Obsah (6)

§ 246c§ 214§ 244§ 250i§ 82§ 35

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/86/2015 Identifikačné číslo spisu: 1014201902 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie. Zároveň účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavaným rozhodnutím č. 7065/2014-1.10 zo dňa 27. augusta 2014 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) žiadateľovi: Poľovnícke združenie Skorušina Liesek odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri PZ Skorušina, držať ho a prepravovať s limitovaným časovým obmedzením od 01.06.2014 do 30.11.2014 posliedkou a postriežkou alebo do 15.12.2014 postriežkou. Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky konania v danej veci, pretože uplynutím platnosti časovo limitovaného obdobia dňa 15.12.2014 uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri. Táto skutočnosť má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Na uvedenom nič nemení ani to, že v čase podania žaloby rozhodnutie ešte bolo v časovom limite. Takýto právny názor vyplýva aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014,

ktorého pod „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu platnosti rozhodnutia ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 246cods.

1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Žalobca namieta, že názor súdu prvého stupňa, ktorý spája spôsobilosť súdnych rozhodnutí byť predmetom súdneho prieskumu s časovým obmedzením ich platnosti je arbitrárny a odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Ďalej došlo k porušeniu práva žalobcu na priaznivé životné prostredie, ďalej práva domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ďalej jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Napriek tomu, že už v období po tom, čo bol vynesený Súdnym dvorom EÚ rozsudok, sp.zn. C-240/09 zo dňa 08.03.2011, skúmal NS SR právny záujem žalobcu na pokračovaní v konaní, v ktorom uplynula doba platnosti správneho rozhodnutia. Krajský súd tým, že konanie zastavil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Sžp/6/2013 zo dňa 24.09.2013 a 1Sžp/13/2013 zo dňa 13.05.2014. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru, jeho účelom je zabezpečiť právne mechanizmy na preskúmanie porušenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia, či už zo strany orgánov verejnej správy alebo fyzických alebo právnických osôb. So žalobcom sa konalo ako s účastníkom konania, podaním žaloby realizoval všetky práva účastníka konania. Žalobca sa počas celého konania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí na danej lokalite a predchádzania škôd na majetku osôb, ani nepodal žiaden návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je

jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území. Za súčasného stavu, keď uplynula lehota na realizáciu výnimky, nebude možné rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu výhodnejší. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 82ods.

3 písm. b/ zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci povolenia výnimky

§ 35ods.

1 písm. b/ a e/ ZOPK. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 15.12.

1. Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o udelení výnimky, keďže v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ohrane prírody. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 z
2. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke zastáva názor, že uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok, že odpadol predmet konania. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní súhlasu na povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody potom nemá predmet konania. Ak zanikla platnosť rozhodnutia, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Uplynutie času, na ktorý bolo vydané rozhodnutie, teda spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania. Najvyšší súd zdôrazňuje, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Námietky žalobcu ohľadom údajného porušenia Aarhurského dohovoru nemajú opodstatnenie, pretože žalobca bol riadnym účastníkom správneho, aj súdneho konania, nedošlo teda k odňatiu jeho práv ako účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.