← Slovensko

nevyužitie správneho prostriedku

Obsah (5)§ 16§ 247§ 250§ 146§ 224

Najvyšší súd 8Sžo/171/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. S. N., X. R., okr. R., IČO X., zast. spoločnosťou T. & P., s.r.o., so síd

Piatej časti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“) a to, ţe ţalobca vyuţije, vyčerpá opravné prostriedky, ktoré sa pre rozhodnutie správneho orgánu pripúšťajú. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa

  1. apríla 2010 odvolanie ţalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, ţe je pravdou, ţe proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sám riadny opravný prostriedok nepodal, avšak nesúhlasil s tvrdením ţalovaného, ţe sa stotoţnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pričom poukázal na vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
  2. augusta 2009, v ktorom spoločne s ďalšími piatimi vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci uznaného poľovného revíru M. V. títo uviedli, ţe odvolanie nepodali len preto, ţe mali vedomosť o podaní odvolania M. M. a zdôraznili, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňujú s právnym názorom odvolateľa o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ďalej ţalobca zdôraznil, ţe M. M. ako odvolateľ v rámci správneho konania je zároveň členom výboru ţalobcu a sám sa, spolu s predsedom ţalobcu, zúčastnil pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa. Nič nebránilo tomu, aby podal ţalobu proti rozhodnutiu ţalovaného on sám, rozhodol sa však iniciovať podanie ţaloby cestou ţalobcu ako subjektu, ktorý je z hľadiska celkovej výmery poľovných pozemkov významnejším vlastníkom v rámci uznaného poľovného revíru M. V.. 3 8Sžo/171/2010 Ţalobca o odvolaní podanom M. M. vedel a poznajúc jeho obsah sa v plnej miere stotoţňoval aj so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Na základe uvedeného povaţoval za nadbytočné podávať odvolanie vo vlastnom mene, plánoval sa k odvolaniu vyjadriť aţ po výzve prvostupňového správneho orgánu, čo aj učinil, pričom z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmé, ţe ţalobca označil aj ďalšie časti výrokovej časti rozhodnutia za nezákonné. Ţalobca uviedol, ţe spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu, pričom tento svoj názor oprel o § 247 O. s. p., pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby muselo ísť o opravný prostriedok podaný osobou podávajúcou ţalobu. Procesnú legitimáciu zakladá tvrdenie, ktorého obsahom je skutočnosť, ţe došlo k ukráteniu na právach osoby, ktorá podáva ţalobný návrh a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je nezákonné. Proti uzneseniu krajského súdu podal, v časti výroku o trovách konania, odvolanie taktieţ vedľajší účastník, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobcu zaviaţe na náhradu trov konania vo výške 583,95 € a taktieţ náhradu trov odvolacieho konania v predbeţne vyčíslenej výške 41,60 €. V odvolaní uviedol, ţe v súdenej veci nebolo na mieste pouţitie § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ale súd mal správne aplikovať § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. Poukázal, ţe O. s. p. priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti ako má účastník konania, preto mu súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie a taktieţ mu môţe priznať právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť zaplatiť ich náhradu trov. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony, okrem úkonov ktoré znamenajú dispozíciu s konaním a úkonov, ktoré vykonáva sám účastník. V ďalšom obsahu odvolania vedľajší účastník špecifikoval a vyčíslil trovy, ktoré mu v súdnom konaní vznikli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu ako ani odvolaniu vedľajšieho účastníka nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. 4 8Sžo/171/2010 Z obsahu priloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca sa podanou ţalobou domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00436 zo dňa
  3. novembra 2009, ktorým zamietol odvolanie Z. M., bytom N. 8, Ľ. M., bytom N. 8, MVDr. J. D., bytom D. X., R., Ing. J. M., bytom D. X., R. a Ing. M. O., bytom M. 48, všetci v zastúpení M. M., bytom S., J. a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa
  4. júla 2009, ktorým

§ 16ods.

1 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva na majoritnej výmere Poľovného revíru M. V. tvorenej poľovnými pozemkami o výmere 583,78 ha dojednanú medzi spoločnosťou B., s.r.o., H. X., T. a L. S., š.p., B. B..

§ 247ods.

2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 250ods.

1 O. s. p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

§ 250ods.

2 O. s. p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Nemohol sa odvolací súd stotoţniť s argumentom ţalobu uvedeným v odvolaní, ţe spadá do kategórie osôb oprávnených podať ţalobu v správnom súdnictve. Podstatou konania o správnej ţalobe je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov a postupu prechádzajúcemu jeho vydaniu, nie je úlohou správneho súdu nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom, resp. sa zaoberať námietkami, ktoré účastník správneho konania mohol uplatniť podaním odvolania, ale ich neuplatnil. Súdne konanie o správnej ţalobe nemoţno povaţovať za pokračovanie správneho konania, alebo jeho náhradu. 5 8Sžo/171/2010 Ţalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní osôb odlišných od ţalobcu, ţalobca sám svojim konaním odvolacie konanie nevyvolal, pred podaním ţaloby nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, a aj keď vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím, jeho námietky neboli predmetom odvolacieho konania, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou trojdelenia moci. Pokiaľ zákon expressis verbis nestanovuje podmienku podania riadneho opravného prostriedku priamo ţalobcom, je potrebné ust. § 247 ods. 2 O. s. p. vykladať v súlade s podstatou a cieľom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí tak, ţe zásadne bude predmetom preskúmania právoplatné rozhodnutie, proti ktorému podal ţalobca v priebehu správneho konania riadny opravný prostriedok, ak bol účastníkom tohto konania a ak je riadny opravný prostriedok prípustný. Výnimkou bude situácia, ak na odvolanie účastníka administratívneho konania odlišného od ţalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu zmenené v neprospech ţalobcu, keďţe tento s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu súhlasil a nemal tak dôvod vyuţiť riadny opravný prostriedok. V opačnom prípade by došlo k popretiu ústavného práva ţalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy garantovaného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Tomuto záveru svedčí aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/97 zo dňa 27. augusta 1997, ktorý judikoval, ţe ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky, správny súd je povinný konanie pred ním zastaviť v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka, ţe krajský súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., odvolací súd ju nepovaţoval za dôvodnú.

§ 146ods.

1 písm. c/ O. s. p. ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

§ 146ods.

2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 6 8Sžo/171/2010 V zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. nemoţno zavinenie účastníka na zastavení konania interpretovať v doslovnom jazykovom význame, jedná sa o vyjadrenie príčinnej súvislosti medzi správaním sa účastníka konania a zastavením konania. Takéto správanie predstavuje predovšetkým dispozičné úkony účastníka konania (späťvzatie návrhu na začatie konania), pričom druhá veta cit. ust. predstavuje výnimku z tejto úpravy. Zastavenie konania pre nesplnenie podmienok konania nemoţno povaţovať za zavinenie ţalobcu

§ 146ods.

2 O. s. p., keďţe k tomuto zastaveniu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s jeho vlastným správaním. Aby bolo moţné účastníkovi uloţiť povinnosť nahradiť trovy konania z dôvodu, ţe zastavanie konania zavinil, je nutné aby existovala skutočnosť, ktorá spôsobila zastavanie konania a ktorú zároveň je moţné tomuto účastníkovi pričítať. § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p., je moţné aplikovať v správnom súdnictve len primerane (§ 246c ods. 1 prvá veta O. s. p.), pričom nemoţno konštatovať, ţe zastavenie konania zavinil ţalobca. Vedľajší účastník v podanom odvolaní neuviedol ţiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré by bolo moţné pričítať zavinenie zastavenia ţalobcovi. Vzhľadom k skutočnosti, ţe pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené, neboli splnené podmienky, t. j. preukázanie zavinenia tohto zastavenia jedným z účastníkov, odvolací súd povaţoval argumentáciu ohľadne moţnosti priznania práva na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, za irelevantnú, a preto sa ňou nezaoberal. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 7. apríla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : 7 8Sžo/171/2010 Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.