opravným uznesením č. k. 9Saz/35/2014-33 zo dňa 08.04.2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/35/2014-20 zo dňa 28. januára 2015
opravným uznesením č. k. 9Saz/35/2014-33 zo dňa 8. apríla 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Saz/35/2014-20 zo dňa 28.01.2015
opravným uznesením č. k. 9Saz/35/2014-33 zo dňa 08.04.2015 odmietol podľa § 250p veta prvá OSP opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-128-20/PO-Ž-2014 zo dňa 05.11.2014 - vo výroku o neudelení azylu z dôvodu oneskoreného podania a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo riadne a správne poučenie o možnosti podať voči výroku o neudelení azylu navrhovateľovi opravný prostriedok v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Toto rozhodnutie bolo zákonným spôsobom doručené v konaní pred odporcom zvolenej zástupkyni navrhovateľa dňa 14.11.2014, o ktorej skutočnosti svedčí doručenka, pripojená k originálu napadnutého rozhodnutia (č. l. 135 administratívneho spisu odporcu). Tridsiaty deň lehoty na podanie odvolania voči výroku o neudelení azylu navrhovateľovi pripadol na deň 14.12.2014, ktorý bol nedeľou. Preto posledným dňom na podanie odvolania voči výroku o neudelení azylu bol pondelok 15.12.
O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. V tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je upravené rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1 a 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy; ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie a ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany možno podať opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia, ak tento odsek neustanovuje inak. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 a 4 a zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm.
1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle) a jej koniec pripadol na deň 14.12.2014 - na nedeľu, preto posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň - pondelok - 15.12.2014. Odvolanie však nová zvolená právna zástupkyňa navrhovateľa odovzdala na poštovú prepravu až dňa 17.12.2014, teda oneskorene. Krajský súd tak rozhodol správne, keď odvolanie navrhovateľa podľa § 250p O. s. p. odmietol ako podané oneskorene. Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa doručovania rozhodnutia odporcu iba právnej zástupkyni navrhovateľa s čím súvisí aj nevedomosť odporcu o obsahu rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné a poukazuje na ust. § 17b ods. 5 druhá veta zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v zmysle ktorého, ak má osoba uvedená v prvej vete (azylant a cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana) zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Odvolací súd len pre doplnenie uvádza, že výber zástupcu na celé konanie patrí do dispozičnej sféry účastníka správneho konania, pričom zanedbanie, resp. porušenie povinnosti napr. vo forme nevyužitia riadneho opravného prostriedku zo strany zástupcu môže nanajvýš vyvolať zodpovednostné nároky splnomocniteľa voči svojmu splnomocnencovi, čo však na priebeh správneho konania nemá žiadny relevantný vplyv. Čo sa týka vyznačenia doložky právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí, odvolací súd podotýka, že ide len o formálny úkon, ktorý vykonávajú pracovníci správneho orgánu účelom ktorého je odstrániť akékoľvek pochybnosti a zachovávať právnu istotu voči účinkom konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu, pričom však nie je vylúčené, že pri vyznačovaní môže dôjsť k rôznym pochybeniam. Je potrebné poznamenať a zdôrazniť, že materiálnu ako aj formálnu stránku právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu upravujú príslušné procesné predpisy. Rozhodnutie sa však nestáva právoplatným dňom kedy došlo k vyznačeniu právoplatnosti, ale právoplatnosť ako taká vyplýva zo zákona. Zo zle vyznačeného dňa právoplatnosti rozhodnutia preto nie je možné vyvodzovať deň doručenia rozhodnutia, nakoľko deň právoplatnosti nepredstavuje „conditio sine qua non“ pre deň doručenia, ale presne naopak. Navyše deň doručenia rozhodnutia nesporne vyplýva z doručenky, ktorá sa považuje za verejnú listinu. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/35/2014-20 zo dňa 28.01.2015
opravným uznesením č. k. 9Saz/35/2014-33 zo dňa 08.04.2015 podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 142 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca nemá právo na náhradu trov zo zákona. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.