o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon č.599/2003 Z.z.“) navrhovateľovi nepriznala jednorazovú dávku v hmotnej núdzi (ďalej aj „jednorazová dávka“). Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne namietal, že podpora v nezamestnanosti mu skončila v novembri 2012 a napriek tomu, že v predstihu požiadal o dávku v hmotnej núdzi, táto mu ešte ku dňu 30.01.2013 priznaná nebola, do aktivačných a verejnoprospešných prác sa zapojiť nemôže zo zdravotných dôvodov a teda nie vlastnou vinou sa dostal do situácie bez finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb. Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľ dňa 04.01.2012 požiadal o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi a že odporkyňa jeho žiadosti nevyhovela z dôvodu, že navrhovateľ sa ako nezamestnaný občan mohol zapojiť do aktivačných a verejnoprospešných prác, pričom aj bez ohľadu na uvedené, obec - mestská časť každú žiadosť posudzuje individuálne. Na pojednávaní mal súd preukázané, že dôvodom neposkytnutia dávky bolo spätné vyplatenie dávky v hmotnej núdzi za december 2012, január a februára 2013, pričom odporkyňa uviedla, že navrhovateľ býva v prenajatom dome spolu s matkou, ktorá poberá starobný dôchodok a pomáha mu. Z administratívneho spisu mal preukázané, že navrhovateľ poberá dávky v hmotnej núdzi, datované k 03.12.
ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.
ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima. Z citovaných ustanovení vyplýva, že jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť len za splnenia dvoch podmienok :
pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Aj keď jednorazová dávka v hmotnej núdzi je dávkou fakultatívnou, táto skutočnosť nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci (§ 32 ods.1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 25 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi) a svoje rozhodnutie o žiadosti odôvodniť, teda uviesť správnu úvahu, na základe ktorej v tom-ktorom prípade dospel k záveru, že fakultatívnu dávku neprizná. Súd potom v konaní o preskúmanie takého rozhodnutia posudzuje len to, či taká správna úvaha nevybočila z kritérií, ustanovených zákonom. Z administratívneho spisu odporkyne mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ dňa 04.01.2013 požiadal o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi z dôvodu, že po zániku nároku na dávku v nezamestnanosti v novembri 2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny doteraz nerozhodol o jeho nároku na dávku v hmotnej núdzi. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že „jednorazová dávka v hmotnej núdzi je fakultatívnou dávkou, nie dávkou obligatórnou, nie je na ňu teda právny nárok. ...mestská časť ... ju poskytuje na základe individuálneho posúdenia situácie každého žiadateľa, o čom bol menovaný informovaný. Nezamestnaní občania, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny majú možnosť zapojiť sa do aktivačných a verejnoprospešných prác v rámci menších obecných služieb. V rámci objemu finančných prostriedkov vyčlenených v rozpočte mestskej časti na jednorazové dávky na rok 2013 nie je možné menovanému túto dávku poskytnúť“. Uvedené odôvodnenie je všeobecné, bez uvedenia dôvodov a skutočností, na základe ktorých odporkyňa vo vzťahu k § 15 ods.1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi založila správne uváženie, že žiadosti navrhovateľa nevyhovie. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad potvrdzujúci, že by navrhovateľ odmietol účasť na aktivačných prácach alebo verejnoprospešných službách a že mu také práce vôbec boli ponúknuté, a ak áno, či zdravotný stav navrhovateľovi zapojenie sa do takých činností v danom čase umožňoval. Obmedzenie sumy finančných prostriedkov, určenej v rozpočte mestskej časti na rok 2013 na poskytovanie jednorazových dávok môže byť rozhodujúcim faktorom pre nevyhovenie žiadosti až v prípade, ak správny orgán zistí, že žiadateľ spĺňa podmienky uvedené v § 15 ods.1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Skutkové zistenia, ktoré by potvrdzovali alebo vylučovali splnenie podmienok, za ktorých zákon umožňuje jednorazovú dávku v hmotnej núdzi vôbec priznať, však odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí neuviedla. Rozhodnutie o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi patrí
a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi do pôsobnosti obce (tu mestskej časti). Ani krajský ani odvolací súd v konaní o preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia nie sú oprávnení nahrádzať chýbajúce dôvody preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu; iba preskúmavajú, či rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozsudok krajského súdu
preto zmenil a rozhodnutie odporkyne
2 písm.
ods.1, v spojení s § 224 ods.1, § 250k ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p., lebo v konaní úspešný navrhovateľ neuplatnil žiadne trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.