1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 174 zákona č. 100/1988 Zb. pre priznanie nároku na starobný dôchodok. Súd v konaní
O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. O trovách konania súd rozhodol
1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá zo zákona právo na ich náhradu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 29. júla 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. augusta 2001
zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu uplatnenia služby I. kategórie dovŕšením veku 57 rokov. Navrhovateľ tiež uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku a zároveň aj starobného dôchodku od odporkyne. Súd posudzoval návrh s poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
1 zák. č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Vo veku 57 rokov
písm. a/ a b/ citovaného ustanovenia vzniká nárok na starobný dôchodok pracujúcim v baníctve;
písm. c/ ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1999 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/až h/.
1 zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie resp. službu I. kategórie funkcií má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný 25 rokov a dosiahol vek 57 rokov, ak bol zamestnaný 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.
rozhodnutia GR ZVaJS zo dňa 21. septembra 1994 bol navrhovateľovi priznaný príspevok za službu
2 zák. č. 410/1991 Zb., ktorý
zák. č. 328/2002 Z. z. bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok; pre stanovenie výšky príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií od 3. augusta 1965 do 3. augusta 1966 a od 1. novembra 1974 do 31. decembra 1990 t. j. v trvaní 17 rokov služby.
2 zák. č. 100/1988 Zb. pre nárok na starobný dôchodok
odseku 1 je potrebné, aby služba I. resp. II. kategórie funkcií trvala ku dňu
zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľovi už bol priznaný starobný dôchodok
tohto zákona a navrhovateľ v súčasnosti je poberateľom výsluhového dôchodku aj starobného dôchodku. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že sa svojou žiadosťou zo dňa
2 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa neskôr zmenil na výsluhový dôchodok. V súčasnosti navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok vo výške 280,45 eur mesačne. Ďalej uviedol, že ak by odporkyňa započítala navrhovateľovi do nároku na vznik starobného dôchodku aj roky, ktoré odpracoval v zaradení do I. pracovnej kategórie, tak by mohol byť jeho dôchodok vyšší. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v zamestnaní I. kategórie funkcií, ktorá je postavená na roveň I. pracovnej kategórie, získal v období od 3. augusta 1965 do 31. decembra 1990 6271 dní, to je 17 rokov a 66 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 29. júla 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. uplatnením I. pracovnej kategórie funkcií. Navrhovateľ, ako jednoznačne vyplynulo z obsahu opravného prostriedku ako aj podaného odvolania proti rozsudku krajského súdu, sa domáha, aby odporkyňa pri výpočte sumy starobného dôchodku započítala do dôb dôchodkového poistenia aj roky ktoré navrhovateľ odpracoval v zaradení zamestnania do I pracovnej kategórie.
jeho názoru by tak mohol byť jeho starobný dôchodok vyšší. V uvedenej právnej veci odvolací súd udáva, že navrhovateľ sa nedomáha zníženia vekovej hranice
100/1988 Zb. Navrhovateľ žiada o výpočet dôchodku z celej doby poistenia vrátane doby služby a určenia výšky starobného dôchodku pomernou sumou k dobe zodpovedajúcej tzv. civilnému zamestnaniu. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môže sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Taktiež odvolací súd poukazuje na článok 33 ods. 2 Dohovoru, pričom
jeho názoru z uvedeného článku vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd nepovažoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu zmenil
a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie vo veci. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania, vychádzajúc pritom z vyčíslenia trov konania v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 246,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy konania pred súdom prvého stupňa predstavujú: 3 úkony právnej služby 181,98 Eur (2 úkony á 60,07 Eur a 1 úkon za 61,84 Eur) - 1/ prevzatie veci a prvá porada s klientom 2/ napísanie návrhu, 3/ napísanie vyjadrenia; režijný paušál 23,66 Eur (2 úkony á 7,81 Eur a 1 úkon za 8,04 Eur); 41,12 Eur DPH, celkom 246,76 Eur. Trovy odvolacieho konania súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko ich navrhovateľ nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a iné trovy zo súdneho spisu nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.