krajského súdu sa stavebný úrad ani žalovaný nedopustili porušenia § 137 ods. 1, 2 a 3 Stavebného zákona, keďže stavebný úrad je v zmysle § 137 ods. 1 Stavebného zákona povinný sa pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám. V predmetnej veci nie je
krajského súdu žalobkyňa vlastníčkou predmetného pozemku parc. č. X/1, ale iba rodinného domu súp. č. X. postaveného na časti parc. č. X/1 a teda vlastníctvo stavebníkov k pozemku parc. č. X/1 vychá- dzajúc z platného listu vlastníctva č. X. Správy katastra T. je nepochybné. Keďže v danom prípade je vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba vo výlučnom vlastníctve stavebníkov, nebol zo strany stavebného úradu dôvod na prerušenie konania
2 stavebného zákona, keďže stavebný úrad je v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu, t.j. listom vlastníctva vydaným príslušnou správou katastra. K žalobnej námietke týkajúcej sa odstupu navrhovanej stavby od rodinného domu žalobkyne krajský súd uviedol, že žalobkyňa takúto námietku nevzniesla, preto ani žalovaný nebol povinný sa takouto námietkou zaoberať a z uvedeného dôvodu na ňu neprihliadol ani krajský súd. 8 Sžo 39/2008 3 Krajský súd neprihliadol ani na námietku žalobkyne týkajúcu sa búracích prác na pozemku parc. č. X/1 vo vlastníctve stavebníkov bez platného povolenia, pretože sa netýka preskúmavanej veci a netvorí ani predmet tejto veci. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a to tak, že navrhla rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nepostupoval v súlade s § 244 ods. 1 OSP a nepreskúmal riadne, resp. vôbec zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu Správneho orgánu, a to v rozsahu žaloby a v nej uvedených dôvodov. V tejto súvislosti poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 46 správneho poriadku, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nie je v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, rozpor napadnutého rozhodnutia pritom žalobkyňa videla najmä s ustanovením § 39 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 6 ods. 1, 3 a 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., nakoľko umiestnenie stavby je
nej v rozpore s týmito ustanoveniami. Rozpor napadnutého rozhodnutia je
žalobkyne aj s § 3 ods. 1, 2 a 4, § 33 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobkyňa krajskému súdu vyčítala, že rozsudok, ktorým žalobu zamietol, odôvodnil skutočnosťami, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neboli účastníkmi konania prednesené. V tejto súvislosti poukázala na to, že zástupca žalobkyne na ústnom pojednávaní v stavebnom konaní dňa 15.06.2006 vzniesol viaceré námietky, jediné čo nepreukázal bolo, že o predmetnom pozemku sa vedie súdny spor.
3 Stavebného zákona bol však stavebný úrad povinný určiť lehotu na predloženie tohto dôkazu, k takémuto určeniu lehoty nikdy nedošlo.
žalobkyne nie je pravdou, ako uvádza krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že na ústnom pojednávaní neboli vznesené ďalšie námietky. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovaná stavba a jej umiestnenie spĺňa požiadavky urbanistické, architektonické, požiarne. Predmetná stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje a ani životné prostredie neohrozuje a spĺňa požiadavky na uskutočňovanie stavieb. Žalovaný poukázal na to, 8 Sžo 39/2008 4 že východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú
Stavebného zákona územné plány obcí a zón, pričom stavba rodinného domu je navrhnutá v súlade s ÚPD Mesta T.. Stavba je riešená v dotyku s jestvujúcimi susednými pozemkami a nehnuteľnosťami na 0,00m tak, že susedné stavby nie sú ňou obmedzené. Žalovaný poukázal na to, že vlastníctvo k pozemku, na ktorom je navrhnuté umiestnenie stavby rodinného domu, stavebníci preukázali výpisom z listu vlastníctva č. X. vydaného Správou katastra T.. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad si povinnosť upozorniť účastníkov konania na uplatnenie námietok v lehote určenej stavebným úradom splnil, a to v oznámení o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č. KSÚ-OSP-826/Ve zo dňa
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 8 Sžo 39/2008 5
1 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania (ods. 4).
1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného pojednávania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší (ods. 2). Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci (ods. 3). Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že stavebný úrad postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutkový stav správne a zo skutkových podkladov vyvodil správny právny záver a preto krajský súd napadnutým rozsudkom správne žalobu zamietol. Z predloženého administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že oznámením zo dňa 01.06.2006 prvostupňový správny orgán oznámil začatie 8 Sžo 39/2008 6 územného konania, ktoré doručil žalobkyni dňa 07.06.2006, v ktorom súčasne oznámil nariadenie ústneho pojednávania na deň 15.06.2006, pričom v oznámení poučil účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy a organizácie o možnosti uplatniť námietky a pripomienky k návrhu najneskôr pri ústnom pojednávaní. Súčasne stavebný úrad poučil účastníkov konania, že na námietky a pripomienky, ktoré nebudú uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť, sa neprihliadne v odvolacom konaní. Zo zápisnice z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 15.06.2006 vyplynulo, že zástupca žalobkyne Ing. B. na ústnom pojednávaní požiadal o 30 dňovú lehotu, v ktorej predloží správnemu orgánu žalobu o určenie vlastníctva k tej časti pozemku a stavby, ktorá je dotknutá navrhovanou stavbou zo strany stavebníkov, nakoľko títo používajú pozemok v rozpore so zákonom. Zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že s umiestnením stavby nesúhlasí aj z toho dôvodu, že v prípade vlastnej rekonštrukcie dochádza k obmedzeniu vlastníctva a užívacieho práva žalobkyne. Zástupca stavebníkov pán K. navrhol lehotu na predloženie dokladov skrátiť na 15 dní. Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 10.08.2006 bolo Stavebným úradom Mesta T. pod sp. zn OŽP-1795/2006-54612/Kch vydané rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného domu na T. U., na pozemku parc. č. X/1, X/5, X/6- rodinný dom a na parc. č. XA. a XB.- prípojka inžinierskych sietí, pričom v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán k námietke uplatnenej žalobkyňou na ústnom pojednávaní ohľadne predloženia dokladov o určenie vlastníctva k daným pozemkom uviedol, že stavebný úrad lehotu na podanie námietok nepredĺžil, keďže žalobkyňa mala dostatok času na predloženie dokladov o učenie vlastníctva, pričom stavebníci (navrhovatelia v administratívnom konaní) predložili výpis z listu vlastníctva č. X. vystavený správou katastra zo dňa 08.03.2006, v ktorom je uvedené, že vlastníkmi riešených pozemkov sú stavebníci (E. M. a manželka Žaneta, rod. C. a Ľ. C.), stavebný úrad preto nemal dôvod a podklady spochybňovať predložený výpis z listu vlastníctva, územné konanie zahájil a predmetné územné rozhodnutie vydal. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o námietkach vznesených žalobkyňou počas ústneho konania, preto stavebný úrad bol povinný žalobkyňu odkázať na súd a správne konanie mal prerušiť a súčasne uložiť lehotu, v ktorej sa má predložiť dôkaz, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. 8 Sžo 39/2008 7 Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 39a ods. 2 Stavebného zákona, keď v podmienkach na umiestnenie stavby neurčuje stavebníkom požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb. Rozhodnutie o umiestnenie stavby je
žalobkyne v rozpore s § 6 ods. 1, 3 a 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/
ktorej stavebné povolenie neurčuje stavebníkom požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od susedných pozemkov, čím bolo porušené ustanovenie § 39 ods. 2 Stavebného zákona a ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., vyhodnotil žalovaný ako 8 Sžo 39/2008 8 neopodstatnenú. Poukázal na to, že v územnom rozhodnutí sú určené podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby, kde v bode č. 1 sa uvádza, že rodinný dom bude osadený nasledovne: od hranice pozemku parc. č. X. na 0,00m, od hranice pozemku parc. č. XA. na 0,00m, od hranice parc. č. X/1 na 0,00m. Výška hrebeňa sedlovej strechy sa určuje na 9,30m od úrovne = 0,00m, pričom = 0,00 je úroveň 1.NP.
2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavba môže byť umiestnená aj na hranici pozemku, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 (resp. § 62 ods. 1 Stavebného zákona) vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 Stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadnuť, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom. Pokiaľ sa teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj námietkou, týkajúcou sa vzdialenosti navrhovanej stavby od rodinného domu súp. č. X., ktorej vlastníčkou je žalobkyňa, konal v rozpore s uvedenou koncentračnou zásadou, jednalo sa však o takú vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného aj s ohľadom na to, že svojím konaním žalovaný nijako neukrátil žalobkyňu na jej právach. 8 Sžo 39/2008 9
názoru odvolacieho súdu nebolo však možné ani v postupe správneho orgánu, (ktorý nevydal rozhodnutie, ktorým by určil lehotu na predloženie dôkazu o podaní návrhu na súd, t.j. dôkazu o tom, že prebieha súdny spor vo veci určenia vlastníctva k pozemku parc. č. X/1), vidieť žalobkyňou tvrdené porušenie ustanovenia § 137 ods. 3 Stavebného zákona a prvostupňovému správnemu orgánu nebolo možné ani vyčítať, že neprerušil konanie
2 a ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad je povinný v zmysle § 137 ods. 1 Stavebného zákona pokúsiť sa o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám. V predmetnej veci žalobkyňa v priebehu správneho konania nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by spochybňovala vlastníctvo stavebníkov k pozemku parc. č. X/1, dokonca ani netvrdila, že je vlastníčkou pozemku parc. č. X/1, (ako vyplynulo z obsahu zápisnice zástupca žalobkyne žiadal o poskytnutie lehoty na podanie žaloby o určenie vlastníctva k tej časti pozemku a stavby, ktorá je dotknutá navrhovanou stavbou). Uvedená námietka nebola
odvolacieho súdu spôsobilá vyvolať pochybnosti o vlastníctve pozemku parc. č. X/1, a preto nebol dôvod na postup
2 Stavebného zákona. Nebolo sporným, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. X. postaveného na časti pozemku parc. č X/1 a keďže o vlastníctve predmetného pozemku stavebníkmi nemal prvostupňový správny orgán pochybnosti (vzhľadom na predložený list vlastníctva č. X. vystavený Správou katastra T. dňa 08.03.2006), na viac sa nejednalo ani o iné práva k pozemkom alebo stavbám, ktoré definuje ustanovenie § 139 ods. 1 Stavebného zákona (vzťahuje sa na situácie, keď sa má stavba uskutočniť na inom ako vlastnom pozemku), nebol dôvod na prerušenie konania
2 Stavebného zákona a na uloženie lehoty na predloženie dôkazu o podaní žaloby o určenie vlastníctva k predmetnému pozemku. Pokiaľ teda prvostupňový správny orgán konanie neprerušil a pri rozhodovaní o umiestnení stavby vychádzal z listu vlastníctva predloženého stavebníkmi vydaného príslušnou správou katastra, (jednalo sa o otázku, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán), bol stavebný úrad takým rozhodnutím
1 Správneho poriadku viazaný a pokiaľ vo veci rozhodol o umiestnení stavby stavebníkov, na pozemku o vlastníctve ktorého nemal pochybnosti, nepochybil. 8 Sžo 39/2008 10 Na ostatné námietky (týkajúce sa odstupu navrhovanej stavby od rodinného domu a búracích prác na pozemku parc. č. X/1) krajský súd správne neprihliadol, pretože tieto neboli uplatnené v prvostupňovom administratívnom konaní, hoci uplatnené mohli byť (§ 42 ods. 4 Stavebného zákona). Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je skutkovo a právne správne,
názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
v spojení s § 219 potvrdil. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 OSP, pretože žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a preto jej nevznikol nárok na ich náhradu a žalovanému v tomto konaní nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 24. apríla 2008 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.