Obsah (12)

§ 333§ 321§ 322§ 336§ 57§ 285§ 317§ 371§ 326§ 264§ 132§ 2

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/1/2015 Identifikačné číslo spisu: 9015898900 Dátum vydania rozhodnutia: 08.07.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 333ods.

1 Trestného zákona a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB - 4T 41/2014, na neverejnom zasadnutí konanom

1. júla 2015 v Bratislave, prerokoval odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
2. novembra 2014, sp. zn. BB - 4T 41/2014, a takto rozhodol:

§ 321ods.

1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

§ 322ods.

1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica na nové konanie a rozhodnutie. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, bol obžalovaný JUDr. Z. B. uznaný za vinného z prečinu nepriamej korupcie

§ 336ods.

2 Trestného zákona (v bode 1/) a z prečinu podplácania

§ 333ods.

1 Trestného zákona (v bode 2/) na tom skutkovom základe, že

1. dňa
2. decembra 2013 v časovom rozpätí od 13:03:47 hod. až 13:10:45 hod. v kancelárii č. 221 na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol pri osobnom stretnutí Ing. P. I. finančnú hotovosť vo výške 100 € ako úplatok za to, aby u oprávnenej osoby, a to príslušného zamestnanca katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava zariadil v zrýchlenom konaní kladné a urýchlené vybavenie povolenia vkladu v súvislosti s nehnuteľnosťou evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX,
3. dňa
4. februára 2014 v časovom rozpätí od 12:20:15 hod. do 12:23:16 hod. v kancelárii č. 221 na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava, Ružová dolina č. 621/27, Bratislava, poskytol Ing. P. I. finančnú hotovosť v sume 50 € ako úplatok za to, že mu v rozpore so služobnými postupmi vystavil z katastrálneho spisu kópie originálov listov vlastníctva pod č. XXXX a pod č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto. Za to bol obžalovanému JUDr. Z. B.

§ 333ods.

1, § 56 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1 500 €.

§ 57ods.

3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Vo vzťahu k prvému skutku uvedenému v rozsudku konštatoval, že svedok Ing. I. v zápisnici o výsluchu z

1. mája 2014 uviedol, že ho obžalovaný požiadal o zabezpečenie urýchleného vybavenia konaní o vklade nehnuteľností vedených v evidencii na liste vlastníctva č.
2. Na hlavnom pojednávaní
3. októbra 2014 svedok Ing. I. vypovedal, že sa na vec už nepamätá, avšak po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že mu obžalovaný dal 100 € za to, že mu konanie vybaví do dvoch - troch dní. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa, ktorú obžalovaný nepoznal a ktorá sa predstavila ako pracovníčka katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava. Uvedená svedkyňa povolila obe vkladové konania, pričom jednoznačne poprela tvrdenie svedka Ing. I., že bol u nej intervenovať v súvislosti s predmetnými konaniami. Obžalovaný poukazoval na listinné dôkazy založené v spise, z ktorých vyplýva, že návrhy na povolenie vkladu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX boli podané na podateľňu katastrálneho odboru Okresného súdu Bratislava
4. novembra 2013, pričom oba návrhy boli opatrené kolkami v hodnote 266 €. Povolenie vkladu bolo zapísané
5. decembra 2013, a teda predmetné povolenie nebolo vydané skôr ako v 15-dňovej lehote. Následne mu dňa
6. decembra 2013 svedok Ing. I. vyhotovil list vlastníctva č. XXXX, ktorý označil odtlačkom guľatej pečiatky katastrálneho odboru a nalepil naň kolkové známky v hodnote 8 €. Obžalovaný uviedol, že nevie na základe akých skutočností mohol, alebo mal vedieť, že svedok nebol oprávnený vydávať listy vlastníctva. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii obžalovaný namietal, že absentujú podstatné znaky skutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie, a to porušenie a ohrozenie dôležitých záujmov spoločnosti, nakoľko jeho komunikáciou so svedkom Ing. I. ani jeho činnosťou, ktorá spočívala iba v tom, že zistil obžalovanému meno vkladárky, ktorá riešila podané návrhy, nedošlo k žiadnemu vplyvu na výkon právomoci tejto osoby, a to ani v štádiu pokusu. V súvislosti so skutkom pod bodom 2/ rozsudku obžalovaný poprel, že by od svedka Ing. I. žiadal vyhotovenie kópií listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. Poukazoval na rozporné výpovede svedka, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že prijal od obžalovaného sumu 50 € za odbornú poradu vo veciach, ktoré sa netýkali žiadneho konania na katastri v Bratislave a tiež mu poskytol ofotenú kópiu listov vlastníctva v časti „B“. Na hlavnom pojednávaní už svedok uviedol, že obžalovaný ho sám požiadal o ofotenie uvedených listov vlastníctva v časti „B“ a tých 50 € mu dal za to. Obžalovaný namietal, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu obstarávaniu vecí všeobecného záujmu, nakoľko Ing. I. mu odovzdal listiny, o ktoré ho nežiadal, pričom ak by o ich vyhotovenie žiadal, tak by za ne normálne zaplatil kolkovými známkami 2 x 8 € a nie 50 €. Vyšlo by ho to lacnejšie, pričom náklady za obstaranie kolkových známok by si mohol uplatniť ako svoje náklady. Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede svedka obžalovaný poukázal na listinu, ktorú na záver hlavného pojednávania predložil prokurátor samosudcovi a ktorú označil ako dohodu o vine a treste. Predmetná dohoda bola uzatvorená so svedkom Ing. I. deň pred hlavným pojednávaním (
7. novembra 2014). Obžalovaný je presvedčený, že tento úkon bol vykonaný na základe rady od jeho advokáta, aby pri výpovediach v konaniach vedených proti osobám, od ktorých svedok dostal nejaké peniaze vypovedal tak, že všetko hodí na nich a ku všetkému, z čoho bude obvinený, sa prizná, svoje správanie oľutuje a vytvorí si tak vhodnú pozíciu na uzatvorenie dohody o vine a treste. V závere odvolania obžalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a

§ 285písm.

a/, resp. písm. b/ Trestného poriadku ho oslobodil spod obžaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania

§ 317ods.

1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku a zistil, že podané odvolanie obžalovaného JUDr. Z. B. je dôvodné.

§ 326ods.

1 písm. b/ Trestného poriadku najvyšší súd urobil rozhodnutie o odvolaní obžalovaného na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejmé, že zistenú chybu nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Z rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný najmä výpoveďou svedka Ing. P. I.. Je treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, že výpoveď tohto svedka je vo vzťahu k obom žalovaným skutkom značne rozporná. Rozpory vo výpovedi tohto svedka sa nachádzajú v jeho jednotlivých výpovediach (asi aj v závislosti od toho v akom štádiu konania sa nachádzalo jeho trestné stíhanie), ale sú aj v rozpore s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi (napr. výpoveď svedkyne Mgr. S., listinné dôkazy o povolení vkladu v zrýchlenom konaní a pod.). V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že je absolútne nepostačujúce pre ustálenie skutkového stavu veci a uznanie viny obžalovaného, vychádzať len z rozporov plnej výpovede svedka - „spolupracujúcej“ osoby v procese vytvárania podmienok na uzatvorenie dohody o vine a treste s takouto osobou. Aby bolo možné vylúčiť, že zmeny vo výpovedi tohto svedka nie sú motivované snahou získať pre seba výhody vo forme miernejšieho postihu a pre posúdenie vierohodnosti výpovede svedka, je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať okolnosťami a časovou následnosťou konania dohody o vine a treste vo vzťahu k svedkovi Ing. I. a v tomto kontexte ho opätovne dôkladne vypočuť, za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach a objasnenia jeho tvrdení, ktoré sú v rozpore s realitou vyplývajúcou z iných v konaní produkovaných dôkazov. Následne jeho výpoveď dôsledne hodnotiť aj v kontexte ostatných dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výpoveď uvedeného svedka na hlavnom pojednávaní nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Zo zápisnice z hlavného pojednávania z 30. októbra 2014 je zrejmé, že svedok Ing. I. po poučení a zložení prísahy uviedol, že sa s pánom B. pozná už dosť dlho. Pokiaľ išlo o prvý skutok, kde mal dostať od obžalovaného 100 € v súvislosti s LV č. XXXX, k tomu uviedol, že sa nevie vyjadriť, skutok si nepamätá. Pokiaľ išlo o druhý skutok, vypovedal, že zo strany obžalovaného dostal odborné otázky, týkalo sa to jedného domu a či môže jeden vlastník uzavrieť jednu zmluvu s viacerými osobami alebo s každou osobou osobitnou zmluvou. Následne prokurátor poukázal na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania a navrhol prečítať výpoveď z prípravného konania za účelom ich odstránenia. Samosudca preto vyhlásil uznesenie: „

§ 264ods.

1 Trestného poriadku číta sa a oboznamuje zápisnica z výsluchu svedka z 22. mája 2014 Ing. I. z č.l. 117-124“. Po prečítaní výpovede na otázku prokurátora, či je výpoveď pravdivá, svedok uviedol, že áno a následne mu prokurátor kládol doplňujúce otázky.

§ 264ods.

1 Trestného poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

§ 264ods.

2 Trestného poriadku predloženie skoršej výpovede

odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

§ 132ods.

1 Trestného poriadku druhá veta svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že svedok na hlavnom pojednávaní má najskôr sám súvisle vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa danej veci, o ktorých vie, alebo sa dozvedel a až následne v prípade rozporov v jeho výpovedi oproti výpovedi z prípravného konania je možné mu predložiť výpoveď z prípravného konania. Ak svedok na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu uviedol súvislý popis dotknutých skutočností. Až potom môže byť na vysvetlenie rozporov oproti skoršej výpovedi svedka použitý postup predložením zápisnice o tejto výpovedi

§ 264

Trestného poriadku (R 87/2014 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2014). Ďalej je z citovaných ustanovení zrejmé, že sa svedkovi majú prečítať len tie časti zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má svedok vyjadriť a vysvetliť rozpory. Nie je teda súladné so zákonom prečítanie celej výpovede z prípravného konania a následne otázka zo strany prokurátora, či je táto výpoveď pravdivá. Najvyšší súd však konštatuje, že toto pochybenie nebolo takej intenzity, že by malo vplyv na použiteľnosť dôkazu. Vykonaním dôkazu v súlade s ustanovením § 264 si však súd vytvára podmienky na správne vyhodnotenie výpovede svedka v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

§ 2ods.

10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V posudzovanej veci nepostupoval prvostupňový súd dôsledne

uvedených ustanovení Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol predčasne, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a rozhodol na podklade skutkového stavu, o ktorom sú ešte pochybnosti. Najvyšší súd vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že by sa stal skutok tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku. Predovšetkým je potrebné uviesť, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného JUDr. Z. B. založil predovšetkým na svedeckej výpovedi svedka Ing. P. I., ktorý v inom konaní vystupoval v procesnom postavení obvineného, svedkyne Mgr. W. S. a obrazovo-zvukovom zázname. Prvostupňový súd na strane 9 rozsudku konštatuje, že z obrazovo-zvukového záznamu z 9. decembra 2013 vyplýva, že obžalovaný poskytol svedkovi Ing. I. finančné prostriedky, avšak na zázname nie je zachytené jednoznačné vyjadrenie obžalovaného, za čo finančné prostriedky poskytuje, ani vyjadrenie svedka Ing. I., za čo finančné prostriedky prijíma. Napriek takémuto tvrdeniu, na strane 10 rozsudku, v rámci hodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného, prijíma záver, že vinu obžalovaného okrem iného založil aj na premietnutom obrazovo zvukovom zázname, z ktorého vyplýva, že finančnú hotovosť obžalovaný poskytol svedkovi I. za to, že zariadi urýchlené vybavenie povolenia vkladu. Tieto protichodné konštatovania súdu prvého stupňa ostali pre odvolací súd nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé na základe čoho, keď z obrazovo - zvukového záznamu nevyplýva, za čo boli finančné prostriedky odovzdané a za čo boli prijaté, prvostupňový súd ustálil, že to bolo za urýchlenie vkladového konania. Usvedčovať obžalovaného by mala

záverov Špecializovaného trestného súdu najmä výpoveď svedka Ing. I., ktorý si už však podrobnosti nepamätal. Z jeho výpovede z prípravného konania z

1. mája 2014 vyplýva, že mal prijať od obžalovaného 100 € za to, že zjednotí vkladové konania a vybaví zrýchlený zápis do dvoch až troch dní. Pri tom tvrdil, že jedna z tých napadnutých vecí tam bola už vyše mesiaca. Bol za kolegyňou, resp. kolegom (to si už nepamätal), že „aby sa to spravilo spolu, že konania na seba nadväzujú“. Tvrdenia svedka ovšem nezodpovedajú realite zadokumentovanej inými v konaní produkovanými, najmä listinnými dôkazmi. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že oba návrhy na vklad boli predložené do podateľne katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava
2. novembra 2013, pričom čísla vkladových konaní nasledujú bezprostredne po sebe (V - 28359/13 a V - 28361/13). Výpoveď svedka Ing. I., v ktorej uviedol, že jedno z vkladových konaní bolo na katastrálnom odbore už vyše mesiaca, teda nezodpovedá realite. Tvrdenie svedka o vybavení vkladového konania za 2 - 3 dni, je tiež nepravdivé, bolo vybavené v lehote 12 dní (zákonná lehota je 15 dní). Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Mgr. W. S., ktorá je pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava a ktorej boli pridelené obe vkladové konania. Uviedla, že pri oboch vkladových konaniach nebol žiadny problém a vklady povolila na 12-ty deň. Obžalovaného nepozná, nestretla sa s ním. Myslí si, že v uvedenej veci za ňou svedok Ing. I. nebol. Nepamätala si, že by sa s obžalovaným stretla, lebo zmluvy nie sú opravované. Z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že predmetné vkladové konania boli povolené
3. decembra 2013, teda na 12-ty deň od podania, pričom zápis povolenia bol vykonaný
4. decembra
5. Z uvedeného vyplýva, že k povoleniu vkladu nedošlo do dvoch až troch dní, ako tvrdil svedok Ing. I..

názoru najvyššieho súdu nebolo preukázané, že by svedok Ing. I. prijal úplatok za tým účelom, že by svojim vplyvom pôsobil na výkon právomoci inej osoby. V prvom rade toto konanie vylúčila sama vkladárka (svedkyňa Mgr. S.), ktorá uviedla, že si nepamätá, že by sa stretla s obžalovaným. Nepamätala si ani, že by svedok žiadal, aby v tejto veci urýchlila vkladové konanie. Nebolo to ani potrebné, keďže zmluvy boli v poriadku. Dokonca aj sám svedok Ing. Burian si v tomto smere odporuje vo svojich výpovediach, keď raz uviedol, že nevie, či ho obžalovaný žiadal, aby intervenoval u vkladárky. Nevedel uviesť ani len meno vkladárky, za ktorou mal údajne byť. Následne však na otázku, či u vkladárky intervenoval v tom smere, aby urýchlene vybavila vklad, uviedol, že áno. Je potrebné uviesť, že sám obžalovaný si nepamätal, či sa stretol konkrétne s pani S., avšak si pamätal, že k stretnutiu s nejakou pracovníčkou došlo z dôvodu prepočítavania spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti. Stretnutie trvalo krátko, asi 2 minúty. V súvislosti s prípadným pôsobením svedka Ing. I. najvyšší súd konštatuje, že svedok pracoval ako odborný radca na technicko-informačnom oddelení katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava. Nemal podriadených zamestnancov, a teda medzi ním a svedkyňou Mgr. S. neexistoval hierarchický vzťah ako medzi podriadenou a nadriadeným. V tomto smere najvyšší súd zastáva názor, že keďže medzi svedkom Ing. I. a svedkyňou Mgr. S. bol iba kolegiálny vzťah, bol by v tomto smeru znížený stupeň prípadného vplyvu svedka Ing. I. na svedkyňu Mgr. S. za účelom urýchlenia vkladových konaní. Čo sa týka skutku pod bodom 2/ rozsudku, obžalovaný je z trestnej činnosti

záverov súdu prvého stupňa usvedčovaný len výpoveďou svedka Ing. I. a obrazovo-zvukovým záznamom. Aj v prípade tohto skutku Špecializovaný trestný súd na strane 9 rozsudku konštatuje, že z obrazovo-zvukového záznamu zo

1. februára 2014 vyplýva, že obžalovaný poskytol svedkovi Ing. I. v priestoroch jeho kancelárie finančné prostriedky, avšak zo záznamu nie je jednoznačné vyjadrenie obžalovaného, za čo finančné prostriedky poskytuje, ani vyjadrenie svedka, za čo finančné prostriedky prijíma. Opäť však na strane 11 rozsudku súd len na hypotetickom základe a na základe jeho vlastných úvah konštatuje, že obžalovaný finančné prostriedky svedkovi odovzdal za to, že mu zistí údaje z katastrálneho operátu katastrálneho odboru. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že od svedka Ing. I. žiadal odbornú pomoc vo vzťahu k 2 otázkam uvedeným na papieri, ktorý tvorí súčasť spisu. Otázky sa netýkali žiadneho z konaní vedených na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava. Obžalovaný zároveň uviedol, že od svedka nežiadal žiadne listy vlastníctva. Na druhej strane svedok Ing. I. tvrdil, že obžalovaný okrem odpovedí na otázky od neho žiadal neoficiálnu informáciu o vlastníkoch na predmetných listoch vlastníctva. Mohol mu to napísať aj rukou, ale jednoduchšie bolo pre neho ofotiť „B“ časť z listov vlastníctva, aby obžalovaný vedel celý priebeh vlastníckych vzťahov. Nakoľko z obrazovo-zvukového záznamu zo
2. februára 2014 nie je zrejmé, z akých dôvodov obžalovaný odovzdal Ing. P. I. finančné prostriedky, rovnako ani z akých dôvodov ich Ing. I. prijal, tento dôkaz bude potrebné vykladať v kontexte ostatných dôkazov. Je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade obžalovaného usvedčuje len výpoveď svedka Ing. I., ktorý svoje výpovede menil, na čo mohla mať vplyv aj skutočnosť, že deň pred pojednávaním na Špecializovanom trestnom súde uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. S touto okolnosťou sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal. S ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že prvostupňový súd nepostupoval dôsledne

ustanovení Trestného poriadku upravujúcich náležité objasnenie veci, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie, a to predovšetkým opätovným výsluchom obžalovaného JUDr. Z. B., svedka Ing. P. I., ako aj svedkyne Mgr. W. S., za účelom odstránenia vzniknutých rozporov. Bude tiež potrebné sa zaoberať vyhodnotením obrazovo zvukových záznamov a časovou následnosťou konania o dohode o vine a treste svedka Ing. I., v kontexte jeho výpovedí a ostatných vykonaných dôkazov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.