1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To/60/2014, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného W.A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin z 3. júna 2014, sp. zn. 3T/39/2014, bol obvinený W.A. uznaný vinným zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 16. januára 2014 v čase od 17.30 hod. do 18.00 hod., v kuchyni bytu č. XX v P. na A.. D. XXX, okres C., pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej družke E. L., nar. XX.XX.XXXX, pričom jej viackrát zopakoval, že ju zabije, ona ho upozornila, že ak sa jej neprestane vyhrážať, že zavolá políciu, nakoľko sa ho veľmi bojí, a keď chcela zavolať políciu, tak ju W.A. odstrčil do kúta so slovami, že ak zavolá políciu, tak to neprežije a zabije ju, E. L. sa opakovane snažila opustiť kuchyňu a privolať políciu, W.A. ju neustále odtláčal rukami do kúta, potom zobral stoličku, ktorou sa na E. L. zahnal, ale neudrel ju, zobral zo šuflíka kuchynskej linky nože, ktoré hodil smerom k E. L., ale nezasiahol ju, následne sa E. L. podarilo dostať aspoň do chodby bytu, kde ju W.A. chytil za plecia a pritlačil o vešiakovú stenu v chodbe so slovami, že ak privolá políciu, tak to neprežije a zabije ju, potom dovolil E. L. odísť na toaletu, odkiaľ sa jej podarilo poslať synovi C. L., nar. XX. D. XXXX sms s textom, že sa jej druh vyhráža zabitím a ona si nemá ako privolať políciu, následne prišla na miesto hliadka polície privolaná práve C. L.. Prvostupňový súd obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd v Žiline rozhodujúc o odvolaní obvineného W.A. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa uznesením z 20. augusta 2014, sp. zn. 2 To/60/2014,
por. odvolanie obvineného zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený W.A. prostredníctvom obhajkyne dňa
názoru obvineného zbaviť vyšetrovateľa povinnosti riadne upovedomiť osobu obvineného o termíne úkonu. Obvinený mal byť o termíne úkonu včas a riadne upovedomený v súlade s čl. 154c ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Obvinený zároveň videl zásadné porušenie práva na obhajobu v tom, že na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2014 na Krajskom súde v Žiline bol prítomný ustanovený obhajca obvineného JUDr. Mário Buksa, čím
názoru obvineného krajský súd znemožnil výkon obhajoby jeho zvoleného obhajcu JUDr. Jozefa Vanča. V tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko Ústavného súdu Českej republiky (R 87/1996 Usn.) a Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 3 Tdo 58/2007. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por. obvinený v podanom dovolaní uviedol, že súdy prvého a aj druhého stupňa nesprávne právne posúdili zistený skutok, ktorý kvalifikovali ako zločin vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spáchaný v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na chránenej - blízkej osobe.
názoru obvineného súdy z hľadiska naplnenia pojmu „blízka osoba“ neskúmali konkrétny vzťah medzi ním a poškodenou E. L.. Poukázal pritom na skutočnosť, že s poškodenou síce býval v jednom byte, ale výlučne z toho dôvodu, že poškodená na základe Zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávala osobnú asistenciu ako osobná asistentka
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a nie preto, že by k nej mal nejaký bližší citový vzťah. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby mu dovolací súd prerušil výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o dovolaní. Zároveň navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného
1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. a taktiež porušenie § 2 ods. 9 a ods. 14 Tr. por. nedodržaním práva na obhajobu a zásadu rovnosti zbraní. Tiež navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a v zmysle § 389 ods. 1 Tr. por. vrátil predmetnú trestnú vec do prípravného konania. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin vo vyjadrení k podanému dovolaniu obvineného uviedla, že v rámci trestného stíhania boli, za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu veci, vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu, tieto považuje za zákonné a právnu kvalifikáciu za správnu. Právo na obhajobu obvineného W.A. zásadným spôsobom porušené nebolo, obvinený mal v prípravnom konaní ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa Pliešovského, prostredníctvom ktorého uplatňoval svoje práva, v konaní pred súdom riadne vypovedal za prítomnosti obhajcu JUDr. Mária Buksu, ktorý bol obvinenému W.A. ustanovený konajúcim súdom po tom, ako súd oslobodil JUDr. Jozefa Pliešovského od povinnosti obhajovania. Celé hlavné pojednávanie sa konalo v prítomnosti obvineného, čím bolo zachované jeho právo na kontradiktórne konanie. Prokurátorka považovala rozhodnutia Okresného súdu Martin ako aj Krajského súdu v Žiline za spravodlivé a zákonné a navrhla dovolanie obvineného W.A. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Martin zo dňa 18. januára 2014, pod sp. zn. Tp/2/2014, bol obvinenému postupom
1 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. Jozef Pliešovský. Ustanovený obhajca dňa
ktorého dôvody
odseku 1 písm.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený W.A. v podanom dovolaní namietal, že by svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr, zák. lebo skutok nespáchal na chránenej osobe. Vo svojom dovolaní tvrdil, že poškodená E. L. nespadá do okruhu blízkych osôb
4 Tr. zák. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že určitý okruh osôb požíva v § 127 ods. 5 Tr. zák. dôslednejšiu ochranu pri taxatívne určených trestných činoch. Trestný čin vydierania
zák. je jedným z trestných činov uvedených v tomto ustanovení a z tohto dôvodu je nutné posudzovať, či poškodená E. L. spadá do okruhu blízkych osôb
5 Tr. zák. a nie
4 Tr. zák.
5 Trestného zákona sa blízkou osobou na účely trestných činov vydierania
, znásilnenia
2, sexuálneho násilia
2, týrania blízkej a zverenej osoby
, nebezpečného vyhrážania
ods.2 alebo nebezpečného prenasledovania
rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou
odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že poškodená E. L. bola v čase spáchania skutku družkou obvineného vyplýva z výpovede samotného obvineného, ako aj z výpovedí poškodenej E. L., svedka C. J. a svedka P. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. mája 2014 na Okresnom súde Martin. Na základe týchto výpovedí ustálil uvedené postavenie poškodenej E. L. vo výroku rozsudku i prvostupňový súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., preto dovolanie obvineného W.A. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.