1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, § 138 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného N. L. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 19. júna 2014, sp. zn. 3T 141/2010, bol obvinený N. L. uznaný za vinného, v bode 1/ rozsudku, zo zločinu sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 138 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku z pokračujúceho prečinu zanedbania povinnej výživy
1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe, že 1/
2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého bol
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 6 Trestného zákona bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks retiazky, ktorej vlastníkom sa stáva štát.
2 písm. b/ Trestného zákona súd obvinenému uložil aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. augusta 2014, sp. zn. 2To 75/2014, postupom
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený N. L., a to prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Andreja Bartakoviča. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku. Domáhal sa zrušenia dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2 Trestného poriadku aj o väzbe. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku bol
dovolateľa naplnený tým, že v konaní mu bola odmietnutá možnosť vypočutia maloletej poškodenej. Vyslovil názor, že pre potreby rozhodnutia vo veci samej, je nutnosť zistiť skutkový stav predmetnej veci. Neumožnenie vykonania tohto dôkazu, na ktorom je výlučne založené obvinenie, resp. obžaloba voči jeho osobe, podstatným spôsobom okliešťuje možnosti účinného bránenia sa voči tvrdeniam poškodenej. Všetky ostatné dôkazy sú len dôkazmi podpornými, vo vzťahu k výsluchu poškodenej a ako také by samy neobstáli. Namietal, že žiadny z ním navrhnutých dôkazov vykonaný nebol. Svedeckú výpoveď svedka J. dovolateľ považuje za nezákonný dôkaz (§ 371 ods. 1 písm. g/ ), pretože svedok sa na výsluchy dostavoval pod vplyvom alkoholu, preto jeho výpoveď nemôže byť podkladom pre akékoľvek rozhodnutie v danej veci. Obvinený L. dovolaním namietal aj výpovednú hodnotu znaleckého posudku, ktorý bol znalcom vypracovaný na jeho osobu, pretože znalec ho vyšetril za 30 minút. K dovolaniu sa vyjadril len prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že nie sú splnené podmienky dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým to, akým spôsobom súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia trestného zákona. V dovolaní obvinený namietal, že konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.) ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným (doplnenie dokazovania výsluchom maloletej poškodenej) a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Obvinený L. v dovolaní nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. Dovolanie obvineného aj v tomto prípade teda smeruje ku skutkovým zisteniam, hodnotenie odborného posudku znalca a hodnotenie výpovede svedka J., ktorá okolnosť nemôže zakladať dovolací dôvod. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.