ZAISTENIE

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sža/17/2015 Identifikačné číslo spisu: 1015200363 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1015200363.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. C. F., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Demokratickej republiky Kongo, bytom v Demokratickej republike Kongo, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom na Hrobákovej 44, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.2.2015 proti rozhodnutiu odporcu označeného navrhovateľom ako PPZ-HCP-BA6-95-012/2015-AV zo dňa 10.2.2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/16/2015-20 zo dňa 6.3.2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/16/2015-20 zo dňa 6.3.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením odmietol podľa § 250p OSP opravný prostriedok navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-95-012/2015-AV zo dňa 10.2.2015 o zaistení navrhovateľa dňom 10.2.2015 ako podaný neoprávnenou osobou. Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že návrh - opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu odporcu o zaistení navrhovateľa bol podaný potom, ako sa navrhovateľ účinne vzdal svojho práva podať odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu, dostal sa navrhovateľ do postavenia osoby, neoprávnenej na jeho podanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd zaujal stanovisko k námietke vznesenej prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľa o tom, že navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by sa niekedy vzdal práva podať odvolanie voči rozhodnutiu o jeho administratívnom vyhostení a voči rozhodnutiu o jeho zaistení resp. mu nebol známy dopad takéhoto úkonu na jeho následné procesné možnosti a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom zápisnice (PPZ-HCP-BA6-95-014/2015-AV), obsahom ktorej bolo ozrejmenie verbálneho prejavu navrhovateľa, ktorý urobil po prevzatí rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení a zaistení, ktorým sa vzdal svojho práva podať voči týmto rozhodnutiam odvolanie dospel k presvedčeniu, že tvrdenia obsiahnuté v tejto námietke nie sú dôvodné ale sú účelové s cieľom, aby i napriek existencii právneho úkonu vzdania sa odvolania voči napadnutému rozhodnutiu dosiahol preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z predmetnej zápisnice bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že táto bola spísaná za prítomnosti tlmočníčky jazyka francúzskeho, teda že navrhovateľ mal potrebnú vedomosť o znení jej obsahu. Tiež z nej vyplýva, že navrhovateľ bol odporcom riadne a podrobne, teda dostatočným a zákonným spôsobom oboznámený o tom, že voči napadnutému rozhodnutiu o jeho zaistení (podobne ako voči rozhodnutiu o jeho administratívnom vyhostení) môže podať odvolanie. Podobne bol poučený o význame a právnych následkoch vzdania sa tohto svojho práva, ktorý úkon - ako to vyplýva z obsahu zápisnice - už urobil pri vyhlásení a doručení uvedených rozhodnutí odporcu a ktorý zopakoval v predmetnej zápisnici. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o zaistení navrhovateľa mu bolo pri vyhlásení, včítane poučenia, pretlmočené. Súd poznamenáva, že navrhovateľ je plnoletou osobou orientovanou v čase a priestore (ako to je zrejmé z obsahu zápisníc o podaní vyjadrení v ktorých bez akýchkoľvek problémov relevantne reagoval na kladené otázky), teda jeho vyjadrenia či právne úkony urobené v priebehu konania pred odporcom je potrebné akceptovať bez akýkoľvek výhrad. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ bol s napadnutým rozhodnutím oboznámený pri jeho prevzatí o 16.30 hod., pričom v predmetnej zápisnici sa vzdal svojho práva podať aj voči nemu odvolanie po uplynutí jeden a pol hodiny (o 18.00 hod.) je vylúčené, aby tak urobil v časovej tiesni a bez rozmyslenia. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že navrhovateľovo vzdanie sa práva podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie nemá žiadne nedostatky či vady, je teda účinné a nespochybniteľné. V súvislosti s ďalšou námietkou vytýkajúcej pochybnosti o zákonnom postupe odporcu v konaní vzhľadom na žurnalizovanie spisu odporcu a skutočnosť, že na dvoch písomnostiach bolo poradové číslo rukou prepisované, súd nespochybnil, že čísla písomností uvedené na vyhotovení rozhodnutia o zaistení a na zápisnici o vzdaní sa jeho práva podať voči rozhodnutiu odvolanie boli odporcom po ich vyhotovení (vytlačení) ručne prepísané. Tieto skutočnosti však podľa názoru nemôžu svedčiť (a ani nesvedčia) o akomkoľvek úmysle odporcu - teda ani o úmysle, ktorý navrhovateľ naznačil v podanom opravnom prostriedku. O skutočnosti, že pri vyhotovení písomností (rozhodnutia o zaistení, zápisnice v ktorej sa navrhovateľ výslovne vzdal svojho práva podať voči rozhodnutiu o zaistení odvolanie) nedošlo k akejkoľvek manipulácii zo strany odporcu svedčia časové údaje o ich vyhotovení, ako aj ich obsah, ktoré súd chronologicky uviedol na č. l. 5 a 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukázal aj na údaj o čísle rozhodnutia o zaistení navrhovateľa (PPZ-HCP-BA6-95-013/2015-AV), ktorý je v takejto (opravenej) podobe uvádzaný v zápisnici PPZ-HCP-BA6-95-014/2015-AV obsahom ktorej je namietané vzdanie sa práva navrhovateľom podať odvolanie. Aj z tohto konštatovania je zrejmé, že navrhovateľom vyslovená teoretická možnosť o vyhotovení zápisnice o vzdaní sa odvolania navrhovateľom pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia je ničím nepodloženou. S poukazom na uvedené súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ sa účinne vzdal svojho práva podať odvolanie voči rozhodnutiu o jeho zaistení. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie, ktorým namietal, že sa nevzdal práva na podanie odvolanie, resp. mu nebol známy dopad takéhoto úkonu na jeho následné procesné možnosti. Po kontaktovaní s právnym zástupcom, tento pri vysvetľovaní obsahu rozhodnutia, ako aj významu pečiatok preukazujúcich vzdanie sa odvolania, nevedel, čo znamená vzdanie sa odvolania, nevedel, že niekedy niečo také podpísal. Poukázal na to, že už v opravnom prostriedku výslovne vyhlásil, že sa nikdy opravného prostriedku nevzdal. Pokiaľ podpísal vzdanie sa odvolania, toto urobil z nevedomosti, pričom tomuto aktu nerozumel a len podpisoval jemu predložené papiere. Právna zástupkyňa poukázala na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ a trvala na tom, že úkon, ktorým sa navrhovateľ údajne vzdal odvolania, nebol urobený slobodne a vážne, nerozumel, čo podpisuje (údajne bol iba vyzvaný na podpis dokumentu), vzdanie sa opravného prostriedku je preto neplatné a neúčinné. Pripomenula, že je bežnou praxou poniektorých pracovísk OCP, že ponúkajú automaticky možnosť účastníkom konania vzdať sa práva na podanie opravného prostriedku. Účastníci konaní majú celý rad procesných práv vyplývajúcich im z právnych predpisov, ktoré by mohli slúžiť na ochranu ich práv; samozrejme, v prípade, že to považujú za vhodné, majú aj právo sa ktoréhokoľvek z týchto práv výslovne vzdať. Vzdanie sa práva podať opravný prostriedok v rozhodnutí o zaistení však nie je za žiadnych okolností úkonom, ktorý by akokoľvek mohol vyznieť v prospech účastníka konania. V prípade navrhovateľa tento vyhlásil, že netuší, čo podpísal a čo znamená pečiatka právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí. Nemal žiadnu vedomosť o následkoch vzdania sa odvolania. Vraj súhlasil so všetkým, len aby ho už pustili z policajnej stanice a aby nevzbudil dojem, že nespolupracuje. Odporca v tomto prípade však postupoval v rozpore s základnými zásadami správneho konania, predovšetkým však s § 3 ods. 2 Správneho konania, pretože uplatnenie práva na vzdanie sa odvolania v konaní o zaistenie nie je úkonom v prospech účastníka, ale úkonom v prospech správneho orgánu, ktorý je spôsobilý spôsobiť navrhovateľovi ujmu spočívajúcu v pozbavení jeho slobody ako jedného zo základných ľudských práv (článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a následnej nemožnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu, resp. na účinný opravný prostriedok (čl.6. a čl. 13 Dohovoru). Právna zástupkyňa trvala na tom, že krajský súd pochybil, ak považoval podaný opravný prostriedok za návrh, ktorý je podaný osobou, ktorá naň nie je oprávnená podľa ust. § 250p OSP, prípad nesprávne právne posúdil a z toho dôvodu postupoval nesprávne, keď návrh odmietol. Navrhla, aby odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu pripomenul, že o zaistení navrhovateľa rozhodlo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako prvostupňový orgán. Predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 10.02.2015, navrhovateľ ho po pretlmočení podpísal a prevzal dňa 10.02.2015 o 16.30 hod. čo potvrdil svojim podpisom a po jeho prevzatí využil svoje právo a v zmysle § 53 zák. č. 73/1967 Zb. o správnom konaní sa v zápisnici vedenej pod číslom PPZ-HCP-BA6-95-014/2015-AV vzdal práva na odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu. Navrhovateľ bol v zápisnici vedenej pod číslom PPZ-HCP-BA6-95-014/2015-AV poučený o následkoch takéhoto aktu ako aj o tom, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Na základe uvedených skutočností rozhodnutie PPZ-HCP-BA6-95-013/2015-AV nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2015. Odporca poukázal na ust. § 53 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré umožňuje účastníkovi konania vzdať sa odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu, čoho dôsledkom je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia okamihom vzdania sa odvolania a zánik oprávnenia účastníka konania na opätovné podanie odvolania v tej istej veci s následkom, že rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde. Vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa označil za klamlivé a ničím nepodložené a trval na tom, že navrhovateľ sa vzdal práva podať odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu do zápisnice o podaní vyjadrenia pričom taktiež bol riadne poučený o následkoch tohto aktu. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu o zaistení uznesením odmietol (zrejme mal na mysli rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 250m ods. 1, 3 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250p veta prvá OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa ako aj k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku tohto rozhodnutia a preto sa sním stotožňuje v celom rozsahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa v konaní nepreukázalo, že by navrhovateľ bol poučený o svojich právach nesprávne alebo nepravdivo alebo inak účelovo tak, aby mu bola spôsobená ujma. Z obsahu zápisnice PZ-HCP-BA6-95-014/2015-AV z 10.2.2015 so zaznamenaným prehlásením navrhovateľa o vzdaní sa práva podať odvolanie vyplýva, že navrhovateľ bol poučený spôsobom upraveným zákonom a ak navrhovateľ nespochybnil, že prehlásenie o vzdaní sa odvolania aj podpísal, ale namietal, že toto urobil z nevedomosti a tomuto aktu nerozumel, na takúto argumentáciu nebolo možné prihliadnuť, keďže v predchádzajúcom priebehu konania nebola relevantnosť iných jeho prejavov a právnych úkonov z dôvodu jeho prípadnej zníženej schopnosti porozumieť ich obsahu alebo následkom nijako spochybňovaná, preto nebol dostatočne relevantný dôvod domnievať sa, že tomu tak bolo v danom prípade. Je potrebné pripomenúť, že inštitút vzdania sa opravného prostriedku je prejavom dispozičnej zásady, ktorá sa viaže na začatie súdneho preskúmavacieho konania (§ 250m ods. 1 OSP). Podanie opravného prostriedku je teda subjektívnym právom účastníka konania s tým, že účastník sa môže uplatnenia tohto práva vzdať a to aj bez udania dôvodov, pre ktoré tak urobil ( obdobne R 70/1988). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa a v podrobnostiach odkazuje na obsah odôvodnenia jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.