Obsah (10)

§ 250d§ 250§ 250j§ 244§ 247§ 248§ 250a§ 63§ 219§ 246c

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžso/35/2014 Identifikačné číslo spisu: 4012200836 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 250dods.

3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie vo veci žaloby žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. AA/2012/034443/11216/OPČSSZ zo dňa 14.06.2012 z dôvodu, že žalobca podal na súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie, ktorým správny orgán povolil obnovu správneho konania.

názoru krajského súdu žalobca nebol ukrátený napadnutým rozhodnutím žalovaného na svojich právach, nebol tak oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, a teda nebola splnená podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko

názoru žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie súdu vydané v rozpore so skutočným a právnym stavom. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v žalobe zo dňa 31.07.2012 podrobne preukázal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ( ďalej len „Úrad“) č. k. NR/2012/41793 zo dňa 23.03.2012 bol ako fyzická osoba ukrátený na svojich právach ako dovtedy zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe právoplatného rozhodnutia Úradu č. k. NI/2011/09868 zo dňa 10.03.2011 so všetkými právnymi dôsledkami, a preto nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že by malo ísť len o nejaké jeho subjektívne pocity. Žalobca považuje tvrdenie krajského súdu, týkajúce sa nesplnenia podmienky aktívnej procesnej legitimácie, uvedené v napadnutom uznesení za absolútne nesprávne, pretože rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu č. k. NR/2012/41793 zo dňa 23.03.2012 došlo k objektívnemu zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, a teda ako účastník správneho konania bol predmetnými rozhodnutiami a postupom žalovaného a Úradu ukrátený na svojich právach. Ďalej uvádza, že nemôže byť ukrátený na svojich právach ako uchádzač právoplatne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov hrubého porušenia právnych predpisov zo strany Živnostenského úradu Nitra. Na záver žalobca dodáva, že bol aktívne procesne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, a preto nebol daný žiadny dôvod na zastavenie konania v predmetnej právnej veci. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 21.03.2014, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 26.03.2014. Vo vyjadrení uvádza, že dôvody odvolania považuje za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. V plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie

§ 250ods.

2 O.s.p., nakoľko nemá postavenie účastníka správneho konania, ktorý by bol ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, nakoľko k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmoch nedošlo ani dôjsť nemohlo, keďže v dôsledku povolenia resp. nariadenia obnovy konania sa vec vrátila do štádia pred rozhodnutím a až konečné právoplatné rozhodnutie môže takýto zásah predstavovať. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p, postupom

§ 250ja O.s.p.

v spojení s § 246c O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/48/2012-39 zo dňa 22.01.2014 je potrebné potvrdiť.

§ 244ods.

1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 247ods.

1 O.s.p.,

ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 248písm.

a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

§ 250dods.

3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

§ 250aalebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. V konaní

druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) môže sa súd zaoberať podanou žalobou a vec meritórne prejednať len na základe žaloby podanej oprávnenou osobou. Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Ide o osobitnú procesnú podmienku v správnom súdnictve, ktorá vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p. Procesné podmienky sú predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, konanie sa musí zastaviť (§ 103 O.s.p.). V danom prípade sa žalobca žalobou zo dňa 31.07.2012, ktorá bola krajskému súdu doručená dňa 06.08.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/034443/11216/OPČSSZ zo dňa 14.06.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu č. k. NR/2012/41793 zo dňa 23.03.2012 o nariadení obnovy konania

§ 63ods.

1, § 62 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie č. k. NI/2011/09868 zo dňa 10.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.

1. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť, bola otázka prípustnosti súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, t. j. rozhodnutia, ktorým správny orgán nariadil obnovu správneho konania ukončeného právoplatným rozhodnutím o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obnova konania je v Správnom poriadku upravená v
2. časti nazvanej Preskúmanie rozhodnutí, v jej
3. oddiely. Z príslušných ustanovení zákona vyplýva, že obnova konania pozostáva z dvoch základných častí. V prvej fáze správny orgán posudzuje, či sú splnené podmienky, za ktorých je možné obnovu konania povoliť (§ 62 ods. 1), resp. nariadiť (§ 62 ods. 2) a o tomto vydá rozhodnutie. Následne po právoplatnosti takéhoto „pozitívneho“ rozhodnutia sa uskutočňuje samotné nové konanie, pri ktorom sa opakovane posudzuje meritum veci a novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V tomto kontexte je zrejmé, že len konanie a rozhodnutie, ktoré nasleduje po právoplatnosti „pozitívneho“ rozhodnutia o povolení, resp. nariadení obnovy konania je rozhodnutím, ktoré môže priamo ovplyvniť hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho konania a samotné rozhodnutie o povolení, resp. nariadení obnovy konania sa v zásade práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania priamo nedotýka, t. j. možno o ňom hovoriť ako o rozhodnutí procesnom. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že krajský súd rozhodol správne, keď konanie v predmetnej veci

§ 250dods.

3 O.s.p. zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a

§ 219ods.

1 O.s.p. uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol

§ 246cods.

1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok.