2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného A. F., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2014, sp. zn. 7To 97/2014,
1, 2 a 388 ods. 1, 2 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. e/, g/ Tr. por. v znení neskorších predpisov, takto rozhodol: Uznesením Krajského súdu v Košiciach z
§ § 20, 14, 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v okrese Košice - okolie, v Kostoľanoch nad Hornádom, 12.4.2012 v čase o 23.00 hod. po vzájomnej dohode spolu s už právoplatne odsúdenými E. E. a A. E. vlámali sa v budove železničnej stanice do prenajatých priestorov bufetu F., ktorý má v prenájme K. G. tak, že vyliezli na okno budovy, kde nezisteným spôsobom vyrazili krídlo okna o rozmeroch 0,65 x 0,85 cm, vnikli do objektu, kde následne vylomili prechodové dvere vedúce do priestorov bufetu, avšak po spustení alarmu od svojho konania krádeže upustili a z budovy objektu utiekli, čím svojím konaním pre Železnice SR, oblastné riaditeľstvo Košice, SMSÚ ŽŤS ÚB Prešov spôsobili poškodením zariadenia škodu vo výške 119,67 €, pričom konania sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6T 47/2010 z 11.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.6.2010 bol odsúdený pre prečin krádeže
1 Tr. zák. Za to bol odsúdený v zmysle § § 212 ods. 3, 34 ods. 5 písm. a/, c/, 37 písm. m/, 38 ods. 4, 8, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obchodná spoločnosť Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, a. s. bola
1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Odvolanie obvineného, v ktorom namietal vinu založenú na rozporných a pochybných svedeckých výpovedí a nezákonnej rekognície, Krajský súd Košice uznesením z 23. októbra 2014, sp. zn. 7To 97/2014, zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu obvinený F. podal dovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. Zásadné porušenie práva na obhajobu kumulatívne vidí v tom, že neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v jeho prospech, rozsudok je založený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a zistený skutok je nesprávne právne posúdený. Vina nebola preukázaná. Porušené boli zásady prezumpcie neviny, náležitého zistenia skutkového stavu a rovnosti strán. V prípravnom konaní v dobe, keď už bolo aj jemu vznesené obvinenie, teda jeho totožnosť bola známa (osoba bielej pleti, s krátkymi, riedkymi blond vlasmi), nešlo o neopakovateľný a neodkladný úkon, bola vykonaná rekognícia nie in natura, ale
fotografií. Na nich sú zobrazené tri osoby tmavej pleti s hustými čiernymi vlasmi, jedna osoba mala fúzy a jedna pravdepodobne briadku a ďalšia osoba bielej pleti má dlhé vlasy zopnuté v cope, z nich štyria, na rozdiel od obvineného majú výrazne okrúhlu tvár. Takto vykonaná rekognícia je v rozpore s ustanovením § 126 Tr. por., ale aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 4Tz 9/2006, 28/1986). Na tento dôkaz sa nemalo prihliadať. Okresný súd vinu založil na rozpornej výpovedi T. N. a iba táto svedkyňa ho spoznala na základe nezákonnej rekognície. Žiadny dôkaz ho však neusvedčoval z toho, že sa vlámania dopustil. V dôsledku toho došlo aj k nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku, pretože bolo potrebné uplatniť zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Vytkol okresnému súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo, že v samotných usvedčujúcich svedeckých výpovediach, ale aj medzi nimi navzájom sú viaceré rozpory, ktoré neboli objasnené dokazovaním. Výpovede niektorých svedkov, napriek časovému odstupu sú úplne zhodné, teda opísané, podpisy nezúčastnených osôb a vyšetrovateľa sú neidentické a výsluch svedkyne N. bol vykonaný v zhodnom čase ako rekognícia, čo nie je reálne. Pochybenia nenapravil ani krajský súd a so závermi okresného súdu sa stotožnil. Navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že rozhodnutiami okresného a krajského súdu bol porušený zákon v rozsahu uplatnených dovolacích dôvodov a aby zrušil uznesenie krajského a rozsudok okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie uviedol, že nie sú splnené dovolacie dôvody. V priebehu trestného konania nedošlo k porušeniu práv obvineného na obhajobu. Okresný súd zistený skutok správne a v súlade so zákonom právne posúdil. Navrhol preto, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie odmietol. Železnice Slovenskej republiky, ako poškodená strana, ponechávajú rozhodnutie na úvahu súdu, pretože dovolanie napáda procesnú stránku veci. Najvyšší súd zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, (§ § 368 ods. 1, 566 ods. 3, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 2 Tr. por.). Spĺňa i podmienky, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § § 372 373 374 Tr. por. a je čiastočne dôvodné. V zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o porušenie práva na obhajobu ide vtedy, ak sa tak stalo zásadným spôsobom. V rozhodovacej praxi súdov je postavené na roveň porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37 Tr. por.). V danej veci obvinený právo zvoliť si obhajcu nevyužil a o povinnú obhajobu nešlo, teda rozhodol sa obhajovať osobne. V dovolaní obvinený neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že bolo právo na obhajobu zásadným spôsobom porušené. Popri tom však existuje zákonná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Tento procesný postup musí zabezpečiť vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Tieto orgány však dôsledne v intenciách uvedeného nepostupovali, ako bude na to poukázané nižšie.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Tento dovolací dôvod je určený na nápravu právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom posúdení skutku uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd posudzuje iba to, či skutková veta napadnutého rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený uznaný vinným. Ani v tomto smere obvinený neoznačil takú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že okresným súdom ustálená skutková veta vo výroku rozsudku, s čím sa stotožnil i krajský súd, bola nesprávne právne posúdená. Uviedol len to, že nebol priamym dôkazom usvedčený a preto mala byť zohľadnená zásada, v pochybnostiach v prospech obvineného. Dovolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že je naplnený uplatnený dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por.. Napadnuté rozhodnutie je založené i na dôkaze, ktorý nebol v prípravnom konaní zákonne vykonaný. Súd prvého, ale i druhého stupňa, napriek oprávneným odvolacím námietkam ho neodmietol, ale po jeho vykonaní akceptoval a aj na ňom založil vinu obvineného. Rekognícia (č. l. 83) sa realizovala cez fotoalbumy
fotografii v dobe, keď už páchateľ bol známy, bolo mu vznesené obvinenie, ale sa zdržiaval v cudzine. Tento úkon mal byť vykonaný in natura ukázaním obvineného medzi viacerými osobami podobného zovňajšku. Svedkyňa N. bola pred rekogníciou
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Zásada viazanosti dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi síce vo všeobecnosti platí, ale nie v špecifických prípadoch. Nemôže platiť najmä vtedy, ak v dôsledku porušenia práva obvineného F. na spravodlivý proces došlo k vydaniu nezákonného rozsudku vylúčeným sudcom v zmysle ďalšieho dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por., čo odvolací súd napadnutým uznesením nenapravil postupom v zmysle § 316 ods. 3 písm. a/ Tr. por. s ohľadom na § 317 ods. 1 posledná veta Tr. por. Táto viazanosť neplatí, ak napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaného pod č. 209/1992 Zb. - ďalej „Dohovor„).
tohto článku každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dovolacie konanie nestojí totiž mimo rámca na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 Dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Právo na spravodlivý proces pritom nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite aj dostať.
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Napriek tomu, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú namietané, vychádzajúc z princípov upravujúcich právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu v danom prípade bol povinný prihliadať i na chyby, ktoré nemožno subsumovať pod dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody. Najvyšší súd zistil, že samosudca prvostupňového súdu JUDr. Miroslav Baňacký, hoci mu bola vec zákonne pridelená, mal byť z prerokovania a rozhodovania tejto veci vylúčený, pretože prokurátor, ktorý bol na hlavnom pojednávaní činný bol vo vzťahu k tomuto sudcovi v blízkom príbuzenskom vzťahu. Zo správ Súdnej rady Slovenskej republiky zo
32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. Ak sudca je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prokurátor, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
odseku 4/ úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že účelom ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán činný v trestnom konaní, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z dôvodov taxatívne v tomto ustanovení vymenovaných. Pokiaľ by boli vykonané úkony v trestnom konaní vylúčenými osobami, nemohli by byť podkladom pre rozhodnutie v trestnom konaní, a preto by na ne orgán, ktorý vykoná následné rozhodnutie, nesmel v žiadnom smere prihliadať. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k prokurátorovi, obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní bude vylúčený orgán v tomto odseku uvedený, ktorý je k uvedeným osobám osobitne v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo naopak nepriateľskom. Súdna prax najvyššieho súdu aj švagrovský vzťah považuje za pomer medzi jedným orgánom k inému orgánu činnému v trestnom konaní v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. ( R: sp. zn. 1 Ndt 10/2014, 1 Ndt 14/2013). Pritom pomer samosudcu k osobe konajúceho prokurátora môže objektívne vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti - spôsobilosti rozhodovať nestranne. Preto dovolaním napadnutý rozsudok vynesený takýmto samosudcom je nezákonný, a aj preto musí byť zrušený. Najvyšší súd konštatuje, že nad rámec uplatnených dovolacích dôvodov obvineným, je naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por. Dovolací súd rozsudkom v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením odvolacieho súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/, e/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § § 319, 126 ods. 1 Tr. por. a v § 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák., v neprospech obvineného F. Najvyšší súd po vyslovení porušenia zákona v neprospech obvineného v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, rozsudok okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1, 2 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Košice - okolie a nariadil, aby vec iný sudca (samosudca) tohto súdu v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom pri novom rozhodovaní je viazaný ustanoveniami § 391 ods. 1, 2 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.