2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal odporca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Dôvodil tým, že niektoré zamestnania v zberných surovinách sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do II. pracovnej kategórie, no o ktoré konkrétne zamestnania ide, je výslovne uvedené v príslušnom rezortnom zozname, ktorý je taxatívny (v predmetnej veci rezortný zoznam Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky). Zamestnania, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname, nesmú byť uznané za zamestnania zvýhodnenej kategórie ani vtedy, ak iný rezort uvádza toto zamestnanie vo svojom rezortnom zozname. Nakoľko navrhovateľ
svojho vyjadrenia vykonával prácu ako vykupovač v zberných surovinách, má odporca zato, že
citovaných rezortných zoznamov dané zamestnanie nie je zaradené do II. pracovnej kategórie. Preto doba zamestnania navrhovateľa ako vykupovača v Zberných surovinách, š.p., v období od 01.08.1984 do 30.06.1993 bola
rezortných zoznamov na účely nároku na starobný dôchodok zhodnotená správne v III. pracovnej kategórii v súlade s právnymi predpismi. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 16.03.2015. V ňom uvádza, že na svojom podaní trvá. Svoje tvrdenie navrhovateľ opiera o svedectvá a čestné vyhlásenia, ktoré súčasne zaslal na doplnenie spisu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení podotýka, že nemieni doplatiť na nedôslednosť úradníkov. Ďalej poukazuje na to, že ako robotník nemal prístupu k personálnym a účtovným materiálom a nemal ani právo kontrolovať ich. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.
4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2013
2 písm. c) O.s.p.
1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. c) O.s p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/106/2013-35 zo dňa 03.02.2015 odmietnuť
1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250s veta druhá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky
1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.