Najvyšší súd 2 Sžo 80//2007 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1) MČ B – ZB, zast. advokátom Mgr. M. M., 2) KR PZ SR, proti odporcovi: KÚ, SK HM SR B, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 30. septembra 2004, č. 1612/02, o odvolaní navrhovateľa 1) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. apríla 2007, č.k. 3 Sp 163/2005-11, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. apríla 2007, č.k. 3 Sp 163/2005-11 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 30. septembra 2004, č. V-1612/04, ktorým bol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa 1) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.apríla 2003. V odôvodnení rozsudku uviedol, že MČ ZB podľa § 8 ods. 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe majetku štátu) nemohla nadobudnúť prebytočný majetok štátu, nakoľko nemá postavenie obce. Preto krajský súd rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ 1) odvolanie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi 2 Sžo 80/2007 2 na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodu uvedenom v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
- f)OSP, t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na rozsah právomoci správy katastra skúmať platnosť zmluvy, vymedzený ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Navrhovateľ 2) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s jeho obsahom a naviac uviedol, že predmetná kúpna zmluva bola schválená v osobitnom režime zákona o správe majetku štátu po schválení na Ministerstve vnútra SR a Ministerstve financií SR. Poukázal aj na Štatút Hlavného mesta SR Bratislavy, spracovaný podľa § 11 ods. 5 písm.
- a)zákona č. 377/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených osobitným predpisom, týmto štatútom a zásadami hospodárenia hospodária s majetkom zvereným im hlavným mestom, s finančnými prostriedkami zverenými im hlavným mestom, s nadobudnutým majetkom, ako aj s vlastnými príjmami a vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou (čl. 3), pričom majetkom vo vlastníctve mestskej časti sú veci nadobudnuté vlastnou činnosťou podľa osobitných predpisov, majetkové práva právnických osôb založených alebo zriadených mestskou časťou; na hospodárenie s majetkom vo vlastníctve mestskej časti sa primerane vzťahuje ustanovenie § 6 ods. 1 a 2, § 7, § 9 až 12 a § 14 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (čl. 37). Ďalej uviedol, že štruktúra, postavenie orgánov miestnych častí, ich oprávnenie v oblasti nakladania s vlastným majetkom je rovnaké ako postavenie obce a jej orgánov, ako to vymedzuje zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom rozhodujúcou úpravou, ktorá určuje postavenie mestskej časti v Hlavnom meste SR Bratislave v oblasti nakladania s nehnuteľným majetkom je zákon o Hlavnom meste SR Bratislave, ktorý dáva mestskej časti právo nadobudnúť majetok vlastnou činnosťou, pričom nerozlišuje, či ide o majetok hnuteľný alebo nehnuteľný. Poukázal pritom na to, že uvedené konštatovanie vychádza zo stanoviska Ministerstva financií SR MF 1434/2004-82 a primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. j. MAG 2004- 20388-36003. Tiež uviedol, že odporca i v inom prípade postavenie mestskej časti v Bratislave ako obce už uznal a uznáva, keď pri takej istej kúpnej zmluve medzi SR – KR PZ a MČ B – V na rovnaké nehnuteľnosti, v tom istom čase a za rovnakých podmienok v kat. úz. V. ako kupujúceho uznal MČ. V. a povolil vklad zmeny vlastníctva dňom 26.10.2004 (V – 1230/04). Majetok už bol odovzdaný a slúži tejto mestskej časti. S poukazom na uvedené žiadal navrhovateľ 2) odvolaniu navrhovateľa 1) vyhovieť, rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 2 Sžo 80/2007 3 Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) podľa ustanovenia § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie navrhovateľa 1) je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 16. apríla 2008 uznesením, ktoré verejne vyhlásil. Proti rozhodnutiu odporcu o zamietnutí návrhu na vklad podali odvolanie podľa § 31 ods. 8 katastrálneho zákona obaja účastníci zmluvy (navrhovatelia 1 a 2). Obsahom uvedených odvolaní je potrebné v súdnom preskúmavacom konaní sa podrobne zaoberať a náležite vyporiadať. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však obsahuje len citáciu relevantných zákonných ustanovení a stručný záver, že podľa názoru súdu MČ ZB podľa § 8 ods. 11 zákona č. 278/1993 Z. z. nemohla nadobudnúť prebytočný majetok štátu, nakoľko nemá postavenie obce a preto rozhodnutie o zamietnutí vkladu bolo správne. V spise sa nenachádza Štatút Hlavného mesta SR Bratislavy (ani z jeho obsahu nevyplýva, či sa krajský súd oboznámil s jeho obsahom, napr. na internetovej stránke Hlavného mesta SR Bratislavy), ani stanovisko Ministerstva financií SR MF 1434/2004-82 a primátora Hlavného mesta SR Bratislavy č. j. MAG 2004-20388-36003, aj keď sa na ich obsah odvolával navrhovateľ 1) už v odvolaní zo dňa 15. novembra 2004 proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad. Také stručné odôvodnenie rozsudku súdu odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, lebo účastník nemá možnosť v odvolaní vzniesť námietky voči záverom súdu, ktorými sa mal súd vyporiadať s dôvodmi návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (tu konkrétne s obsahom odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad). Z toho tiež vyplýva, že napadnutý rozsudok neobsahuje dostatok dôvodov pre vecné posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 3 OSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 2 Sžo 80/2007 4 Záverom je potrebné uviesť, že za daného právneho stavu by nebolo možné prisvedčiť odvolaniu navrhovateľa 1), pokiaľ ide o rozsah právomoci správy katastra skúmať platnosť zmluvy, vymedzený ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa súčasnej právnej úpravy príslušný orgán katastra má právo skúmať platnosť zmluvy, keďže výpočet konkrétnych oprávnení sa v uvedenom § 31 ods. 1 katastrálneho uvádza slovom „najmä“. Súd prvého stupňa je v novom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa opätovne o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 16. apríla 2008 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová