503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). 1 Sžo 115/2007 2 Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, ktorým navrhli napadnuté rozhodnutie ako nesprávne a nespravodlivé zrušiť. Poukázali na to, že právo si uplatnili po pôvodnom vlastníkovi H. S., starom otcovi, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol ešte počas Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorej súčasťou bola aj Slovenská republika a Maďarská republika a ktorý sa rozhodol žiť v Budapešti.
ich názoru ako jediní vnuci pôvodného vlastníka, ktorých práva sú zabezpečené aj medzinárodnými právnymi predpismi, sú oprávnení k navráteniu vlastníctva, resp. priznaniu práva na náhradu. Napriek tomu, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol prijatý ešte pred vstupom Slovenskej republiky a Maďarska do EÚ, v súčasnej dobe by skutočnosť, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ani tu nemajú trvalý pobyt nemala byť prekážkou vyhovenia ich nároku. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že jeho postup pri rozhodovaní o nároku navrhovateľov bol v súlade so zákonom a preto navrhol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu i z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia si žiadosťou podanou u odporcu dňa 29.12.2004 uplatnili reštitučný nárok na vrátenie pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. S. a O.N. V. ako zákonní dedičia po pôvodnom vlastníkovi – ich starom otcovi H. S., Rozhodnutím č. 2007/00321-007 zo dňa 1.3.2007 odporca nenavrátil navrhovateľom vlastníctvo a nepriznal im právo na náhradu za predmetné nehnuteľnosti s odôvodnením, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 2 zákona na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu, pretože nie sú občanmi Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu podali navrhovatelia opravný prostriedok, v ktorom namietali, že sa cítia byť oprávnenými k navráteniu vlastníctva, resp. k priznaniu práva na náhradu ako jediní vnuci pôvodného vlastníka, t. j. ako oprávnení dedičia, ktorých práva sú zabezpečené aj medzinárodnými právnymi predpismi. Vyjadrili názor, že v súčasnej zjednotenej Európe považujú podmienku štátneho občianstva za diskriminačnú. Rozhodujúc o podanom opravnom prostriedku krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, potom čo sa stotožnil so záverom odporcu, že navrhovatelia nespĺňajú zákonné podmienky stanovené v § 2 ods. 1 a 2 zákona, 1 Sžo 115/2007 3 v zmysle ktorých je predpokladom priznania reštitučného nároku to, že oprávnená osoba je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a jej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 zákona; a ak takáto osoba zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí taxatívne uvedenom v § 2 ods. 2, písm. a až e/ zákona. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že predmetné pozemky boli vo vlastníctve H. S., naposledy bytom Budapešť, ktorý zomrel 19.5.1958. Navrhovatelia sú potomkami pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností, avšak nie sú občanmi Slovenskej republiky.
zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od
závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
Z citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že navrhovatelia, keďže nie sú občanmi Slovenskej republiky, nespĺňajú jednu zo základných podmienok stanovených zákonom (§ 2 ods. 2 zákona), ktorej nedostatok nie je možné odpustiť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že
čl. 295 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa jej pôsobnosť nevzťahuje na úpravu vlastníckych vzťahov uplatňovanú v jednotlivých členských štátoch. Ustanovenie čl. 12 Zmluvy síce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale iba v otázkach spadajúcich do pôsobnosti tejto Zmluvy. Keďže na úpravu vlastníckych vzťahov sa pôsobnosť Zmluvy nevzťahuje, nie je v tomto prípade aplikovateľný ani čl. 12 Zmluvy a preto na námietku navrhovateľov označujúcu zákonom vyžadovanú podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky za diskriminačnú, nebolo možné prihliadnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vzhľadom k vyššie uvedenému stotožnil s názorom krajského súdu, že na navrátenie vlastníctva alebo poskytnutie náhrady neboli splnené podmienky
zákona a preto v súlade s § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Pretože navrhovatelia boli v konaní neúspešní, súd im v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25. marca 2008 1 Sžo 115/2007 5 JUDr. Igor B e l k o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.