1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia Colného úradu Prešov (ďalej len „colný úrad“) č. 9006231/1/1047866/2012 zo dňa 22.06.2011, ktorým tento žalobcu ako fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie uznal za zodpovedného zo spáchania správneho deliktu
1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) z dôvodu, že pri daňovom dozore vykonanom dňa 17. augusta 2007 v čase o 11:00 hod. v garáži so súpisným číslom 5290, nachádzajúcom sa v Starej Ľubovni pri Okružnej ulici, bol u žalobcu zistený tento alkoholický nápoj (lieh): Obchodný názov Slivka jemná, v objeme 1,0 litra, objem alkoholu 40%, ROČ: 20601101000400, v počte 9 kusov, výrobca kontrolnej známky KASICO a.s., pričom mu zároveň za uvedený správny delikt colný úrad uložil
2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. pokutu v sume 1 659,- Eur. Dôvodom uvedeného postupu bola skutočnosť, že žalobca v preskúmavanom správnom konaní nepreukázal pôvod zisteného spotrebného balenia liehu (ďalej len „SBL“). Žalovaný v rámci odvolacieho konania uvedené prvostupňové rozhodnutie colného úradu
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd
1 OSP nepriznal. Krajský súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 47 ods. 1 písm.
januára 2012, ak je to pre právnickú alebo fyzickú osobu priaznivejšie. Zároveň krajský súd konštatoval, že správny orgán postupoval v tomto konaní aj v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že výpočtom uloženej sankcie
príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z liehu (č. 105/2004 Z.z.), by bola táto sankcia vyššia a preto použil správny orgán príslušné ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., keďže suma ukladaná v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona vo výške 1 659,- Eur je pre žalobcu priaznivejšia. Čo sa týka výšky pokuty, ohľadom tejto krajský súd nemal žiadne pochybnosti a ani o jej správnosti, pretože bola ukladaná práve v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že colný úrad žalobcovi jednoznačne nepreukázal protiprávnosť jeho konania vo veci pravosti kontrolných známok, krajský súd uviedol, že colný úrad rozsiahlym dokazovaním preukázal spochybnenie vierohodnosti žalobcom predložených dokladov o pôvode a spôsobe nadobudnutia zaisteného SBL. Na týchto skutočnostiach nemení nič ani pravosť, resp. nepravosť kontrolnej známky, pretože SBL boli síce označené pravými kontrolnými známkami, pri ktorých však v rozpore so zákonom nedošlo k ich zúčtovaniu a odovzdaniu colnému úradu na zničenie, a preto takéto kontrolné známky sa potom používali v rozpore so zákonom na označenie SBL vrátane tých SBL, ktoré boli zabezpečené u žalobcu v počte 9 ks. Týmito tvrdeniami teda ani
názoru krajského súdu žalobca jednoznačne nevyvrátil potrebu preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom, tak ako to ukladá ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebnej dani z liehu, pričom samotná argumentácia týkajúca sa pravosti kontrolovaných známok a legálnosti výroby liehu nemá vplyv na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru v súlade so zákonom. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
2 písm.
žalobcu neexistuje právne relevantný dôkaz na záver, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že medzi žalobcom a Tiborom Štefánikom NOBA SMOKER nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Orgány finančnej správy vychádzajú z názoru, že žalobca má preukazovať skutočnosti, ktoré zákon nevyžaduje, pričom žalobca mal v držbe lieh riadne označený kontrolnou známkou, ktorý bol odberateľom kontrolnej známky označený a uvedený do daňového voľného obehu, čo dokazuje nevyvrátiteľne kontrolná známka. Aj naďalej žalobca trvá na tom, že nebolo preukázané, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, pretože nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, ktorá by zakladala jeho zodpovednosť. Žalobca má za to, že právny predpis nesporne povoľuje nadobudnutie SBL, ktoré je riadne označené kontrolnou známkou. Je logické, že nadobúdateľovi SBL kontrolná známka signalizuje, že spotrebiteľské balenie je v daňovom voľnom obehu, a preto nemá dôvod zisťovať, kedy sa tak stalo, ani to, kto tento lieh uviedol do daňového voľného obehu. Takáto povinnosť nie je uložená nadobúdateľovi SBL zákonom, práve naopak § 10 zákona o spotrebnej dani z liehu jednoznačne ukladá povinnosti odberateľovi. Odberateľ je zodpovedný za to, že lieh označený kontrolnými známkami, ktoré na základe povolenia colných orgánov prevzal, je zdanený. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti, je právne bezvýznamné, že mu kontrolné známky niekto odcudzil a pod. Preto nie je
žalobcu právne možné, od nadobúdateľa požadovať, aby preukazoval pôvod SBL, ktorý sa nachádza v daňovom voľnom obehu a je riadne označený kontrolnou známkou. Tým, že pri nadobudnutí liehu bolo SBL označené kontrolnými známkami v súlade so zákonom, jeho konanie žalobcu nie je možné považovať za konanie protiprávne. Ani krajský súd ani colné orgány, okrem citácie skutkovej podstaty deliktu,
žalobcu nepoukázali na žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by žalobca porušil. Čo do obsahu napadnutých rozhodnutí, žalobca poukazuje na ich nedostatočné odôvodnenie, pretože sa z nich nedozvedel, aký právny predpis porušil, ani to, akým spôsobom mal preukázať pôvod SBL, čo sa pod jeho pôvodom rozumie, akým spôsobom mal preukázať spôsob jeho nadobudnutia a čo je považované za dôkaz.
žalobcu krajský súd považoval za dostatočné dôkazy tvrdenia osôb, ku ktorým sa žalobca nemohol ani vyjadriť. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom sa vzhľadom na totožné odvolacie dôvody so žalobnými dôvodmi v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe. Doplnil, že v danom prípade skutočnosť označenia SBL pravými kontrolnými známkami ešte nezaručuje, že s SBL bolo nakladané len v súlade so zákonom, ani nenahrádza potrebu preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom. Ani samotná právna úprava neobmedzuje dopustenie sa správneho deliktu
ustanovenia § 47 ods. 1 písm.
zákona o spotrebnej dani z liehu.
žalovaného je samozrejmé, že uložením pokuty bude zaťažený ten subjekt, u ktorého sa lieh/SBL našli, pretože predchádzajúci vlastník v reťazci nakladania s SBL nie je známy. Dopustenie sa správneho deliktu
1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. je pritom založené na objektívnom princípe, t.j. na zistení existencie netransparentného stavu u konkrétneho daňového subjektu, že nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu/SBL u neho zistených. V uvedenom prípade teda zodpovednosť vzniká daňovému subjektu bez ohľadu na jeho subjektívnu zainteresovanosť vo veci. K namietanej neúčasti žalobcu pri výsluchu svedkov žalovaný poznamenal, že žalobca túto skutočnosť nikdy nenamietal počas následných vedených daňových konaní (o zabezpečení SBL, o prepadnutí SBL, o uložení sankcie). Neučinil tak ani vo vyjadrení proti protokolu o určení dane
pomôcok, ani pri jeho prerokovaní na colnom úrade. Konkrétny výsluch svedkov predstavoval súčasť skutkových zisťovaní správcu dane, v kontexte viacerých zistených prípadov podozrenia z nelegálneho nakladania s SBL, a to v čase, keď so žalobcom nebolo ešte ani vedené žiadne vyrubovacie, či sankčné konanie súvisiace s prípadom, teda kedy nebol účastníkom daňového konania. Žalovaný označil za nesprávne tvrdenie žalobcu, že ak SBL sú označené pravými kontrolnými známkami, nachádzajú sa v daňovom voľnom obehu a ak nie sú označené pravými kontrolnými známkami, v daňovom voľnom obehu nie sú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 105/2004 Z.z., ktoré negatívne vymedzuje režim liehu daňového voľného obehu definovaním režimu pozastavenia dane; pozastavenie dane sa uplatní na lieh, ktorý a) sa nachádza v daňovom sklade, b) sa prepravuje za podmienok uvedených v § 25 a 26, c) colný úrad zabezpečí alebo ktorý sa stal vlastníctvom štátu
osobitného predpisu s výnimkou preukázateľne zdaneného liehu. Z uvedeného
žalovaného vyplýva, že skutočnosť, či SBL sú v daňovom voľnom obehu, nie je podmienená pravosťou kontrolných známok označujúcich SBL. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
2 písm. i) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1 659, 69 eura, za správny delikt
odseku 1 písm. i), a taký lieh zabezpečí.
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.
2 písm. g) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt
odseku 1 písm. g), najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.
105/2004 Z.z., základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu (ďalej len "hl a.") pri teplote 20C. Alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta spôsobom
osobitného predpisu. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane. Odvodenou jednotkou množstva liehu je liter 100% alkoholu (ďalej len "l a.") pri teplote 20C. Základ dane v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
105/2004 Z.z., sadzba dane sa ustanovuje takto:
tohto zákona.
10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom od
januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie. V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k nepreukázaniu spôsobu nadobudnutia zhabaného a prepadnutého spotrebného balenia liehu žalobcom, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Daňové predpisy upravujúce spotrebnú daň z liehu vyžadujú, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní s touto komoditou bol transparentný a aby každý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru bol spôsobilý identifikovať svojho dodávateľa (§ 44 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z liehu). Táto skutočnosť má význam nielen daňový, ale aj ochrany zdravia konečných spotrebiteľov. Práve daňové predpisy tak vytvárajú systém záruk, že osoba dodávateľa bude vždy identifikovateľná. Odberateľ, ktorý si neoverí svojho dodávateľa sa vystavuje riziku nepreukázania spôsobu nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu a tým i vzniku daňovej povinnosti v dôsledku tejto skutočnosti. S uvedeným korešponduje i rigorózna úprava následkov spojených s nepreukázaním pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia spotrebného balenia liehu, ktorými sú vznik daňovej povinnosti
2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z liehu, pričom právnická osoba alebo fyzická osoba pri vzniku daňovej povinnosti
2 citovaného zákona, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným, sa
2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z liehu, stáva daňovým dlžníkom. Neobstoja teda námietky žalobcu uvedené v odvolaní o neprimeranom prenose dôkazného bremena na jeho stranu z dôvodu nevedenia riadneho účtovníctva jeho dodávateľom. Toto tvrdenie odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považuje za účelovú obranu žalobcu. Treba pripomenúť, že dôkazné bremeno preukazujúce nadobudnutie SBL od konkrétneho dodávateľa, tak ako ho deklarujú daňové doklady - faktúry, a to vrátane osoby dodávateľa, spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. V tomto ohľade taktiež nie je relevantná skutočnosť, že nájdené SBL boli opatrené kontrolnými známkami, pretože táto sama osebe nepreukazuje spôsob nadobudnutia spotrebného balenia liehu, teda kto bol skutočným dodávateľom žalobcu. V prejednávanom prípade bol dokazovaním, preverovaním dodania predmetného SBL dodávateľom Tibor Štefánik-NOBA-SMOKER, vážne spochybnený reálny základ daňových dokladov predkladaných žalobcom, konkrétne v osobe dodávateľa. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona č. 511/1992 Zb., s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, pričom vyhodnotenie skutkového stavu možno kvalifikovať ako konanie žalobcu napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu
1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení u žalobcovho dodávateľa a ohľadne evidencie spornej elektronickej pokladnice neregistrovanej na osobu deklarovaného dodávateľa na žiadnom daňovom úrade, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu medzi žalobcom a dodávateľom uvedeným na spornej faktúre ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu ( § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, bude spochybnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.