4Sžso/50/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu O. B., H., B., zastúpeného JUDr. M. Z., advokátom, so sídlom U., B., proti žalovanej S.P. - Ú., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 332-4428-GC-04/2006 zo dňa
- októbra 2006, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 29S 48/2006-38 zo dňa
- júna 2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 29S 48/2006-38 zo dňa
- júna 2007 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovanej č. 332-4428-GC- 04/2006 zo dňa
- októbra 2006 a rozhodnutie pobočky žalovanej v N. č. 700- 1420012606-GC04/06 zo dňa
- mája 2006 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi v sume 8.172,–Sk. Rozhodnutím zo dňa
- októbra 2006 žalovaná zmenila rozhodnutie S.P., pobočky N. č. 700-1420012606-GC04/06 zo dňa
- mája 2006, ktorým bola žalobcovi podľa § 278 ods. 1 písm. a/ bod ôsmy a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uložená povinnosť zaplatiť poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie február až apríl 2002 a január až apríl 2003 v sume 17.255,50,–Sk a zvýšené poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie január až apríl 2002 a január až marec 2003 v sume 24.600,–Sk, vo výroku tak, že sa vypúšťa text „...podľa ustanovení § 278...“ a dopĺňa text „...podľa ustanovení § 178...“, ďalej za text „...a § 277 ods. 1...“ dopĺňa text „...a ods. 2...“, v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 4Sžso/50/200 2 Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že žalovaná a ani pobočka žalovanej nerozhodli zákonne, keď napriek dôslednému a zákonnému postupu pri vykonávaní kontroly odvodu poistného nedôsledne posúdili činnosť, ktorú zamestnávateľ skutočne a reálne vykonával s najvyššou sadzbou poistného zo všetkých činností zamestnávateľa na základe príslušného oprávnenia. Uviedol, že zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, aké druhy činností môže žalobca na základe príslušného oprávnenia vykonávať a aké činnosti v kontrolovanom období aj vykonával, resp. s akým počtom zamestnancov a preto sú obe správne rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné a teda nezákonné. Dôvodil tým, že z dikcie zákona je evidentné, že ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činností, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného. Zákonodarca mal pri tom na mysli skutočné a faktické vykonávanie činnosti a nie len reálnu možnosť vykonávať túto činnosť na základe príslušného oprávnenia. Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolala žalovaná. Nestotožnila sa s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho rozsudku. Podľa názoru žalovanej je zamestnávateľ povinný podľa § 15a ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. vypočítať si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sám, podľa hlavného druhu vykonávanej činnosti, pričom v prípade, ak vykonáva rôzne druhy činností, zamestnávateľ použije podľa § 15a ods. 2 cit. zákona sadzbu poistného vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného. Pojem „vykonáva“ sa podľa citovaného ustanovenia viaže so zamestnávateľom, ktorý na základe oprávnenia (napr. výpisu z obchodného registra, živnostenského oprávnenia a pod.) môže vykonávať rôzne druhy činnosti. Uviedla, že právna úprava platenia poistného na poistenie zodpovednosti za škodu platná do
- decembra 2003 neriešila prípadnú zmenu činnosti vykonávanej takýmto zamestnávateľom, preto sa predpokladá, že išlo o účel zákona. Na základe uvedeného je potrebné pod činnosťou, ktorú zamestnávateľ „vykonáva“ podľa ustanovenia § 15a ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. rozumieť činnosť, na ktorú sa vzťahuje najvyššia sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu zo všetkých činností zamestnávateľa, ktoré môže na základe oprávnenia vykonávať, a to bez ohľadu na to, či ju skutočne vykonával. Dodala, že jej právny názor vychádzal z právneho názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prezentovaného v liste zo dňa
- mája 2002 a v stanovisku zo dňa
- novembra
- Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu voči S.P. – Ú. zamieta. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovanej, pretože je toho názoru, že „vykonávať činnosť“ nemožno vykladať ako „možnosť vykonávať činnosť“, čo aj vyplýva zo základného princípu tohto poistenia, ktorý spočíva v tom, že čím je vyšší predpoklad – riziko - vzniku poistnej udalosti z vykonávanej činnosti, tým je sadzba poistného vyššia. K tomu, aby 4Sžso/50/200 3 existovalo zvýšené riziko vzniku poistnej udalosti sa vyžaduje skutočný, faktický a nie iba možný výkon činnosti, s ktorou je riziko spojené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach a v rozsahu odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. V danej veci bolo úlohou krajského súdu vyriešiť medzi účastníkmi spornú právnu otázku týkajúcu sa výkladu ust. § 15a ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení zák. č. 242/2001 Z.z. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého povinnosť platiť vyššiu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu u zamestnávateľa, ktorý má povolenie na výkon rôznych druhov činnosti, je reálny výkon činností zamestnávateľom a nie len možnosť vykonávať činnosť, s ktorou zákon viaže vyššiu sadzbu poistného. Vyplýva to jednoznačne aj zo znenia ustanovenia § 15a ods. 1, 2 cit. zákona, v zmysle ktorého - zamestnávateľ je povinný si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu vypočítať sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe (ods. 1) - ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činnosti, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného (ods. 2). Pre výklad uvedenej právnej normy je rozhodujúci jej text, z ktorého je nepochybné, že ust. § 15a ods. 2 cit. zákona sa vzťahuje len na činnosti zamestnávateľom vykonávané a nie tie, ktoré má síce zapísané v živnostenskom oprávnení (v obchodnom registri) ale ich nevykonáva. Odlišné stanovisko rezortného ministerstva nemá vplyv na právne posúdenie veci. Krajský súd preto opodstatnene dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, lebo rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Odvolací súd preto odvolaniu žalovanej nevyhovel a vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo aj v odvolacom konaní úspešný žalobca ich náhradu nežiadal, resp. nenavrhol (§ 151 ods. 1 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 4Sžso/50/200 4 V Bratislave dňa
- apríla 2008 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová