalo poskytnutie doplnkovej ochrany účastníkovi konania. Nakoľko v čase od uvedeného právoplatného rozhodnutia aţ do času rozhodovania o opakovanej ţiadosti účastníka konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nenastala ţiadna taká závaţná zmena pomerov v krajine jeho pôvodu, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci a ani sám účastník konania pri svojej opakovanej ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v podanom rozklade neuviedol ţiadne nové skutočnosti poukazujúce na podstatnú zmenu skutkového stavu v jeho veci, ţalovaný skonštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania
1 písm. i/ zákona bolo vydané v súlade so zákonom. Na základe uvedených skutočností dospel ţalovaný k záveru, ţe ţalobca nesplnil ani jednu z podmienok potrebných na udelenie azylu ustanovených v § 8 aţ 10 zákona, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Skutočnosť, ţe účastník konania podal opätovnú ţiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko uţ bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu účastníkovi konania a ako vyplýva zo spisového materiálu, skutkový stav, na základe ktorého účastník konania ţiadal udeliť azyl, sa podstatne 1Sža/12/2011 10 nezmenil, čím boli naplnené právne podmienky pre postup v konaní
1 písm. i/ zákona.
jeho názoru správny orgán konajúci v prvom stupni dostatočne spoľahlivo zistil skutočný stav veci, aplikoval správne ustanovenia zákona a tieţ po procesnej stránke zabezpečil v konaní všetky práva účastníka konania. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal námietkami navrhovateľa, tieto povaţoval za dôvodné a napadnuté rozhodnutie ţalovaného pre nedostatok dôvodov uvedených v rozhodnutí zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. S uvedeným právnym názorom krajského súdu sa stotoţnil aj súd odvolací. Súhlasil s názorom krajského súdu, ţe dôvody, ktoré uvádzal ţalobca v ţiadosti o udelenie azylu neboli riadne preskúmané. Z obsahu spisu ţalovaného vyplýva, ţe navrhovateľ dňa 4.3.2010 v zápisnici o podaní vysvetlenia ako dôvod ţiadosti o azyl uviedol , ţe je sympatizantom politickej strany Al Kalida a členovia opozičnej strany Kongress sa mu mali vyhráţať smrťou. Z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 22.3.2010 vyplynulo, ţe počas pohovoru navrhovateľovi nebola zo strany prvostupňového správneho orgánu poloţená k tomuto dôvodu ţiadna doplňujúca, resp. objasňujúca otázka, takţe navrhovateľ na otázku, či si pamätá na dôvody, ktoré uvádzal v prvej ţiadosti o azyl, odpovedal, ţe si pamätá, ţe uvádzal ekonomické dôvody. Prvostupňový správny orgán sa tak uspokojil s odpoveďou navrhovateľa, ţe napriek tomu, ţe vo vyhlásení uvádzal politické dôvody ţiadosti o azyl, nemá ţiadne politické dôvody, má len ekonomické dôvody. Pokiaľ teda, ţalovaný argumentuje, ţe nebolo povinnosťou správneho orgánu za navrhovateľa domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, s týmto záverom sa odvolací súd stotoţňuje, avšak ako sám tvrdí, povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (správny poriadok) má správny orgán v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ (ţiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania uviedol. Pokiaľ teda, navrhovateľ do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedol, ţe je sympatizantom politickej strany Akali Dal a členovia opozičnej strany Kongress sa mu mali vyhráţať smrťou, bolo jeho povinnosťou klásť mu doplňujúce resp. objasňujúce otázky, pretoţe forma otázok, ktorú prvostupňový správny orgán zvolil, skôr nasvedčuje tomu, ţe objasneniu týchto skutočností sa správny orgán vyhol a uspokojil sa s odpoveďou, ţe navrhovateľ nemá politické dôvody a jeho 1Sža/12/2011 11 ţiadosť je zaloţená na tých istých dôvodoch ako predchádzajúca, t. j. na ekonomických dôvodoch. Pričom zo všeobecne koncipovanej otázky správneho orgánu k politickým dôvodom nie zrejmé, čo pod politickými dôvodmi mal správny orgán na mysli a či bolo moţné od navrhovateľa spravodlivo ţiadať, ţe na tak všeobecne poloţenú otázku bude odpovedať spôsobom, z ktorého bude zrejmé, ţe správny orgán od neho očakáva objasnenie dôvodov, pre ktoré sa mu mali vyhráţať smrťou za sympatie k politickej strane. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom poznamenáva, že podrobný výsluch navrhovateľa v konaní o udelenie azylu je primárnym predpokladom pre zistenie a objasnenie dôvodov pre ktoré navrhovateľ žiada o udelenie azylu (tak ako uviedol aj v rozsudku NS SR sp. zn. 4SžoKS/57/2006 zo dňa 27.2.2007) . Má pritom bezpochyby význam pre určenie rozsahu a spôsobu vykonania ďalších dôkazov, vyhodnotenie ktorých musí byť náležite zdôvodnené, obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia a len dodržanie takého postupu môže vyústiť v riadne zistený skutkový stav. Nie je sporné, že dôležité fakty musí oznámiť sám navrhovateľ. V prípade nejasností je však správny orgán povinný sa na jednotlivé fakty dopytovať otázkami, tak aby vyhlásenia navrhovateľa boli ucelené a aby bol podrobnou výpoveďou navrhovateľa stanovený okruh okolností, na ktorých dokazovanie sa odporca zameria. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe správne orgány neskúmali aktuálnu situáciu v Indii a riadne sa ňou nezaoberali, povaţuje tieţ za dôleţité zdôrazniť, ţe správne orgány dostatočne navrhovateľa nevypočuli k dôvodom jeho druhej ţiadosti o azyl, následne nevykonali riadne dokazovanie procesne legálnymi prostriedkami a nezaoberali sa tým, či sa skutkový stav naozaj nezmenil. V medziach námietok vznesených ţalobcom v rámci konania o preskúmania rozhodnutia ţalovaného, správne dospel krajský súd k záveru o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu. V tejto súvislosti preto námietky ţalovaného uplatnené v odvolacom konaní vyhodnotil odvolací súd za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1Sža/12/2011 12 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 123,50 EUR (
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb) za jeden úkon právnej sluţby 1 x 123,50 EUR (písomné podanie na súd – vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 16.2.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 5. apríla 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.