položky č.93 tabuľky č. IV prílohy k vyhláške č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ohodnotené 1850 bodmi, čo predstavuje rozdiel 150 bodov. Na tom základe Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 300,00 eur, ktorú určila
vyhl.č.32/1965 Zb. v znení vyhl.č.19/1999 Zb. ako súčin 150 bodov a sumy 2,00 € za jeden bod. Poukázala pritom na ustanovenie § 14a vyhl.č.19/1999 Zb.,
ktorej pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje
doterajších predpisov - vyhlášky č.47/1995 Zb.,
ktorej hodnota jedného bodu je 60 Sk. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 146/2011 z 3.októbra 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.3/2012 ako judikát č.42/2012, v ktorom sa uvádza „Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ....až počnúc aprílom 2005, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č.32/1965 Zb. v znení novely vykonanej vyhláškou č.19/1999 Z.z. To znamená, že výška tejto náhrady je 60Sk za jeden bod“. Z toho dôvodu žalovaná pri určení hodnoty bodu nevzala do úvahy skorší judikát najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso 23/2008 z 28.apríla 2009. Krajský súd rozsudkom z 03.októbra 2013, č.k. 6S/90/2013-24, zrušil rozhodnutie žalovanej č. 17445-2/2013-BA z 12.marca 2013 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 27319-3/2012-BB zo dňa 19.decembra 2012 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 203,64 eura do rúk jeho právneho zástupcu, JUDr. Jozefa Koľa, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota jedného bodu, patriaca za ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia, hodnotené 150 bodmi (na 1850 bodov). Krajský súd poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso 23/2008, v zmysle ktorého
doterajších predpisov treba posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich ohodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č.437/2004 Z.z. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu a to z dôvodu, že najvyšší súd vydal po roku 2008 ďalšie rozhodnutia, v ktorých prijal opačný právny názor ako bol uvedený v rozsudku sp. zn. 4Sžso 23/2008. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 105/2011 a najmä rozhodnutie sp. zn. 6Cdo 146/2011 z 3.októbra 2011, ktoré v obdobnom prípade, kedy išlo o poistnú udalosť pred rokom 1999 a k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v apríli 2005 vyslovil, že výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi vyhláškou č.32/1965 Zb. v znení vyhlášky č.19/1999 Zb. Namietla, že zo znenia § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č.437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č.32/1965 Zb., okrem výšky náhrady. Pokiaľ by to bolo tak, potom by sa logicky mal zákona č.437/2004 Z.z. aplikovať aj na zásady hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v zákone č.437/2004 Z.z., potom by také negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Právny poriadok Slovenskej republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne neustanovuje inak. V danom prípade by sa preto mala uplatniť zásada „lex posterior derogat lex priori“, čo znamená, že neskoršie rozhodnutie súdu by malo mať prednosť pred riešením určitého typu situácií, vysloveným v skoršom súdnom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nebolo sporné, že k zisteniu choroby z povolania došlo už v roku 1975, ani to, že hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia sa má posudzovať
položky č.93 tabuľky č.IV prílohy k vyhláške č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, teda v rozsahu 400-2000 bodov). Spornou medzi účastníkmi je výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda suma odškodnenia patriaca za jeden bod.
sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
2 zákona č.437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a obmedzuje sa na konštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu uvádza: Vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy. Najvyšší súd v tomto zmysle vyložil ustanovenie § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. v rozsudku sp.zn. 4Sžso 23/2008 z 28.apríla 2009 tak, že toto ustanovenie predpokladá, že
doterajších predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich ohodnotenie
sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto výklad ustanovenia § 11 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. považuje odvolací súd za správny a stotožnil sa s názorom krajského súdu, že výšku náhrady za 150 bodmi ohodnotené ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné určiť sumou 15,72 eura za jeden bod
v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo 14. mája 201220/2012 Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovanej, že neskoršími rozhodnutiami najvyšší súd prijal iný výklad tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o rozsudok najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, sp.zn.3Cdo 149/2007 z 27.novembra 2008, týmto rozsudkom bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave. V danom konaní najvyšší súd ako súd dovolací neriešil otázku, či hodnota bodu má byť 60 Sk(tá nebolo v dovolaní namietaná), ale riešil otázku, či boli splnené podmienky na priznanie mimoriadneho odškodnenia za bolesť
č. 32/1965 Zb., teda nad sumu 72 000 Sk. Uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sp. zn. 5Cdo 105/2011 z 21.09.2011 bolo zamietnuté dovolanie účastníka konania vo veci mimoriadneho odškodnenia pracovného úrazu. V rozsudku sp. zn. Cdo 146/2011 dovolací súd taktiež neriešil otázku, či sa má výška náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať
doterajších predpisov alebo
zákona č.437/2004 Z.z. Dovolaním napadnutý rozsudok preskúmaval len v medziach dovolania. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd v danej veci priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z výšky náhrady 60 Sk za jeden bod, pričom účastníci v časti priznanej náhrady odvolanie nepodali. V dovolacom konaní bola vznesená námietka, že výška tejto náhrady mala činiť iba 30 Sk, nie 60 Sk za jeden bod. Dovolací súd poukázal na to, že v tejto časti (v časti výšky náhrady za jeden bod) účastníci odvolanie nepodali a uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady mala byť posudzovaná
vyhlášky č.32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli. V tomto kontexte treba chápať aj rozsudok dovolacieho súdu, ktorý de facto konštatoval, že okresný súd správne neurčil výšku náhrady za jeden bod iba v sume 30 Sk. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil
O trovách konania odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 250k ods.1 O.s.p., v spojení s § 246c ods.1 a § 151 ods.1,2 O.s.p., lebo žalobca také trovy nevyčíslil v zákonnej lehote. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.