Obsah (4)

§ 48§ 42§ 288§ 386

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/22/2015 Identifikačné číslo spisu: 5411010205 Dátum vydania rozhodnutia: 24.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 48ods.

2 písm. b/ Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín č. 2T 14/2011, zo 6. júna 2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín č. 2T 26/2011, z 23. novembra 2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 288ods.

1 Tr. por. odkázal poškodených: - COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, Hattalova 100, Trstená, IČO: 36 012 815, - Mgr. M. S., nar. XX. B. XXXX v T., bytom T., - Q. D., nar. X. I. XXXX v Y., bytom Y. s ich nárokmi na náhradu škody voči obvinenému na občianske súdne konanie. Spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. Pv-83/2011, z

1. októbra 2011 ohľadom skutku, ktorý prokurátor navrhol právne kvalifikovať ako prečin Poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a ktorý mal obvinený spáchať tým, že v presne nezistenom čase v období od začiatku mesiaca december 2010 do dňa
2. februára 2011 do 16.00 hod. v Dolom Kubíne na Ulici I. vylomil vchodové dvere v oblasti zámku vedúce do garáže č. XXXX, vo vnútri garáže vylomil uzamknuté dvere batožinového priestoru tu zaparkovaného motorového vozidla zn. Chrysler Voyager SE, EC: S., odkiaľ zobral štvorkolesovú traktorovú kosačku zn. Rider F 72, výr. č. XXXXX, z priestorov garáže 8 ks zimných pneumatík, pánsky horský bicykel modrej farby zn. Author a drevené sánky, čím poškodenému majiteľovi JUDr. K. R., nar. X. N. XXXX spôsobil škodu vo výške 1 514,41 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 406,60 €, a takto konal napriek tomu, že rozhodnutím Okresného súdu v Ružomberku, sp. zn. 0T 13/2010, z
3. mája 2010 bol právoplatne odsúdený taktiež za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený.

§ 288ods.

3 Tr. por. odkázal poškodeného JUDr. K. R., nar. X. N. XXXX v U., bytom D. s jeho nárokom na náhradu škody voči obvinenému na občianske súdne konanie. Tým istým rozsudkom bol obvinený N. K. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený N. K.. Krajský súd v Žiline rozsudkom z

1. novembra 2013, sp. zn. 2To 102/2013, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že pri nezmenenom výroku o vine obvinenému N. K. uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta pred bodkočiarkou súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. - zrušil výrok o treste z trestného rozkazu, ktorý bol vydaný Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 2T 14/2011, zo
2. júna 2011, právoplatný
3. júna 2011, vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, - zrušil výrok o treste trestného rozkazu, ktorý bol vydaný Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 2T 26/2011, z
4. novembra 2011, právoplatný
5. februára 2012 a ktorým bolo u obvineného upustené od uloženia súhrnného trestu. Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, kú ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal dovolanie obvinený N. K., a to prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Róberta Slamku. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, teda že vo veci bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, písm. g/, teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, písm. h/, teda že mu bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V písomných dôvodoch dovolania, ktoré si obvinený odôvodnil sám, podaním, ktoré nazval podklady pre podanie dovolania a tiež prostredníctvom ustanoveného obhajcu obvinený uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo jeho odsúdeniu došlo k závažným procesným pochybeniam, ktoré v konečnom dôsledku viedli k nezákonnému rozhodnutiu súdov. Vo vzťahu ku všetkým dovolacím dôvodom obvinený uviedol, že aj keď mu rozsudkom krajského súdu bol trest znížený na 6 rokov, aj napriek tomuto zníženiu mu bol trest uložený neprimerane vysoký. Svoje tvrdenie obvinený oprel o skutočnosti, že jeho spolupáchatelia dostali tresty nepomerne nižšie ako on a trest vo vzťahu ku skutku, spáchanie ktorého mu nebolo poriadne preukázané, je neprimerane vysoký. Týmto sa cíti byť ukrivdený. Dôvodil tiež tým, že jednotlivé súdy porušili základné zásady trestného konania, ako je právo na spravodlivý proces a zásada primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu. Súdy porušili v konaní aj Ústavu Slovenskej republiky, a to Čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl.
6. Tiež porušili čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za najzásadnejšie porušenie oboch konajúcich súdov však dovolateľ považoval to, že sa súdy nevenovali náležitému zisťovaniu skutkového stavu, nevykonali ním navrhované dôkazy - výsluch svedkov D. G. a I. I., ktorí svedkovia mali preukázať jeho nevinu. Nereagovali pri hodnotení dôkazov ani na fakt, že svedka N. Y. na krivú výpoveď naviedol C. H. z pomsty voči jeho osobe. Napokon namietal aj to, že odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov považuje za nedostatočné. Domáhal sa preto, aby dovolací

§ 386ods.

1 Trestného poriadku konštatoval porušenie zákona, podľa § 386 ods. 2 zrušil rozsudok krajského súdu i predchádzajúci rozsudok okresného súdu ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené rozsudky a prikázal Okresnému súdu Dolný Kubín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín. Navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382, prípadne zamietnuť podľa § 392 Trestného poriadku. Konštatoval, že obvinený dovolacie námietky uviedol len vo všeobecnom charaktere, je totožné s dôvodmi odvolania a rozhodnutie prvostupňového súdu i odvolacieho súdu považuje za zákonné a správne. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/ a písm. i/ Tr. por. V dovolaní obvinený namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Nekonkretizoval, ktoré procesné ustanovenia boli porušené pri aplikácii jeho práva na obhajobu, preto je potrebné uviesť. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.) ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Tr. por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Dovolací súd žiadne porušenie práva obvineného na obhajobu v konaní nezistil. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený K. videl najmä v tom, že súdy sa nevenovali náležitému zisťovaniu skutkového stavu a odmietli vykonať ním navrhované dôkazy - výsluch svedkov D. G. a I. I., ktorí svedkovia mali preukázať jeho nevinu. Nereagovali pri hodnotení dôkazov ani na fakt, že svedka N. Y. na krivú výpoveď naviedol C. H. z pomsty voči jeho osobe. Obvinený K. však v dovolaní nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. Nesúhlas obvineného s rozsahom a hodnotením vykonaného dokazovania nie je dôvodom pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písm. g/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.; neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého a druhého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav zvážiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého a druhého stupňa nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania ako ani v závislosti na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny opravný prostriedok môže viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené v ustanovení § 371 Tr. por. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Dovolanie je možné z tohto dôvodu podať, ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone, alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Konštatovanie dovolateľa, že okresný i krajský súd pri ukladaní trestu nepostupovali v súlade so zákonom a uložili mu neprimerane prísny trest, čím naplnili dovolací dôvod podľa písm. h/ § 371 ods. 1 Tr. por. je nesprávne. Na záver možno sumarizovať, že obvinený naplnenie všetkých dovolacích dôvodov (písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. h/) videl najmä v tom, že mu bol uložený neprimerane prísny trest, prísnejší ako jeho spolupáchateľom, čím sa cíti byť ukrivdený, súdy dostatočne nezistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie v rozsahu, ktorý navrhoval on. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zo strany obvineného ide o nepochopenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.