Najvyšší súd 8 Sžo 73/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) J. Ď., 2) E. Ď., proti žalovanému: MV SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného KÚ v Ž. č. 2005/06803/3MA zo dňa 8. decembra 2005, konajúc o odvolaní žalobcov v prvom a druhom rade proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 271/2005-90 zo dňa 3. marca 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 271/2005-90 zo dňa 3. marca 2008 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením č.k. 10 S 271/2005-90 zo dňa 3. marca 2008 zastavil konanie a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcov v prvom aj druhom rade za podanú žalobu v sume 1000 Sk spoločne a nerozdielne podľa položky č. 10 písm.
- b)Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len sadzobník súdnych poplatkov). Poukázal na priebeh konania v predmetnej právnej veci, v ktorej žalobcovia v prvom a druhom rade požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Žiline o ich žiadosti rozhodol uznesením č.k. 10 S 271/2005-60 zo dňa 14. augusta 2006 tak, že im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Žalobcovia toto uznesenie napadli odvolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 zo dňa 31. júla 2007 a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 271/2005-60 zo dňa 14. augusta 2006 potvrdil (podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd náležite zistil skutkový stav; pomery žalobcov neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov; výška sumy súdneho poplatku za podanú žalobu nemôže ohroziť životnú situáciu žalobcov). 8 Sžo 73/2008 2 Následne krajský súd výzvou zo dňa 10. októbra 2007, doručenou žalobcom dňa 18. októbra 2007, žalobcov vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 1000 Sk podľa položky 10 písm.
- b)Sadzobníka súdnych poplatkov spoločne a nerozdielne. Žalobcovia na výzvu reagovali ďalšou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 29. októbra 2007. Žalobcovia v opakovanej žiadosti uviedli rovnaké skutočnosti ako v prvej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté – pre žalobcov negatívne. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na obsah a povahu skutočností, ktoré žalobcovia uviedli v ich opakovanej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli v predmetnej veci ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech žalobcov a teda im priznať oslobodenie. Z úradnej činnosti krajský súd zistil, že žalobcovia vystupujú ako navrhovateľa vo viacerých sporoch na Okresnom súde Žilina ako aj na Krajskom súde v Žiline a žiadajú v nich o oslobodenie od súdnych poplatkov. Za zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd žalobcov oslobodiť od súdnych poplatkov nemožno vziať ten fakt, že žalobcovia sú podľa ich vyjadrení nútení svoje práva a základné slobody brániť vo viacerých súdnych konaniach, ktoré predstavujú pre žalobcov nemalé výdavky. Súd môže posudzovať pomery účastníkov len v rámci predmetného konania a nemôže teda prihliadať na iné konania. Žalobcom vznikla poplatková povinnosť v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm.
- a)zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). Keďže žalobcovia súdny poplatok za podanú žalobu v sume 1000 Sk (podľa položky 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) nezaplatili ani napriek výzve súdu na jeho zaplatenie a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, krajský súd konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v prvom a druhom rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhli napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že sú sústavne šikanovaní zo strany P. Š., Obce S.-H., správnych orgánov, a spoluobčanov, sú poškodzovaní na majetku, poškodzovaní finančne odobratím invalidného dôchodku, urážaní na cti, rôznymi pokutami nezakladajúcimi sa na pravde. Postupom súdov sú diskriminovaní, čo je v rozpore s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, pretože za to nemôžu a musia na ochranu svojich základných práv a slobôd podávať väčší počet žalôb. Nachádzajú sa v nepriaznivej situácii vinou súdov. Musia splácať povinné poplatky na chod domácnosti, do ktorých nie sú započítané rôzne platby spojené s poštovným, cestovným, kopírovaním listín, za podávanie podnetov, sťažností, žalôb, odvolaní na obec, správne orgány, orgány prokuratúry, ministerstvá, súdy, Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Nemajú dostatok finančných prostriedkov ani na pokrytie životných potrieb, a preto nemajú ani na súdne poplatky. Suma prevzatých dôchodkov nepokrýva ani zaplatenie 8 Sžo 73/2008 3 povinných poplatkov na domácnosť, preto si museli požičiavať finančné prostriedky na zabezpečenie ich výživy, čo je v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Odmietaním podaní, resp. zastavením konania je porušované ich ďalšie právo vyplývajúce z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pretože konanie súdov veľmi nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje. K odvolaniu priložili fotokópie preukazov občana s ťažkým zdravotným postihnutím č. X. a X., posudok Úradu práve, sociálnych vecí a rodiny Ž. č. PO BY 2004/2573 B1 z 11. marca 2005, list občanov S.-H. adresovaný riaditeľovi Sociálnej poisťovne, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. X. zo 17. septembra 2001 o odňatí invalidného dôchodku, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. X. zo 4.októbra 2004 o priznaní predčasného starobného dôchodku, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. X. z 18.júna 2004 o priznaní a zvýšení predčasného starobného dôchodku, potvrdenie o navštevovaní denného bakalárskeho štúdia na TU A. D. v akademickom roku 2006/2007 a 2007/2008 (dcéra žalobcov), rozhodnutie TU A. D. č. ÚZO-848/SOC/2006 zo 6.decembra o nepriznaní sociálneho štipendia ich dcére, upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 329/2007-1, potvrdenia o zaplatení účtov, znalecký posudok znalca Ing. J. V., CSc. č. X., odpoveď na žiadosť o informácie, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Ž. č. ŽP B 2006/00060-Han zo 16.februára 2006, rozhodnutie Obce S.-H. č. SÚ 15/2005 z 18.januára 2006, rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Ž. č. 2006/00622-005/MUN z 31.mája 2006, správa o povesti žalobcov vystavená starostom Obce S.-H. dňa 29.marca 2007, časť zdravotnej dokumentácie žalobcu v prvom rade. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v zmysle ustanovenia § 212 v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v prvom a druhom rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov prvý krát v žalobe zo dňa 22.decembra 2005. O žiadosti krajský súd rozhodol uznesením č.k. 10 S 271/2005-60 zo dňa 14.augusta 2006 a oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcom nepriznal. Odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS 138/2006 zo dňa 31.júla 2007. V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne a riadne zistil skutkový stav, ktorý neodôvodňuje priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Výška súdneho poplatku nemôže ohroziť životnú situáciu žalobcov a žalobcovia 8 Sžo 73/2008 4 s ohľadom na ich zistené majetkové pomery sú schopní niesť výdavky spojené s konaním na súde. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.septembra 2007. Následne na to Krajský súd v Žiline vyzval žalobcov výzvou č.k. 10 S 271/2005-83 zo dňa 10.októbra 2007 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 1000 Sk podľa položky č. 10 písm.
- b)Sadzobníka súdnych poplatkov spoločne a nerozdielne. Žalobcovia boli poučení o následku nezaplatenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Žalobcovia zhodne prevzali výzvu dňa 18.októbra 2007. Na výzvu reagovali podaním zo dňa 26.októbra 2007, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 29.októbra 2007, v ktorom opätovne požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Priložili upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 329/2007-1 (nie je zrejmé, z akého dňa, pretože žalobcovia predložili fotokópiu len prvej strany), fotokópiu potvrdenia o bankovom prevode sumy 15.000 Sk Ing. V. zo dňa 24.augusta 2007 a potvrdenia o zaplatení poplatku – daňový doklad v sume 35 Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu následný postupu súdu prvého stupňa a vyhodnotenie ďalšej žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov ako opakovanej žiadosti bez predloženia nových skutočností, ktoré by mohli v predmetnej veci ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech žalobcov a priznať im oslobodenie, bol dôvodný. Odvolací súd zastáva názor, že krajský súd riadne a dostatočne zistil skutkový stav neodôvodňujúci priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok stotožnil s právnym názorom Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveným v rozsudku z 19.júna 2001 č. 28249/95 vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. Súd má tiež za to, že podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru splnenie povinnosti zabezpečiť efektívne právo na prístup k súdu neznamená len absenciu zasahovania, môže však vyžadovať rôzne formy pozitívneho konania na strane štátu, nepredstavuje ani nešpecifikované právo jednotlivca získať bezplatnú právnu pomoc od štátu v spore, navyše z tohto ustanovenia nemôže byť odvodené ani právo na bezplatné súdne konanie (mutatis mutandis, rozsudok vo veci the Airey proti Írsku, ibid. §§ 25-26). V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní, nemožno pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Navyše, súdny poplatok za podanú žalobu v predmetnej právnej veci predstavoval sumu 1000 Sk (položka 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov); 8 Sžo 73/2008 5 nebol teda neúmerne vysoký, čo by bezprostredne viedlo k ohrozeniu životnej úrovne žalobcov v prvom a druhom rade. Okrem toho, tento súdny poplatok žalobcovia mali zaplatiť spoločne a nerozdielne a nie jednotlivo. Odvolací súd považuje postup krajského súdu pri zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za konformný so zákonom o súdnych poplatkoch (§ 5, § 10, položka 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov) a Občianskym súdnym poriadkom (§ 138 ods. 1). Krajský súd týmto postupom neodoprel žalobcom právo na súd v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože ich žiadosť ako aj opakovanú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhodnotil zákonným spôsobom, pre ich posúdenie si zadovážil dostatok dôkazov. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 271/2005-90 z 3.marca 2008 ako vecne správne potvrdil (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 22. mája 2008 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová