názoru žalobcu 8) prvostupňový orgán zastaviť správne konanie, bola skutočnosť, že ešte pred podaním návrhu na preskúmanie rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne č. j. 2004-00153-2 zo dňa 8. novembra 2004 mimo odvolacieho konania, ktorý bol Ministerstvu pôdohospodárstva SR doručený dňa 19.01.2005, podali navrhovatelia v tej istej veci dňa 06.12.2004 na Krajskom súde v Trenčíne žalobu
O.s.p. o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia. Ďalším dôvodom pre podanie rozkladu bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán
tvrdenia žalobcu 8) vydal rozhodnutie v situácii, keď vôbec nemal k dispozícii správny spis, ktorý sa ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nachádzal na Krajskom súde v Trenčíne. Na uvedené dôvody rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal žalobca 8) aj v dôvodoch žaloby a tvrdil, že žalovaný sa „niektorými vecami“ uvedenými v rozklade vôbec nezaoberal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Ukrátenie na svojich právach v dôsledku rozhodnutia žalovaného odôvodnil žalobca 8) tým, že je ohrozená jeho možnosť vykonávať právo poľovníctva v uznanom poľovnom revíre R.. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že konanie v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Dôvodmi žaloby žalobca určuje, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Nakoľko konanie v správnom súdnictve je koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, pričom k tým dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Z vymedzenia žalobných dôvodov krajský súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď meritórne rozhodol v konaní o podnete na preskúmanie vyššie označeného rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne mimo odvolacieho konania, hoci podaniu tohto podnetu predchádzalo podanie žaloby v tej istej veci o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia na Krajskom súde v Trenčíne
druhej hlavy piatej časti O.s.p. Súdu tiež pripadlo posúdiť, či namietaná skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa v čase vydania svojho rozhodnutia nemal k dispozícii administratívny spis, mohla mať za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Krajský súd dospel k právnemu názoru, že žalovaný zákon neporušil, keď v mimo odvolacom konaní zrušil predmetné rozhodnutia napriek podanej správnej žalobe na súde. Z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že žalovaný mal v úmysle vyčkať na právoplatné rozhodnutie súdu, ten však vyjadril jednoznačné písomné stanovisko, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bude pokračovať až po skončení konania o podnete na mimo odvolacie konanie. Súd pritom postupoval
citovaného ustanovenia § 250i ods. 4 O.s.p., z ktorého vyplýva priorita správneho konania o mimoriadnom opravnom prostriedku pred súdnym konaním o správnej žalobe, nezaoberal sa však tým, že táto priorita je ustanovená len pre prípad, že mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu bol uplatnený pred 8 Sžo 9/2007 3 podaním žaloby na súd. S ohľadom na vyššie zmienený postoj súdu ku konfliktu oboch konaní, no najmä vzhľadom na skutočnosť, že po rozhodnutí žalovaného v prvom stupni súd preskúmavacie konanie zastavil
4 O.s.p., nemožno považovať procesný postup žalovaného za takú vadu jeho konania, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže zastavením konania o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia súdom bola kolízia správneho a súdneho konania v rozkladovom konaní odstránená, preto krajský súd považoval napadnuté druhostupňové rozhodnutie ministra z tohto pohľadu za zákonné a správne. Za podstatnú považoval krajský súd skutočnosť, že dôvody podnetu na preskúmanie rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne v mimo odvolacom konaní, obsahovo totožné s dôvodmi žaloby o preskúmanie uvedeného rozhodnutia súdom, boli prejednané a bolo o nich žalovaným vydané rozhodnutie, ktoré minister v rozkladovom konaní potvrdil. Pokiaľ ide o námietku žalobcu 8) uvedenú v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, na ktorú odkázal aj v texte žaloby tvrdiac, že sa s ňou minister v rozkladovom konaní nevysporiadal, a to že správny orgán prvého stupňa pri vydávaní svojho rozhodnutia nemal k dispozícii administratívny spis, tu krajský súd zaujal názor, že jednak s ohľadom na stanovisko žalovaného táto skutočnosť preukázaná nebola a súd ju ani bližšie neskúmal, pretože v preskúma- vacom súdnom konaní možno venovať pozornosť len samotnému rozhodnutiu, najmä jeho výroku a odôvodneniu, nie tomu, čo mal správny orgán pri jeho vyhotovovaní k dispozícii. Preto aj keby bolo tvrdenie žalobcu 8) pravdivé, nešlo by o takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd zároveň zamietol aj žalobu žalobcov 1) až 7) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6784/2005-420 zo dňa 2. marca 2006, v ktorej poukázali na to, že Obvodný lesný úrad v Prievidzi ako aj Krajský lesný úrad v Trenčíne odmietajú rešpektovanie právneho stavu a žalobou napadnutého rozhodnutia, dochádza k prieťahom pri preberaní zásielok a správne orgány odmietajú ďalšie konanie vo veci. Pred vydaním napadnutého rozsudku krajský súd uznesením zo dňa 04.04.2007 spojil na spoločné konanie vec P. Z. R. (žalobcu v 8. rade) proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6784/ 2005-420 zo dňa 2. marca 2006, vedenú pod sp. zn. 1 S 150/06, s vecou prejednávanou pod sp. zn. 2 S 297/06, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobcami v 1. až 7. rade
1 O.s.p. s poukazom na to, že predmetom oboch žalôb vo vyššie uvedených veciach je preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia správneho orgánu, obe smerujú proti tomu istému žalovanému a skutkovo spolu súvisia. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol
1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznal. 8 Sžo 9/2007 4 Včas podaním odvolaním rozsudok napadol žalobca v 8. rade. Poukázal na to, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod pre podanie odvolania
2 písm. f) O.s.p. a konanie, ktoré mu predchádzalo má
žalobcu 8) inú vadu. ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je dôvod na podanie odvolania
2 pism.
ktorej žalovaný rozhodol o neexistujúcom návrhu, čím spôsobil takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by sa touto skutočnosťou zaoberal, musel by zistiť, že žalobca 8) podal rozklad 03.10.2006 sám a že Mgr. M. Š. s manželkou J. podal rozklad samostatne, pričom jeho obsah nie je žalobcovi 8) známy ani z výroku, či z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé čoho sa manželia Š. podaným rozkladom domáhali a ako o rozklade žalovaný rozhodol. Žalobca 8) na základe vyššie uvedeného navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 279/06-46, 2 S 97/07-46 zo dňa 25.04.2007 zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 6784/2005-420 zo dňa 02.03.2006 zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Žalobcovia 1) až 7) odvolanie proti rozsudku krajského súdu nepodali. V písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu 8) uviedli, že rešpektujú rozhodnutie súdu a žiadajú, aby napriek účelovo podanému odvolaniu zo strany PZ R. s cieľom 8 Sžo 9/2007 5 o ďalšie prieťahy v konaní bolo rozhodnuté v čo najkratšej lehote, aby sa mohlo reálne pokračovať v rozdelení revíru, tak ako to navrhovali a odsúhlasilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Jediným subjektom, ktorý bráni akémukoľvek zmyslu plnému usporiadaniu veci je práve PZ R., čoho dôkazom je aj podané odvolanie. Žalovaný napriek výzve súdu na písomné vyjadrenie sa k odvolaniu, svoje písomné stanovisko súdu nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec
1 v spojení s § 246c O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola rozhodnutím ukrátená na svojich právach (§ 244 a nasl. O.s.p.).
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu žalobou súd preskúmava v rozsahu a v medziach žaloby (§ 250j ods. l O.s.p.). Na základe toho, keď krajský súd napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného preskúmal v rozsahu a medziach žaloby žalobcov, postupoval v súlade so zákonom. Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Obvodný lesný úrad v P. rozhodnutím č. OLU-68/2004/690 zo dňa
Žalobcovia 1) až 7) dňa 06.12.2004 podali žalobu na preskúmanie predmetného právoplatného rozhodnutia súdom na Krajský súd v Trenčíne. Následne dňa 19.01.2005 podali podnet na preskúmanie predmetného právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania na Ministerstvo pôdohospodárstvo SR. Ministerstvo pôdohospodárstva na základe predmetného podnetu si vyžiadalo stanoviská účastníkov konania a dotknutých orgánov a vyžiadalo si administratívny spis, ktorý
dostupných dôkazov pravdepodobne mu doručený nebol, pretože bol doručený v tom období orgánom prokuratúry a následne súdu. Z dostupných listín Ministerstvo pôdohospodárstva SR zistilo zásadne pochybenia v postupe a rozhodnutí Krajského lesného úradu (výrok rozhodnutia neuvádza o akej zmluve sa rozhoduje, o akom dodatku, pre koho, kto sú zmluvné strany,
akého predpisu bolo rozhodnuté, nie je možné zistiť kto je prenajímateľom, akých pozemkov v akej výmere, pretože zmluva nie je súčasťou rozhodnutia a rozhodnutie ani na ňu neodkazuje, je tu nesúlad prenajatých pozemkov čo do ich evidenčného stavu v katastri a údajov uvedených v nájomnej zmluve, nevysporiadal sa KLÚ ani s požiadavkou na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o určení neplatnosti nájomnej zmluvy z roku 2002, napokon sa nevyporiadal s požiadavkou na rozdelenie poľovného revíru
23/1962 Zb. o poľovníctve). Preto rozhodnutím č. 886/2005- 720/64 zo dňa
1 písm. g) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správy poriadok) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmavať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom popri obnove konania je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Z hľadiska svojej právnej povahy má tento prostriedok charakter dozorového opravného prostriedku. Preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov (napr. obnova konania, protest prokurátora a pod.). Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu alebo až druhostupňového orgánu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie (§ 19). Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (pozri aj Komentár k Správnemu poriadku – druhé prepracované vydanie, autor Doc. JUDr. Jozef Sobihard, PhD. 2005, ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod R 69/2002). K bodu 3.
3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli 8 Sžo 9/2007 9 mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj za predpokladu, že správne orgány nemali k dispozícii úplný administratívny spis, táto vada preto sama osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a jeho dôvodmi, a námietky žalobcu v
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.