o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) uložená pokuta 200 € za porušenie § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 576/2004 Z.z.“), t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne pacientke M. (ďalej len „pacientka“) na ambulancii klinickej onkológie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti počas poskytovania zdravotnej starostlivosti v období od 05.12.2008 do 25.08.2009, ktoré spočívalo v tom, že u pacientky po ľavostrannej nefrektómii v roku 2006 pre Grawitzov tumor ľavej obličky v štádiu T2-3NoMo malo byť pre nález dvoch hranične veľkých lymfatických uzlín v atypickej lokalizácii pri ľavom m. psoas major a pri ľavostranných iliackých cievach pri vyšetrení magnetickou rezonanciou (ďalej aj „MR“) zo dňa 08.12.2008 realizované kontrolné vyšetrenie počítačovou tomografiou (ďalej aj „CT“) alebo MR
odporúčania rádiológa o 3 - 6 mesiacov; zo strany klinického onkológa nebolo toto odporúčanie akceptované. Krajský súd z administratívnych spisov zistil, že prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vychádzalo zo záverov ukončeného výkonu dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke, o ktorom bol dňa 10.03.2010 vyhotovený protokol č.8/2010, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 15.03.2010, pričom žalobkyňa proti protokolu nepodala žiadne námietky. Následne bolo proti žalobkyni začaté správne konanie, v ktorom pribraný konzultant Doc. MUDr. A. N., CSc., mim. profesor v špecializovanom odbore rádiológia (ďalej len „odborný konzultant“) vo svojom odbornom stanovisku jednoznačne konštatoval porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí poukázala na to, že nerešpektovaním odporúčania rádiológa žalobkyňa postupovala v rozpore s § 4 ods.3 zák.č.576/2004 Z.z., keďže následným CT vyšetrením, po uplynutí odporúčanej doby, bola u pacientky zistená recidíva onkologického ochorenia. Krajský súd mal po preskúmaní rozhodnutia žalovaného za preukázané, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobkyne, že v správnom konaní nedošlo k vypočutiu žalovanej, resp. ošetrujúceho lekára pacientky a nebol vypracovaný znalecký posudok. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že štatutárny zástupca žalovaného ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadriť sa k jednotlivým skutočnostiam, zisteným v konaní, pričom žalobkyni bol daný k dispozícii Protokol č.8/2010, proti ktorému však námietky nepodala a k záverom protokolu sa vyjadril aj odborný konzultant. Rovnako za nedôvodnú považoval krajský súd námietku žalobkyne, že rádiológ len odporučil vykonanie kontrolného vyšetrenia v lehote 3-6 mesiacov. Poukázal na jednoznačný záver odborného konzultanta, že komplexná stratégia pooperačného sledovania pacientov s karcinómom obličky je len v rukách ošetrujúceho lekára - onkológa. Krajský súd nakoniec za nedôvodnú považoval aj námietku ohľadom nenariadenia ústneho pojednávania a nevykonania navrhovaných dôkazov v správnom konaní, keďže správne orgány vzhľadom na doterajší priebeh konania postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný, na zistenie stavu bol do konania pribraný konzultant z odboru rádiológie (§ 43 zákona č.581/2004 Z.z.), ktorý sa vyjadril kompetentne k námietkam žalobkyne, pričom zákon striktne nevyžaduje nariadenie znaleckého dokazovania a v žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborného konzultanta. Krajský súd preto žalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Poukázal na to, že v žalobných dôvodoch žalobkyňa namietala, že odvolací súd (zrejme mala na mysli odvolací orgán v správnom konaní) nezohľadnil, že úrad ako prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie nedostatočne, lebo nedal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom a vychádzal iba zo stanoviska odborného konzultanta, ktorý nemá kvalifikačné predpoklady pre posudzovanie skutkového stavu a neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k veci na ústnom pojednávaní. V žalobe tiež žalovanému vytkla, že sa nezaoberal jej námietkami. Namietala teda, že žalovaná v rozpore s § 3 ods.4, § 32 ods.1 a § 34 Správneho poriadku nepoužila všetky prostriedky na zistenie a objasnenie skutočného stavu, lebo prvostupňový správny orgán nevypočul účastníka konania a to zástupcu žalobkyne, a nevypočul svedkov, ktorými sú lekári v liečebnom procese, a najmä nedala vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom zapísaným v zozname znalcov pre príslušný odbor, lebo
názoru žalobkyne nestačí vychádzať zo stanoviska odborného konzultanta, lekára v špecializovanom odbore klinická onkológia. Odborné stanovisko konzultanta
názoru žalobkyne nemôže nahradiť znalecký posudok. Nesprávnosť rozhodnutia žalobkyňa vidí v tom, že
správneho stanoviska ošetrujúcej lekárky s poukazom na výsledky jednotlivých vyšetrení nebolo potrebné indikovať ani CT ani MR vyšetrenie. Túto skutočnosť nezhodnotil ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný, ktorý si sám odporuje tým, že sa pridržiava toho, že rádiológ odporučil a nie povinne nariadil uvedené vyšetrenia. Z toho dôvodu nesprávne zhodnotil skutkový stav tak, že by malo ísť o porušenie povinnosti, keď taká povinnosť neexistovala. Do konania privolaní odborní konzultanti sa pridržiavali len toho, že rádiológ vyšetrenia odporučil, teda nenariadil, a vôbec nezhodnotili, či nastali okolnosti alebo dôvody na povinné vykonanie týchto vyšetrení. Dispenzárna onkologická starostlivosť, bola poskytnutá pacientke správne, čo
názoru žalobkyne potvrdzuje aj názor prvostupňového správneho orgánu, že nie je preukázané, že skôr realizovaným CT vyšetrením po kontrole v júni 2009 by došlo k skoršiemu diagnostikovaniu recidívy základného ochorenia. Žalobkyňa vykonala všetky zdravotné výkony, včas a účinne liečila pacientku, čoho výsledkom sú negatívne výsledky jednotlivých vyšetrení. To, že žalobkyňa neurobila odporúčané vyšetrenia, nie je porušením povinnosti pri správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, najmä nie vtedy, ak by nimi nedošlo k skoršiemu diagnostikovaniu recidívy. Rozhodnutie žalovaného
žalobkyne je nepreskúmateľné. Zdravotná starostlivosť bola pacientke poskytnutá správne, všetky zdravotné výkony potrebné na účely správnej choroby boli vykonané bezodkladne a bol zabezpečený správny liečebný postup s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu pacientky pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. V správnom konaní nebol relevantným spôsobom preukázaný opak a preto neboli splnené podmienky
na uloženie pokuty v súvislosti s porušením ustanovenia § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a aby žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 731,24 € a náhradu zaplateného súdneho poplatku. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom krajského súdu. Poukázala na bezdôvodnosť tvrdenia žalobkyne o anonymite prizvaných odborných konzultantov, keďže tieto osoby jej neboli neznáme ani počas správneho konania č.k. ZS 205/00006/2010 o uložení pokuty, ani počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým bola prešetrovaná správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke. Mená prizvaných odborníkov, doc. MUDr. S. PhD., a v rámci druhostupňového správneho konania prof. MUDr. A. N., CsC., mim. prof., sú výslovne uvedené vo viacerých meritórnych listinách žalovaného, ktoré boli žalobkyni doručené tak počas výkonu dohľadu (protokol č.8/2010 o vykonanom dohľade), ako aj počas správneho konania. Odborné stanovisko doc. MUDr. S., PhD. zo dňa 15.02.2010 bolo žalobkyni zaslané v prílohe upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 02.06.2010 a odborné stanovisko prof. MUDr. A., CsC., mim. prof., bolo na účely oboznámenia sa a vyjadrenia žalobkyni zaslané listom z 12.11.
ktorého sa riadi výkon dohľadu, v ktorom sa vlastne zistia okolnosti naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu - porušenia § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. V danom prípade boli v konaní obstarané odborné posudky dvoch erudovaných odborníkov, doc. MUDr. S., PhD. a prof. MUDr. A., CsC., mim. prof. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Krajského súdu v Žiline, vyslovený v rozsudku č.k.10S/207/2006-50 zo dňa 30.10.2007, potvrdenom rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/10/2008 z 26.02.2009,
ktorého „samotný zákon č.581/2004 Z.z. počíta s odbornými vyjadreniami konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní“ a „ak by aj správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých skutočností, ktoré sú známe aj konzultantom a Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje dôkazné prostriedky
ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil aj odborný posudok konzultanta“. Neobstojí preto požiadavka žalobkyne ohľadom nariadenia znaleckého dokazovania. V súvislosti s opakovaným tvrdením žalobkyne, že v danom prípade nebolo potrebné vykonať kontrolne CT alebo MR vyšetrenie, lebo toto vyšetrenie nebolo rádiológom v decembri 2008 nariadené, ale len odporúčané, žalovaný opakovane zdôraznil, že rádiológ uvedené vyšetrenia nenariadil, ale iba odporučil, ale nie z dôvodu, že by také vyšetrenie nebolo potrebné, ale z dôvodu, že nemá kompetenciu také vyšetrenia nariaďovať, iba odporúčať- pri rádiodiagnostickom vyšetrení nález zhodnotí a zároveň posúdi, či vzhľadom na jeho závažnosť je alebo nie je potrebné ho sledovať, a z toho dôvodu odporúča alebo neodporúča kontrolu s tým, že môže odporučiť kontrolu v štandardnom alebo dlhšom časovom období. Kompetenciu nariadiť odporúčané vyšetrenia má v danom prípade onkológ. Ak klinický onkológ odporúčania rádiológa nerešpektoval, naviac pri pozitívnej osobnej a rodinnej anamnéze pacientky, prevzal na seba zodpovednosť. U pacientky bol v decembri 2008 zistený nález dvoch hranične veľkých lymfatických uzlín v atypickej lokalizácii pri ľavom m. psoas major a pri ľavostranných iliackých cievach; vzhľadom na tento nález a na anamnézu pacientky (v roku 2006 onkologický nález - Grawitzov tumor ľavej obličky v štádiu T2-3NoMo) rádiológ správne odporúčal kontrolné vyšetrenie, ktoré však klinický onkológ žalobkyne neakceptoval. Akceptovanie odporučených pomocných diagnostických vyšetrení je v medicíne dôležitou súčasťou diagnostiky, ktorou sa má predchádzať závažnejším dôsledkom vývoja zdravotného stavu pacienta, ktoré so sebou prinášajú možnú horšiu prognózu úspešnosti liečby. Žalovaný odmieta účelové tvrdenia žalobkyne, že by sám vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že pacientke bola poskytnutá správna dispenzárna onkologická starostlivosť a že ani skôr realizovaným CT vyšetrením po kontrole v júni 2009 by nedošlo k skoršiemu diagnostikovaniu recidívy základného ochorenia Tak vo výroku, ako aj v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov prvého i druhého stupňa je jednoznačne konštatované, že postupom klinického onkológa „došlo k pochybeniu žalobcu pri poskytovaní dispenzárnej onkologickej starostlivosti pacientke“ - uvedené je pochybením žalobcu a porušením § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že nie je jednoznačne preukázané ani vylúčené, že by skôr realizovaným CT vyšetrením po kontrole v júni 2009 došlo k skoršiemu diagnostikovaniu recidívy onkologického ochorenia (na jeseň 2009 už recidíva onkologického ochorenia zistená bola), žalovaný zohľadnil len ako poľahčujúcu okolnosť pri stanovení sumy pokuty. Skutkové zistenia, ktoré tvoria skutkovú podstatu správneho deliktu - porušenie § 4 ods.3 zákona č.576/2003 Z.z. - za ktoré bola pokuta uložená, žalovaný nikdy nespochybnil. V prípade, ak by mal žalovaný jednoznačne preukázané, že skôr realizovaným kontrolným vyšetrením by došlo k skoršiemu diagnostikovaniu recidívy onkologického ochorenia, musel by bezpochyby pristúpiť k uloženiu podstatne vyššej pokuty. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a aby rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu žaloby a v medziach odvolania a dospel k záveru, odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci uloženia pokuty 200 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
d) bod 2 zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
b) zákona č.581/2004 Z.z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 6)
2 písm. a) zákona č.581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1
závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že uloženiu pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotná starostlivosť správne, predchádza výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
b) zákona č.581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 €, ak ide o právnickú osobu.
c) zákona č.581/2004 Z.z. osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len "protokol"), doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť písomných námietok.
b) zákona č.581/2004 Z.z. dohliadaný subjekt má právo počas výkonu dohľadu, najneskôr však v čase oboznámenia sa s protokolom, písomne sa vyjadriť k zisteniam osoby oprávnenej na výkon dohľadu.
dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej
2 písm. c). Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie písomných námietok proti protokolu. Z protokolu č.8/2010 o vykonanom dohľade vo Fakultnej nemocnici Trnava dňa 07.01.2010, vypracovaného
581/2004 Z.z., vyplývajú zistené nedostatky „u 59-ročnej pacientky po ľavostrannej nefrektómii v roku 2006 pre Grawitzov tumor ľavej obličky v štádiu T2-3NoMo, ktorá bola dispenzarizovaná na odbornej ambulancii klinického onkológa vo FN Trnava, malo byť pre nález dvoch hranične veľkých lymfatických uzlín v atypickej lokalizácii pri ľavom m.psoas major a pri ľavostranných iliackých cievach pri vyšetrení MR zo dňa 8.12.2008 realizované kontrolné CT alebo MR vyšetrenie
odporúčania rádiológa o 3 - 6 mesiacov. Keďže zo strany klinického onkológa nebolo toto odporučenie akceptované, úrad považuje tento postup za pochybenie pri poskytovaní dispenzárnej onkologickej starostlivosti“. Na tom základe úrad v závere protokolu uviedol: „výkonom dohľadu na mieste úrad zistil porušenie § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Uvedený protokol prevzal splnomocnený zástupca žalobcu, MUDr. M. dňa 15.03.2010 . Napriek tomu, že v protokole č.8/2010 bol žalobca v zmysle § 45 ods.2 písm. c) zákona č.581/2004 Z.z. poučený o možnosti v lehote 15 kalendárnych dní predložiť námietky k zisteniam uvedeným v protokole, žalobca toto svoje právo v zákonom stanovenej lehote nevyužil a žiadne námietky úradu nepredložil, čo v žalobe ani netvrdil. Podaním z 13.04.2010 žalobca úradu zaslal iba Hlásenie prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v súvislosti so zistením porušenia § 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientky. Nevyužitie práva účastníka správneho konania v zákonom stanovenej lehote podať námietky (tu v lehote 15 kalendárnych dní) malo za následok ukončenie dohľadu (§ 47 ods.4 zákona č.581/2004 Z.z.) márnym uplynutím lehoty určenej
2 písm.
(§ 4 ods.3 zákona č.576/2004 Z.z.). Žalovaný dal žalobkyni možnosť v priebehu správneho konania vyjadriť sa k veci a k podkladom rozhodnutia, a to vo výzve, obsiahnutej v upovedomení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 02.06.2010, na ktorú však žalobkyňa nereagovala a nerealizovala žiadne zo svojich zákonných práv účastníka konania. Okolnosť, že nebolo preukázané, že by včasným diagnostikovaním bola recidíva onkologického ochorenie diagnostikovaná skôr, nie je z hľadiska dôvodnosti uloženia pokuty relevantná; túto okolnosť však správne orgány zohľadnili pri určovaní výšky uloženej pokuty (200 €) na spodnej hranici rozpätia od 0 € do 9 958 € v súlade s § 64 ods.2 písm. b) zákona č.581/2004 Z.z., keď ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotili práve okolnosť, že „nie je jednoznačne preukázané, že by k diagnostikovaniu recidívy došlo skôr realizovaným CT alebo MR vyšetrením“ ako aj s prihliadnutím na to, že „žalobkyňa z vlastnej iniciatívy, uvedomujúc si nedostatočné personálne vybavenie onkologickej ambulancie, prijala okamžité nápravné opatrenie - zamestnala ďalšieho onkológa na uvedenú ambulanciu“. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom (§ 250j ods.1 O.s.p.) a preto rozsudok krajského súdu
v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.