a) zákona č. 171/1993 Z.z., nakoľko v dôsledku agresívneho správania žalobcu mohlo v priestoroch NR SR dôjsť k narušeniu verejného poriadku a jeho konaním mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia chránenej osoby jej prípadným napadnutím zo strany žalobcu. Uvedené potvrdzuje videozáznam žalobcu, úradné záznamy policajtov R. N., J. U., N. J., H. J., Smernica č. 10/2011 vedúceho Kancelárie NR SR, výpis z Organizačného poriadku Kancelárie NR SR. K uplatnenému petitu uviedol, že policajný zbor si plní svoje úlohy uložené mu v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. na základe zákona, zákonné oprávnenia môžu príslušníci Policajného zboru používať len za podmienok stanovených týmto zákonom a nemožno rozhodnutím súdu dopredu prejudikovať, že budú protizákonné. V zmysle uvedeného považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
OSP,
8 v spojení s § 250g ods. 1 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 27. mája 2015 a jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh je potrebné v zmysle § 250v ods. 4 OSP zamietnuť.
1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu, skutočnosť, že sa navrhovateľ nedomáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný a tiež podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu SR v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti
zákona č. 9/2010 Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.). Najvyšší súd predovšetkým skúmal splnenie podmienok prípustnosti návrhu vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 250v ods. 3 OSP. Navrhovateľ sa domáha ochrany proti zásahom príslušníkov policajného zboru, ku ktorým došlo dňa 06.09.2013 v Humennom a 18.02.2014 v budove Národnej rady SR. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že ide o pokračujúci zásah a preto pre splnenie subjektívnej 30 dňovej lehoty je relevantný deň 18.02.2014, ale má za to, že ide o dva samostatné zásahy, takže v prípade zásahu v Humennom bol návrh podaný po uplynutí zákonnej lehoty, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu v tejto časti
3 OSP z dôvodu jeho neprípustnosti. Ďalšou zo zákonných podmienok prípustnosti návrhu je predchádzajúce vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľ za taký osobitný predpis považoval zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a keďže ten neupravuje prostriedok nápravy, mal za to, že aj táto zákonná podmienka bola splnená. V deň vytýčeného pojednávania však súdu doručil návrh na odročenie pojednávania z dôvodu, že po začatí konania podal u odporcu sťažnosť, na ktorú zatiaľ nedostal odpoveď, preto žiadal, aby súd do vybavenia sťažnosti konanie prerušil. Súd tomuto jeho návrhu nevyhovel, pretože odporca sa už vyjadril k uplatnenému návrhu a nemožno predpokladať, že v odpovedi na sťažnosť by zmenil svoje odmietavé stanovisko. Zákonná povinnosť využiť pred podaním návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom prostriedky, ktorých použitie umožňuje zákon, ako predpoklad jeho prípustnosti nie je samoúčelná, pretože ochrana práv a právom chránených záujmov nezákonným zásahom dotknutej osoby súdom má vo vzťahu k ochrane poskytovanej orgánmi verejnej správy subsidiárny charakter a teda sa uplatní až potom, čo zo strany orgánov verejnej správy k náprave tvrdených porušených práv nedošlo. Na pojednávaní navrhovateľ k tvrdenému nezákonnému zásahu, ktorý sa mal udiať na pôde NR SR dňa 18.02.2014 uviedol, že
jeho názoru sa správal slušne ako ostatní prítomní novinári a nerozumie tomu, prečo riaditeľka kancelárie nariadila ochranke, príkazom chlapci, aby bol z priestorov NR SR vyvedený. Tento zásah považuje za nezákonný, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že do dnešného dňa má povolený vstup do NR SR ako novinár. Domnieva sa, že problém spočíval v tom, že riaditeľka kancelárie sa cítila osobne dotknutá a reagovala neprimerane, hoci ani nevedela, či nahrávka bude zverejnená. Navrhovateľ mal záujem zverejniť iba priebeh tlačovej konferencie, ale vzhľadom na vzniknutý incident uverejnil celú nahrávku. Najvyšší súd bez toho, aby sa musel vysporiadať s otázkou, či vyvedenie navrhovateľa z priestorov Národnej rady SR príslušníkmi PZ na pokyn riaditeľky kancelárie za popísaných okolností napĺňa znaky nezákonného zásahu, vyhodnotil uplatnený návrh v tejto časti ako nedôvodný, pretože uplatnenému petitu nebolo možné vyhovieť. V zmysle platnej právnej úpravy pokiaľ súd návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom vyhovie, uloží orgánu verejnej správy povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. To priamo vylučuje možnosť uložiť v takomto konaní odporcovi povinnosť zaslať navrhovateľovi ospravedlnenie, ale rovnako vylučuje aj možnosť uloženia požadovaného všeobecného zákazu obmedzovania osobnej slobody, vydávania akýchkoľvek výziev, pokynov, príkazov a požiadaviek, ako aj použitia donucovacích prostriedkov príslušníkmi policajného zboru voči navrhovateľovi pri vyhotovovaní zvukovo-obrazových záznamov na verejne prístupných miestach alebo miestach bežne prístupných predstaviteľom médií, pretože - ako namietal aj odporca, nemožno vopred, bez poznania konkrétnych okolností, mať za to, že by išlo o zásahy nezákonné, resp. o prekročenie oprávnení vyplývajúcich zo zákona o policajnom zbore. Vzhľadom na uvedené preto najvyšší súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je potrebné
4 OSP zamietnuť jednak ako neprípustný z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty a tiež z dôvodu nevyčerpania prostriedkov nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti takéhoto návrhu, ale tiež ako nedôvodný, nespĺňajúci zákonné podmienky možnej ochrany. O trovách konania súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250v ods. 5 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol neúspešný a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.