1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle") neudelil navrhovateľovi azyl a
4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 15.04.2014 skutočnosťou, že čelil opakovanému zatýkaniu a diskriminácii ako osoba, príslušník kmeňa Zaghawi, ktorého príslušníci sú spájaní s opozičnými silami voči vláde.
názoru krajského súdu, k navrhovateľom uvádzaným dôvodom odporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí s uvedením ich zdrojov. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukázal na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu, v podrobnostiach na tieto krajský súd poukázal a s týmito sa stotožnil. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu
zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení.
názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 2), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu príslušnosti ku kmeňu Zaghawi zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožnil. V súvislosti s konštatovaním odporcu, že navrhovateľ svoje vyhlásenia ničím nepodložil a o jeho zatknutiach nemá žiadne dôkazy, krajský súd uviedol, že to považuje iba za konštatovanie faktu, nakoľko odporca v takejto dôkaznej núdzi sa náležite zaoberal subjektívnymi obavami navrhovateľa, v spojitosti s jeho kmeňovou príslušnosťou, ktoré označil za ničím nepodložené domnienky, na základe objektívnych skutočností, ku ktorým odporca dospel na základe zadovážených správ o krajine pôvodu, nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu, pri individuálnom posúdení navrhovateľom uvádzaných skutočností. Hodnotenie dôkazov odporcom nevybočovalo zo zásad rozdelenia dôkazného bremena medzi navrhovateľom a správnym orgánom. Poskytnutím doplnkovej ochrany, vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia v tejto časti, sa krajský súd nezaoberal. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považoval v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadom nesprávneho vyhodnotenia správ z krajiny pôvodu a nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj rozporom s obsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom dospel k záveru, že ten dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle,
ustanovenia § 13 ods. l zákona o azyle. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd, rovnako ako odporca pred ním, nesprávne konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že súd sa len veľmi stručne vyjadril k všetkým námietkam uvedených v opravnom prostriedku a v podstate len zopakoval všetky vyjadrenia odporcu. Ďalej sa v odvolaní vyjadril k jednotlivým pojmovým znakom azylu. K forme prenasledovania uviedol, že navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcim v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré si odporca zadovážil a ktoré sú založené v spise. K pôvodcovi prenasledovania uviedol, že štát je, resp. bude pôvodcom prenasledovania v prípade navrhovateľa a nemožno vylúčiť ani prenasledovanie zo strany neštátnych aktérov. Ako dôvod prenasledovania navrhovateľ uviedol svoju príslušnosť ku kmeňu Zaghawa. Sám navrhovateľ bol už objektom prenasledovania vo svojej krajine, keď bol zatknutý niekoľko krát kvôli svojej kmeňovej príslušnosti. V administratívnom spise sa nachádza množstvo informácií ohľadom prístupu štátnych zložiek voči príslušníkom tohto kmeňa a v opravnom prostriedku na tieto poukazoval, prečo však nevzal krajský súd tieto informácie do úvahy, nie je z jeho rozsudku známe. Ďalej sa navrhovateľ vyjadril k nezrovnalostiam v rozhodnutí súdu. Na strane 8 rozhodnutia súd tvrdí, že ,,Navrhovateľ žiadosť o udelenie o azyl zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 15.04.2014 skutočnosťou, že čelil opakovanému zatýkaniu a diskriminácii ako osoba, príslušník kmeňa Zaghawi, ktorého príslušníci sú spájaní s opozičnými silami voči vláde.". Následne súd na strane 9 uviedol úplne protichodné tvrdenie, keď uviedol: ,,Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu príslušnosti ku kmeňu Zaghawi zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa jeho postavenia národnostných menšín, nestotožňuje.". Tieto tvrdenia považoval za úplne rozporné. Sám navrhovateľ v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu na strane 6 uviedol svoje dôvody, pre ktoré požiadal Slovenskú republiku o udelenie azylu: ,,Prvým a hlavným dôvodom môjho odchodu z krajiny je veľmi zlá bezpečnostná situácia v Sudáne. Druhým dôvodom je určitá diskriminácia mojej osoby, z dôvodu príslušnosti k etniku Zaghawi. Túto diskrimináciu som pociťoval zo strany štátnych orgánov Sudánu kvôli príslušnosti k tomuto etniku sa mi často posmievali, ponižovali ma a diskriminovali. Príslušníci tohto kmeňa sú v očiach vládnucej strany spájaní s opozičnými stranami, aj keď ja som sa v politike nikdy neangažoval. Mnohých príslušníkov nášho kmeňa predstavitelia vládnej moci bezdôvodne zatýkajú.". Ako z vyššie uvedeného vyplýva, navrhovateľ od začiatku informoval odporcu o všetkých dôvodoch podania svojej žiadosti a zdôraznil svoje problémy so svojou kmeňovou príslušnosťou. Prečo krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje opak, nie je známe. Namietal preto nesprávne skutkové zistenia súdu, ktorý síce zrejme všetky dôkazy vykonal, avšak na ich základoch dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem subjektívneho prvku, a teda strachu navrhovateľa, je potrebné pre zváženie udelenia azylu, preskúmavať aj objektívnu stránku obáv. Objektívnosť obáv je však v prípade navrhovateľa preukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu, a to tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu, ako tými ktoré doložili v opravnom prostriedku. Odvolací súd však tak ako aj odporca pred ním tvrdil, že v prípade navrhovateľa nie je splnená podmienka opodstatnenosti jeho obáv. Nemožno súhlasiť s interpretáciou prvostupňového súdu,
ktorého je pre účely naplnenia podmienok pre udelenia azylu potrebné predchádzajúce konanie subjektov voči konkrétnej osobe navrhovateľa (hoci predchádzajúce prenasledovanie je dôležitým znakom opodstatnenosti obáv navrhovateľa). Preto v prípade navrhovateľa tento preukázal predchádzajúce diskriminačné konania voči jeho osobe, z dôvodov príslušnosti k etniku Zaghawa (ktorá však z nepochopiteľných a ničím nepodložených príčin ako prenasledovania z tohto dôvodu neakceptoval ani odporca, ani prvostupňový súd). Po druhé, predchádzajúce prenasledovanie je indikátorom prenasledovania v budúcnosti, nie však podmienkou pre udelenia azylu. Správy, ktoré boli priamo odcitované v opravnom prostriedku a nachádzajú sa v administratívnom spise odporcu jednoznačne potvrdzujú prenasledovanie tohto etnika, a to dokonca hromadné zabíjanie na základe etnického pôvodu. Je nepochybné, že navrhovateľ netvorí jedinečnú výnimku, voči ktorej sa represálie v prípade návratu z dôvodu jeho etnika skončia. Rozhodovanie o priznaní postavenia utečenca (resp. o udelení azylu) je rozhodovaním pro futuro, je preto dôležité zvažovať perspektívnosť postavenia žiadateľa a nie iba formalisticky vyžadovať preukázanie prenasledovania v minulosti. Navyše, o postavení žiadateľov o azyl sa zvyčajne rozhoduje v stave značnej dôkaznej núdze, preto pokiaľ jeho tvrdenia sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, čo je aj prípad navrhovateľa, mali byť tieto hodnotené ako správne a relevantné. Preto tu opäť namietal jednak nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie prípadu v kontexte vyžadovania preukázania predchádzajúceho prenasledovania pri posudzovaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania. V opravnom prostriedku poukazoval na zlé postavenie príslušníkov kmeňa Zaghawa, ktorí sú všetci považovaní za povstalcov; navrhovateľovi je prisudzovaná kolektívna vina ako príslušníkovi tohto etnika. Dôkazy o prisudzovaní kolektívnej viny preukazoval v opravnom prostriedku. Prvostupňový súd sa však týmito námietkami vôbec nezaoberal a ani sa v rozsudku k týmto tvrdeniam nijako nevyjadruje. Ochrana utečencov
Ženevskej konvencie 1951 predstavuje ochranu pred uložením kolektívnej viny a trestu za spôsobenie skutočnej alebo predpokladanej krivdy voči iným, a to osobami s obdobným pozadím alebo inak spájanými s osobou obetí/žiadateľa. Prenasledovanie je v mnohých prípadoch dôsledkom odvety za údajné "zločiny" spáchané inými osobami, ktoré sú rovnakej rasovej, náboženskej, národnostnej alebo sociálnej skupiny obetí/žiadateľa. K týmto zásadným informáciám sa odvolací súd nijako nevyjadril preto nie je zrejmé akým spôsobom sa s nimi vysporiadal. Celé odôvodnenie krajského sudu možno označiť za veľmi stručné a nedostatočné. Dostupné správy preukazujú, že: je pravdou, že navrhovateľ je ako príslušník kmeňa Zaghawa je automaticky vládou považovaný aj za člena povstaleckých skupín, je pravdou, že príslušníci kmeňa Zaghawa sú z tohto dôvodu v Sudáne prenasledovaní, je pravdou, že Ženevská konvencia 1951 poskytuje ochranu pred uložením kolektívnej viny a trestu za spôsobenie skutočnej alebo predpokladanej krivdy voči iným. Tieto skutkové závery, ktoré sú podložené konkrétnymi, v spise založenými správami a správami citovanými v opravnom prostriedku, teda preukazujú, akým spôsobom mal odporca a neskôr aj prvostupňový súd posudzovať žiadosť navrhovateľa. Pokiaľ tak neurobili, museli dospieť k nesprávnemu právnemu názoru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu. Ohľadom dôkazov - teda informácií a tvrdení uvádzaných v tomto odvolaní, odkázal na opravný prostriedok. S ohľadom na uvedené, navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa K podanému odvolaniu odporca uviedol, že odporca sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, ako aj tvrdení uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa. Právny názor súdu o tom, že navrhovateľ nebol prenasledovaný individuálnym konaním subjektu, odporca považuje za správny. V napadnutom rozhodnutí, vyjadrení, ako aj v konaní pred súdom, odporca dostatočne uviedol svoju právnu úvahu o tom. že navrhovateľove zatknutia nepredstavujú prenasledovanie, nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu
Súd námietky nepovažoval za dôvodné, nakoľko navrhovateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný. Súd sa
názoru odporcu nemusel zaoberať námietkou uplatňovania kolektívnej viny, nakoľko navrhovateľ nebol z tohto dôvodu prenasledovaný. Navrhovateľ opakovane namieta, že bol zatknutý kvôli svojej kmeňovej príslušnosti. V azylovom konaní sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi zatknutím navrhovateľa a jeho príslušnosťou ku kmeňu Zaghawa. Tieto dôvody nie sú dôvodmi na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu. V napadnutom rozhodnutí odporca uviedol, že vláda a jej bezpečnostné sily zasahujú voči rebelantským skupinám, ktoré tvoria opozíciu a sú zložené z kmeňových skupín, bez rozdielu ich pôvodu, a to z dôvodu, že sú v opozícii voči súčasnej vláde, pričom vytvárajú ozbrojené rebelantské skupiny s vlastnou muníciou. Konflikty v Sudáne sú zložité, čo odporca uviedol v napadnutom rozhodnutí, vyjadrení ako aj v konaní pred súdom, avšak nemožno hovoriť o etnických čistkách orientovaných na príslušníkov kmeňa Zaghawi. Informácie o krajine pôvodu, založené do administratívneho spisu svedčia o tom, že navrhovateľ by bol v prípade návratu do Sudánu vystavený hrozbe vážneho bezprávia, preto na základe uvedeného odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, ktorú považuje za dostatočnú formu ochrany. Odporca bližšie poukazuje na svoje vyjadrenie, ako aj tvrdenie v konaní pred súdom, kde uvádza, že boje nie sú výlučne zamerané na príslušníkov kmeňa Zaghawa, a dôvody nepokojov sú rôzne. Na základe vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že by bol navrhovateľ v budúcnosti prenasledovaný pre svoju príslušnosť ku kmeňu Zaghawa. Navrhovateľova právna zástupkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na žiadosť, pričom neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu, a tým aj napadnutého rozhodnutia migračného úradu v časti výroku o neudelení azylu. Navrhovateľ nikdy nemal problémy so štátnou mocou ani inými subjektmi a taktiež nebol nikdy zo žiadneho dôvodu perzekvovaný. Odporca má za to, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu
V krajine pôvodu nebolo proti menovanému vedené trestné konanie, ani nebol väznený, nikým nebol napadnutý a ani mu nikto neublížil. Taktiež nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Opravný prostriedok považuje za neodôvodnený a účelový. Navrhovateľova žiadosť o udeleniu azylu bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Napadnuté rozhodnutie preto považuje odporca za vydané v súlade so zákonom, čo potvrdil aj krajský súd, a preto navrhoval potvrdiť rozsudok krajského súdu. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu V rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol doplnkovú ochranu uviedol, že navrhovateľ požiadal dňa 01.04.2014 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti s ním bol vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany, organizácie či hnutia. Zároveň vyhlásil, že nikdy nebol v Sudáne trestne stíhaný, ani právoplatne odsúdený. Ďalej uviedol, že hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola zlá bezpečnostná situácia. Okrem toho uviedol, že v Sudáne pociťoval diskrimináciu voči jeho osobe z dôvodu príslušnosti ku kmeňu Zaghawa. Tá sa prejavovala posmievaním a ponižovaním. Príslušníci tohto kmeňa sú často spájaní s opozičnými silami voči vládnej moci. Často sú štátnymi autoritami bezdôvodne zatýkaní. Sám menovaný bol niekoľkokrát zatknutý útvarom verejnej bezpečnosti. Prvýkrát sa tak stalo v auguste 2003, kedy na mesto Kutum zaútočili vládne jednotky, pretože sa v ňom zdržiavali opoziční ozbrojenci. Vtedy došlo k ozbrojeným stretom, pričom obyvatelia mesta utiekli do mesta al-Fašír, kde ich následne bezpečnostné zložky pozatýkali. Takto bol zatknutý a uväznený aj menovaný, a to po dobu 3 mesiacov. Nevie, kde bol tú dobu držaný, lebo pri prevoze do väzby mal zaviazané oči. Po troch mesiacoch ho prepustili na tom istom mieste, kde bol zadržaný. Spolu s ním bolo zadržaných asi 50 ľudí. Niekedy v období medzi septembrom a decembrom roku 2006 bol opätovne zatknutý bezpečnostnými silami, a to na dva týždne. Dôvodom mali byť demonštrácie študentov proti zníženiu štátnych sociálnych dávok, a to na univerzite v meste Zalingei, kde v tej dobe študoval. Vtedy boli zatknutí všetci študenti, ako aj menovaný, hoci sám sa týchto demonštrácií nezúčastnil. Zadržaný bol na dva týždne v budove útvaru verejnej bezpečnosti v meste Zalingei. Dôvod zatknutia mu nikto neoznámil, ale myslí si, že súvisel s jeho kmeňovou príslušnosťou. Opätovne bol menovaný zatknutý v auguste 2012 po tom, ako bol primátor mesta al-Waha menom O. zavraždený počas návštevy mesta Kutum. Po tejto udalosti bezpečnostné sily zatýkali podozrivých ľudí a medzi nimi bol aj menovaný. Nakoľko mu nič nedokázali, po 6-tich dňoch ho pustili na slobodu. Naposledy bol zatknutý v októbri 2013. Zatkli ho ako jediného na námestí v meste Kutum, pretože ho podozrievali zo spolupráce s opozičnými stranami. Keďže mu túto spoluprácu nedokázali, po 20 dňoch bol prepustený na slobodu. Zadržaný bol v budove útvaru verejnej bezpečnosti v meste Kutum. Menovaný sa domnieva, že jeho zaistenia útvarom verejnej bezpečnosti súviseli s jeho kmeňovou príslušnosťou. Nikdy mu však nič nedokázali a vždy ho po istom čase prepustili. O svojich zatknutiach nemá žiadne potvrdenia.
menovaného bežne bezpečnostné zložky Sudánu bezdôvodne zatýkajú príslušníkov kmeňa Zaghawa, prípadne ich okradnú alebo zabijú. Začiatkom roka bol zavraždený jeho starý otec a starého otca brat, o čom sa dozvedel telefonicky od svojho brata. Preto sa obáva o svoju bezpečnosť v Sudáne. V stanovisku pred vydaním rozhodnutia navrhovateľ uviedol, že na základe informácií obsiahnutých v spisovom materiáli vedenom k žiadosti menovaného o poskytnutie medzinárodnej ochrany možno konštatovať, že v plnej miere odôvodňujú jeho obavy pred akoukoľvek formou jeho návratu do krajiny pôvodu a opodstatňujú jeho požiadavky na poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR. V priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Na základe výpovede menovaného a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade menovaného k uvedenému nedošlo. Z výpovede navrhovateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany neštátnych zložiek, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Taktiež je z jeho výpovede zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom ani zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. I keď možno pripustiť, že jeho údajné niekoľkonásobné zaistenie bezpečnostnými zložkami by mohlo byť v súlade s § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle považované za istú formu prenasledovania, migračný úrad nedospel k záveru, že by sa v jeho konkrétnom prípade jednalo o prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie z roku 1951, t. j. o prenasledovania z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo z dôvodu jeho politického názoru. Všetky jeho údajné zatknutia boli dôsledkom udalostí, ktoré súviseli buď s nepokojmi v súvislosti s ozbrojenými rebelantskými skupinami, ako tomu malo byť v Kutume v roku 2003 alebo s protestami a nepokojmi na univerzite v meste Zalingei v roku 2006 alebo po vražde okresného komisára z al-Waha O. W. K. X.. V tejto súvislosti je pochopiteľné, bez toho, že by migračný úrad chcel akokoľvek obhajovať sudánsku vládu a jej legitímnosť, že jej bezpečnostné zložky zakročili a riešili buď nepokoje alebo sa snažili dolapiť vrahov spomenutého komisára z al-Waha. Jednou otázkou je primeranosť reakcie a jej forma zo strany bezpečnostných zložiek a druhou je to, či menovaný bol konkrétnym cieľom záujmu bezpečnostných zložiek a navyše z dôvodu jeho špecifického profilu, v tomto prípade z dôvodu jeho kmeňovej príslušnosti. Migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, že nie. Primárnym cieľom bezpečnostných zložiek bolo buď pacifikovať ozbrojené rebelantské skupiny v Kutume, nastoliť poriadok, resp. zabrániť eskalácii napätia na univerzite a dolapiť vrahov komisára z al-Waha. Dokonca ani jeho údajné posledné zatknutie pre podozrenie, že spolupracuje so skupinami stojacimi v opozícii voči súčasnej administratíve z októbra 2013, nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Predovšetkým je objektívnym faktom, čo sám menovaný vyhlásil, že sa nikdy politicky neangažoval. K záveru, že nespolupracuje zo žiadnou z opozičných síl napokon došli aj samotné bezpečnostné zložky, ktoré ho prepustili. Takže aj v tomto prípade možno hovoriť maximálne o zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, tak ako to upravuje § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle. Nemožno ale v tomto konkrétnom prípade (podozrenie zo spolupráce s opozičnými silami) hovoriť o závažnom alebo opakovanom konaní bezpečnostných síl spôsobujúcom vážne porušovanie jeho základných ľudských práv, keďže k uvedenému došlo len raz. Odporca skonštatoval aj to, že vláda a jej bezpečnostné sily zasahujú voči ozbrojeným (rebelantským) opozičným (kmeňovým) skupinám bez rozdielu ich pôvodu rovnako a nie primárne pre ich kmeňové či etnické pozadie. Zasahujú voči jednotlivým kmeňom či etnikám preto, lebo sú v opozícii voči vláde, resp. tvoria ozbrojené rebelantské skupiny s vlastnou milíciou. K takým patrí aj kmeň Zaghawa ako súčasť Sudánskeho oslobodzovacieho hnutia, armády (SLM/A). K uvedeným skutočnostiam podotkol i to, že z verejne dostupných zdrojov (napr.: alebo http://en.wikipedia.org/wiki/Kutum) je zrejmé, že v samotnom meste Kutum dominujú etnické skupiny Fur, Tunjur a Berti, čiže primárnym cieľom zásahu bezpečnostných zložiek v Kutume v roku 2003 nemohli byť príslušníci kmeňa Zaghawa, ale opoziční ozbrojenci ako takí. Taktiež údajný zásah bezpečnostných zložiek na univerzite v meste Zalingei nebol zameraný na príslušníkov kmeňa Zaghawa, ale voči študentom ako takým. Nejedná sa o univerzitu kmeňa Zaghawa, jedná sa o verejnú univerzitu. Navyše
verejne dostupných informácií (viď. materiál Sudán/Sudan č. p. MU-ODZS-2014/000291-002) k zatýkaniu študentov na univerzite v meste Zalingei došlo v marci roku 2007 a nie v roku 2006, ako to tvrdil menovaný. Tiež skonštatoval, že udalosti, ku ktorým došlo po zavraždení komisára z al-Waha majú na svedomí provládne arabské milície. Zavraždený komisár O. W. K. X. bol totiž vodcom arabskej kmeňovej skupiny al-Zayidiya a arabské milície sa následne po jeho zavraždení zamerali na odvetné akcie - represálie proti skupinám Zaghawa, ktorých obviňovali z vraždy. Ich útoky však boli zamerané predovšetkým na tábor vnútorne presídlených osôb v Kassab, kde sa mali vrahovia ukrývať. Menovaný však býval priamo v meste Kutum, v mestskej časti Al Qasr a zatknutý bezpečnostnými zložkami mal údajne byť na námestí v Kutume (viď materiál Sudán/Sudan č. p. MU-ODZS-2014/000291-002). Taktiež odporca skonštatoval, že menovaný svoje vyhlásenia ničím nepodložil. O jeho zatknutiach nemá žiadne dôkazy. Ak k nim aj naozaj došlo, to, že to akokoľvek malo súvisieť len s dôvodom jeho kmeňovej príslušnosti, sú len jeho ničím nepodložené domnienky. Podobne možno vyhodnotiť aj jeho tvrdenia o zavraždení jeho starého otca a brata starého otca. Navyše k tejto informácii sa dostal len sprostredkovane, a to počas telefonického kontaktu so svojim bratom. Taktiež menovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a svoj pôvod. V krajine pôvodu údajne vlastnil len občiansky preukaz, ktorý však pred jej opustením stratil. Zo Sudánu údajne vycestoval na falošný cestovný pas, ktorý mu vybavil prevádzač. Uvedené skutočnosti teda neprispeli k ustáleniu identity menovaného ani k naplneniu atribútu jeho dôveryhodnosti, ktorý v tak špecifickom konaní, akým je konanie o azyle, tvorí jeden z najdôležitejších prvkov posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu. Na základe uvedeného migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, a teda, že menovaný objektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevskej konvencie. Preto dôvody jeho žiadosti, tak, ako ich uviedol a zdôvodnil v priebehu konania o azyle, možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu na území SR. Čo sa týka udelenia azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v prípade menovaného splnené z objektívnych dôvodov, keďže menovaný nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle tiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. V súvislosti s vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odporca uviedol, že bezpečnostná situácia v Sudáne, resp. v jednotlivých darfúrskych provinciách je značne komplikovaná a nestála. Konflikt v provincii Darfúr sa začal v roku 2003, teda ešte počas druhej sudánskej občianskej vojny a spôsobil jednu z najhorších humanitárnych katastrof moderných čias. Patrí k najkrvavejším konfliktom súčasnosti, pričom prerástol do genocídy. Počet obetí sa odhaduje na 400 000 a vyše dva a pol milióna ľudí bolo vyhnaných z domovov, pričom žili a žijú v zúfalých podmienkach v utečeneckých táboroch, zväčša na holej zemi, takmer bez potravy. Tam sú naďalej vystavovaní násiliu, nebezpečenstvu zabitia a znásilnenia. Pôvod krízy v Darfúre možno pripísať kombinácii viacerých faktorov: nedostatku zdrojov znásobenému extrémnymi suchami, kmeňovým konfliktom a všeobecnému pocitu obyvateľov Darfúru, že ich odsúvajú na okraj a vylučujú zo ziskov zo sudánskej ropy. Etnické čistky, vyháňanie, vraždy a znásilňovanie má na svedomí, okrem iných, hlavne milícia zvaná ,,džandžavíd". Zjednodušene sa dá konflikt v Darfúre opísať ako zrážka kočovných arabských moslimov s usadenými nearabskými moslimami, v ktorej ide o zdroje a pôdu a v ktorej je sudánska vláda zaangažovaná na strane arabsky hovoriacich útočníkov. Hoci ide o zrážku moslimov s moslimami, má konflikt určite aj náboženský rozmer, lebo nearabskí obyvatelia Darfúru vyznávajú súfizmus, nemilitantnú verziu islamu, zatiaľ čo režim generála al-Bašíra vnucuje celej krajine šaríju, islamské právo.
správy Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí z 26.05.2014, nová vlna neistoty a násilia od januára 2014 vyvolala ďalšie humanitárne potreby v celom Darfúre. Boje a neistota, ktoré zahŕňajú vládne sily, ozbrojené hnutie a ozbrojené kmeňové milície, viedli k presídleniu 321 929 ľudí. Ochrana civilistov bola a stále je hlavnou obavou v celom Darfúre. Ku dňu 25.05.2014 zostáva presídlených 203 197 ľudí. Novo presídlené osoby sa väčšinou sústredili v táboroch v okolí lokalít Nyala, Južný Darfúr, Zamzam, na okraji al-Fašír, Tawilla a v lokalite Kutum. Pre pomocné organizácie bolo a stále je najväčším problémom poskytovanie základných služieb pre presídlených ľudí, ktorí pricestovali vo veľkých množstvách do táborov v Severnom a Južnom Darfúre. Od začiatku roka 2014 mala humanitárna komunita prístup k 179 662 z 203 197 vnútorne presídlených osôb. V apríli a máji došlo k výraznému zlepšeniu prístupu k humanitárnej pomoci, čo umožnilo partnerom pomôcť viacerým postihnutým oblastiam. Oblasti, kde je prístup stále obmedzený, sú: Hašaba, lokalita Kutum, Severný Darfúr, Jebel Marra, Adila, Abu Karinka a Východný Dárfúr. V prípade bezpečnostnej situácie v štáte Severný Darfúr a mesta Kutum, teda možno v súčasnosti na základe aktuálne dostupných informácií uplatniť rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia Smernice Rady 2004/83/ES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany vyložil nasledovne: ,,Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia.". Okrem toho Súdny dvor v predmetnom rozsudku skonštatoval, že „ ... iba samotné objektívne konštatovanie rizika spojeného so všeobecnou situáciou v krajine v zásade nepostačuje na preukázanie. že na strane určitej osoby sú splnené podmienky uvedené v článku 15 písm. e/, jeho znenie napriek tomu použitím formulácie "obvykle" vyhradzuje hypotézu výnimočnej situácie, ktorá by bola charakterizovaná takou vysokou úrovňou rizika, že by existovali podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že táto osoba by utrpela individuálne predmetné riziko... Výnimočná povaha tejto situácie je rovnako potvrdzovaná skutočnosťou, že predmetná ochrana je doplnková, a systematikou článku 15 smernice, keďže formy bezprávia definované uvedeným článkom písm. a/ a b/ predpokladajú jasnú individualizáciu. Hoci je pravda, že kolektívne prvky majú v uplatňovaní článku 15 písm. c/ významnú úlohu v tom zmysle, že dotknutá osoba patrí. ako iné osoby, k okruhu potenciálnych obetí neselektívneho násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. skutočnosťou zostáva, že toto ustanovenie musí byť predmetom systematického výkladu vzhľadom na ďalšie dve situácie, ktoré uvádza predmetný článok 15, a teda musí byť vykladané v tesnej spojitosti s touto individualizáciou." Teda o čo viac bude prípadne žiadateľ schopný preukázať, že je špecificky dotknutý z dôvodu skutočností vlastných jeho osobnej situácii, o to nižšia bude úroveň neselektívneho násilia vyžadovaná na to, aby mohol byť oprávnený na doplnkovú ochranu.". Pri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania každej jednej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa správny orgán priklonil k záveru, že v prípade návratu osoby menovaného do krajiny jeho pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Sudáne, resp. v štáte Severný Darfúr a v meste Kutum, odkiaľ pochádza. Preto sa migračný úrad v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v týchto lokalitách v prípade menovaného priklonil k potrebe poskytnutia mu doplnkovej formy medzinárodnej ochrany. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.07.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
e/ na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.
l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím
1 ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
názoru odvolacieho súdu zo strany odporcu nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť navrhovateľom tvrdenej spojitosti jeho opakovaných negatívnych skúseností s bezpečnostnými orgánmi s jeho príslušnosťou k skupine Zaghawa. Odporca preto nemal nechať bez povšimnutia a mal vyhodnotiť aj takéto tvrdenia navrhovateľa naviac podporené odkazom na oficiálny zdroj informácií založených v administratívnom spise preukazujúce veľmi zlé postavenie príslušníkov kmeňa Zaghawa (Vzostup násilia v súčasnej dobe spôsobuje destabilizáciu Darfúru, zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 5), prenasledovanie, ktorému čelia príslušníci kmeňa Zaghawa (Rapid Support Forces napadli desiatky dedín etnicky zložených z Fur a Zaghawa, zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 13), dlhodobú nestabilitu prejavujúcu sa rôznymi útokmi na civilné obyvateľstvo (Od roku 2010 vypukol boj medzi nearabskými kmeňmi, s novými, vládou podporovanými nearabskými milíciami zameranými na Zaghawa komunity, ktoré majú najväčšie zastúpenie v rámci povstaleckých skupín, zdroj MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), vnútorné presídľovanie osôb etnického pôvodu Zaghawa kvôli prenasledovaniu (Od decembra 2010 počas prvého polroka 2011 našli vnútorne presídlené osoby etnického pôvodu Zaghawa útočisko v miestnom stredisku Hybridnej mierovej misie OSN, keďže boli vystavené útokom (vrátane vrážd a sexuálneho násilia) zo strany SAF a PDF, zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), skutočnosť, že priamo vláda Sudánu nabádala na „vyhnanie" členov Zaghawa, keďže títo sú považovaní za opozičných (Vláda Sudánu ozbrojovala a povzbudzovala iné etnické skupiny ako Zaghawa, žijúce s členmi Zaghawa, aby ich vyhnali, a navádzala na tvorbu „nových osadníkov", zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), etnickú nevraživosť a hromadné zabíjanie na základe etnického pôvodu („Po tom, čo sily SILA najprv obsadili a neskôr ustúpili z mesta KUTUM, 3. augusta 2003, najmenej 42 civilistov bolo
správ hromadne zabitých milíciami Janjaweed, ktoré sa zámerne zameriavali na jednotlivcov na základe etnického odvodu." zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), existenciu represálií proti skupinám Zaghawa /ktorých obviňovali z vraždy, rebélií a pod./ (zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str.24, str. 14, str. 15) a uplatňovanie kolektívnej viny proti príslušníkom kmeňa Zaghawa, pričom je nepochybné, že kolektívna vina ako dôvod na represálie (potrestanie, zatýkanie) je zakázaná tak v medzinárodnom humanitárnom práve ako aj v rámci ochrany ľudských práv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však možno vyvodiť, že odporca sústredil svoju pozornosť predovšetkým na ustálenie existencie vážneho bezprávia, ktorému by navrhovateľ mohol čeliť v prípade vrátenia do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, túto však aj
názoru odvolacieho súdu nedostatočne posudzoval v kontexte s navrhovateľom uvádzaným príbehom a v súvislosti s jeho kmeňovou príslušnosťou, ktorá vo svetle uvádzaných relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu naznačujúcich aj nedovolené uplatňovanie kolektívnej viny a s tým spojené sankcie (za spôsobenie skutočnej alebo domnelej krivdy voči iným osobám s obdobným pozadím alebo inak spájaným s osobou obete) dostatočne spochybňuje jednoznačný záver odporcu o nepreukázaní prenasledovania navrhovateľa a tým neodôvodnenosti obáv z prípadného návratu do krajiny pôvodu. I keď aplikovanie ust. § 13a zákona o azyle odporcom odôvodňujúce priznanie doplnkovej ochrany, potom čo mal v konaní za preukázané naplnenie obsahu pojmu reálnej hrozby vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 2 písm. f/ bod 3 zákona o azyle, resp. čl. 15 písm. c/ Kvalifikačnej smernice) nesporne predstavuje výhodu z dôvodu vyžadovanej nižšej miery individualizácie ako to vyplýva z rozsudku Elgafaji (C-465/07), na ktorý odporca vo svojom rozhodnutí poukazuje, nezbavuje táto skutočnosť odporcu povinnosti skúmať prípadné splnenie podmienok pre udelenie azylu, najmä ak navrhovateľ trval na existencii dostatočne relevantných dôvodov pre poskytnutie medzinárodnej ochrany formou azylu. Na základe toho možno konštatovať, že odporca z dôvodu selektívneho vyhodnotenia s práv o krajine pôvodu navrhovateľa dospel k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu situácie navrhovateľa, keď tieto subsumoval iba pod dôvody odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej ochrany, hodnoteniu ktorej venoval podstatnú časť svojho rozhodnutia, pričom dôvody pre možného azylu v prípade navrhovateľa bez dostatočne presvedčivých dôvodov vopred vylúčil. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa boli dôvodné a neboli preto podmienky na konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu v časti o neudelení azylu. Pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom o azyle Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto právnym záverom nestotožnil. Vzhľadom na vytýkané nedostatky nebolo dôvodné rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale
názoru odvolacieho súdu bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť (§ 220 OSP) a rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a predovšetkým odporca musí vykonať náležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl. Selektívnym vyhodnotením dôkazov tvoriacim súčasť administratívneho spisu odporcu totiž odporca nezistil dostatočne skutkový stav veci a následne tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní konfrontovať navrhovateľom uvádzaný príbeh s objektívnym obrazom situácie v krajine pôvodu a na základe toho posúdiť, či navrhovateľom uvádzané obavy po prípadnom návrate sú vo svetle náležite posúdených správ o krajine pôvodu dostatočne objektivizované a teda oprávnené v zmysle požiadaviek § 8 zákona o azyle. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.