1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/77436/2014 zo dňa 11. februára 2014, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501402/5/4322311/2013/Cven zo dňa 28.10.2013, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 vo výške 28.792,94 EUR. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podstatou posúdenia prejednávanej veci je skutočnosť, či správca dane a žalovaný postupovali zákonne, keď žalobcovi vyrubili tzv. rozdiel dane z príjmov z predaja majetku (nehnuteľností) z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (zmluva na strane predávajúceho za žalobcu podpísaná jedným z konateľov spoločnosti Jurajom Ovčíkom) a kupujúcim C. U. bez súhlasu druhého konateľa spoločnosti žalobcu Ing. Michala Petrovského, ktorý o uzatvorení predmetnej zmluvy nemal vedomosť, resp. o tom sa dozvedel až následne a sám inicioval daňovú kontrolu. Krajský súd zo zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej dňa 24.08.2012 medzi predávajúcim - Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinská č. 1183, Bytča, zastúpenej štatutárnym zástupcom Jurajom Ovčíkom, bytom Veľké Rovné č. 617 a kupujúcim C. U., H. zistil, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1 zmluvy, a to: výrobná hala (stavba) súp. č. 1183, KNC č. 1692/14 v hodnote 273.339,- Eur
znaleckého posudku Ing. G. M.. 142/2012, ploty a vonkajšie úpravy na parcele č. 1692/12 v hodnote 9.776,- Eur, trafostanica na parcele 1719/21 v hodnote 1.336,- Eur a pozemky parc. č. 1692/12, č. 1692/14 a č. 1719/21 spolu vo výmere 1594 m2 v hodnote 24.771,- Eur. V bode 3 bolo uvedené, že predávajúci - spoločnosť žalobcu, predáva predmetné nehnuteľnosti za cenu 309.222 Eur a kupujúci zaplatí kúpnu cenu do troch rokov odo dňa vykonania vkladu vlastníctva príslušnou správou katastra, čo predávajúci svojím podpisom výslovne potvrdzuje. Zo správneho spisu, fotokópie rozhodnutia Správy katastra Bytča pod číslom vkladu V 1243/12 zo dňa 12.09.2012 je zrejmé, že Správa katastra Bytča vydala pozitívne rozhodnutie o vklade s tým, že
ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. úz. H. v prospech kupujúceho C. U., bytom H.. V spise sa nachádza aj zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 27.05.2013, kde bol vypočutý Ing. Michal Petrovský vo vzťahu k zločinu podvodu
1, 4 písm.
názoru súdu ale žalovaný, a teda aj správca dane, vychádzali z toho, že kúpnopredajná zmluva ohľadne špecifikovaných nehnuteľností je platná, nakoľko z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zrejmé, že konateľ spoločnosti žalobcu Juraj Ovčík bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne, t.j. mohol zmluvu o prevode nehnuteľností uzatvárať (podpísať) aj sám bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa Ing. Michala Petrovského, čo napokon ani samotný žalobca nepopiera. V prípade prevodu nehnuteľností pre právnické osoby (účtujúce v sústave podvojného účtovníctva) bol žalobca povinný účtovať o predaji majetku a zahrnúť príjem z predaja nehnuteľností v čase, keď sa účtovný prípad uskutočnil, t.j. za obdobie roku 2012 bez ohľadu na to, že kupujúci má zaplatiť kúpnu cenu až o tri roky. Vzhľadom na uvedené považoval krajský súd námietky žalobcu na prerušenie konania, resp. trestné oznámenie a návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy za nedôvodné, ktoré nemohli a nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že pokiaľ súd právoplatne rozhodne o určení neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, žalobca bude môcť využiť inštitút dodatočného daňového priznania, resp. žiadať náhradu škody vo vzťahu k druhému konateľovi spoločnosti žalobcu, ktorá by prípadne uvádzaným konaním mohla vzniknúť. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1, 2 písm. c/, e/, f/, O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd vo veci rozhodol bez toho, aby bol o termíne pojednávania upovedomený a bez toho aby dal súhlas na konanie bez jeho prítomnosti. Opakovane namietal nezákonný postup jedného z konateľov spoločnosti, následkom ktorého došlo k bezodplatnému prevodu celého nehnuteľného majetku v značnej hodnote, čoho dôsledkom bolo, že spoločnosť Mechanika, s.r.o., nemohla postupovať spôsobom, že by príjem z predaja mohla zahrnúť do daňového priznania a zaplatiť daň, keďže sa o tejto skutočnosti Ing. Michal Petrovský dozvedel až po termíne daňového priznania za rok
2 O.s.p. aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Na výzvu súdu reagoval právny zástupca žalobcu podaním z 01.04.2014 (krajskému súdu doručeným 04.04.2014), v ktorom uviedol, že súhlasí, aby vec bola prejednaná bez nariadenia pojednávania a zároveň predložil vyčíslenie trov konania. Oznámenie o vyhlásení rozsudku a termíne pojednávania so zoznamom vecí bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 17.06.2014 a zvesené dňa 31.07.
595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, f/ predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane
tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Základ dane sa zistí
1 zákona č. 595/2003 Z.z.).
2 zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b/ upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale
tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c/ upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale
tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. Daňovými výdavkami sú aj zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny (§ 19 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd sa vo veci predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc z rozsahu a dôvodov žaloby náležite posudzoval súlad napadnutého rozhodnutia so zákonom a svoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vykonávajú finančné orgány samostatne. Daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým, splniť svoju dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní (v ktorom sa
zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu), platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Z kontrolných zistení jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol o predaji majetku povinný účtovať v roku 2012 a rozdiel medzi cenou zistenou znalcom na základe znaleckého posudku a zostatkovou cenou uplatniť v základe dane - zvýšiť príjmy. Tým, že daňový subjekt nezaúčtoval do príjmov v zdaňovacom období roku 2012 príjmy z majetku na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.08.2012, správca dane zvýšil základ dane z príjmov o sumu 191 824,00 EUR a vyrubil rozdiel dane v sume 28 792,94 EUR. Krajský súd správne poukázal na to, že vykonať účtovné zápisy - účtovať o predaji majetku bol žalobca povinný v čase prevodu, bez ohľadu na splatnosť kúpnej ceny a bez ohľadu na to, že jeden z konateľov sa o tejto skutočnosti dozvedel až dňa 27.05.2013. Po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho a administratívneho spisu a odvolacími námietkami žalobcu dospel najvyšší súd k záveru, že sú neopodstatnené a neboli spôsobilé zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, na odôvodnení ktorého najvyšší súd nemá dôvod nič meniť ani dopĺňať. V hodnotení dôkazov, ich výpovednej hodnoty a vierohodnosti odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V protokole o výsledku daňovej kontroly sú uvedené všetky doklady (aj ich obsah), z ktorých daňové orgány pri rozhodovaní vychádzali, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.