OSP odmietol ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-107-011/2015-AV zo dňa 18.02.2015, ktorým odporca rozhodol o jeho zaistení s dĺžkou doby zaistenia do 18.05.2015. Súd po oboznámení sa s obsahom zápisnice, obsahom ktorej bolo ozrejmenie verbálneho prejavu navrhovateľa, ktorý urobil po prevzatí rozhodnutia o jeho zaistení, ktorým sa vzdal svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie dospel k presvedčeniu, že tvrdenia obsiahnuté v tejto námietke nie sú dôvodné ale sú účelové s cieľom, aby i napriek existencii právneho úkonu vzdania sa odvolania voči napadnutému rozhodnutiu dosiahol preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z predmetnej zápisnice bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že táto bola spísaná za prítomnosti tlmočníka jazyka anglického, teda že navrhovateľ mal potrebnú vedomosť o znení jej obsahu. Tiež z nej vyplýva, že navrhovateľ bol odporcom riadne a podrobne, teda dostatočným a zákonným spôsobom oboznámený o tom, že voči napadnutému rozhodnutiu o jeho zaistení môže podať odvolanie. Taktiež podobne bol poučený o význame a právnych následkoch vzdania sa tohto svojho práva, ktorý úkon - ako to vyplýva z obsahu zápisnice - už urobil pri vyhlásení a doručení rozhodnutia odporcu a ktorý uviedol v predmetnej zápisnici. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o zaistení navrhovateľa mu bolo pri vyhlásení, včítane poučenia, pretlmočené. Navrhovateľ je osobou orientovanou v čase a priestore, jeho vyjadrenia či právne úkony urobené v priebehu konania pred odporcom je potrebné akceptovať bez akýkoľvek výhrad. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ bol s napadnutým rozhodnutím oboznámený pri jeho prevzatí dňa 18.02.2015 o 11.00 hod., pričom v predmetnej zápisnici sa vzdal svojho práva podať aj voči nemu odvolanie (o 11.10 hod.) je vylúčené, aby tento úkon nebol urobený slobodne a vážne. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že navrhovateľovo vzdanie sa práva podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie nemá žiadne nedostatky či vady, je teda účinné a nespochybniteľné. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa účinne vzdal svojho práva podať odvolanie voči rozhodnutiu o jeho zaistení. Pretože návrh - opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu odporcu o zaistení navrhovateľa bol podaný potom, ako sa navrhovateľ účinne vzdal svojho práva podať odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu, dostal sa navrhovateľ do postavenia osoby, neoprávnenej na jeho podanie. Okrem toho súd dospel k záveru, že opravný prostriedok podaný navrhovateľom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na pošte dňa 6.3.2015, ktorý bol následne doručený odporcovi ako príslušnému orgánu dňa 9.3.2015, bol podaný po lehote stanovenej zákonom a preto súd odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie, ktorým namietal neúčinnosť vzdania sa práva na podanie opravného prostriedku vzhľadom na nedostatok veku a vážnosti. Trval na tom, že nemá vedomosť o tom, že by sa niekedy vzdal práva podať odvolanie voči uvedeným rozhodnutiam; resp. mu nebol známy dopad takéhoto úkonu na jeho následné procesné možnosti. Právna zástupkyňa uviedla, že pri vysvetľovaní obsahu rozhodnutia, ako aj významu pečiatok preukazujúcich vzdanie sa odvolania, navrhovateľ nevedel, čo znamená vzdanie sa odvolania, nevedel, že niekedy niečo také podpísal.
jeho vyjadrenia, iba podpísal predložené papiere, vrátane zápisnice o vzdaní sa odvolania. Trval na tom, že sa nikdy opravného prostriedku nevzdal a pokiaľ podpísal vzdanie sa odvolania, toto urobil z nevedomosti, pričom tomuto aktu nerozumel a len podpisoval jemu predložené papiere. Právna zástupkyňa namietala, že úkon, ktorým sa navrhovateľ údajne vzdal odvolania, nebol urobený slobodne a vážne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ nerozumel, čo podpisuje (údajne bol iba vyzvaný na podpis dokumentu), vzdanie sa opravného prostriedku je preto neplatné a neúčinné. Okrem toho poukázala na to, že opakovane sa rovnako ako v opravnom prostriedku domáha neplatnosti tohto úkonu a má za to, že opravný prostriedok je podaný riadne a včas (pokiaľ ide teda výlučne o formálne posúdenie tejto skutočnosti; v ďalšom však opakovane trvá na tom, že s navrhovateľom sa malo konať ako s osobou maloletou, a teda namieta jeho nespôsobilosť na úkon vzdania sa odvolania). Právna zástupkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že už v rámci opravného prostriedku krajskému súdu predložila dôkaz preukazujúci nedostatok veku navrhovateľa, a to rozsudok Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014, ktorý sa však týmto dôkazom nijako nezaoberal, v rozhodnutí ho nespomína, teda s najväčšou pravdepodobnosťou tento dôkaz vôbec nevykonal. Súd prvého stupňa preto
jej názoru neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Krajský súd pochybil, ak považoval podaný opravný prostriedok za návrh, ktorý je podaný osobou, ktorá naň nie je oprávnená
ust. § 250p O. s. p. Má preto za to, že prípad nesprávne právne posúdil a z toho dôvodu postupoval nesprávne, keď návrh odmietol.
názoru právnej zástupkyne v prípade, ak by sa preukázala skutočnosť, že navrhovateľ je maloletým cudzincom, tento by bezodkladne musel byť prepustený zo zaistenia, nakoľko tieto osoby nesmú byť v zaistení a odporca by mal povinnosť oznámiť nájdenie maloletého bez sprievodu na území Slovenskej republiky, nechať mu ustanoviť opatrovníka a postupovať v súlade s § 127 zákona o pobyte cudzincov, čo bolo namietané aj v opravnom prostriedku. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne namietal tiež záver krajského súdu ohľadne nedodržania lehoty na podanie opravného prostriedku. Právna zástupkyňa predložila kópiu podacieho lístka (RP183618879SK), ktorým bola zásielka podaná na poštovú prepravu, ako aj vytlačený doklad - priebeh doručovania zásielky, z ktorých vyplýva, že zásielka, obsahom ktorej bol opravný prostriedok, bola podaná na pošte Bratislava 3 dňa 5.3.2015 o 23.40hod. (teda nie 6.3.2015, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí krajského súdu), dňa 9.3.2015 bola zásielka prevzatá na doručenie a 9.3.2015 o 18:11 hod. doručená adresátovi. S poukazom na ust. § 57 O. s. p. ako aj § 27 Správneho poriadku trvala na tom, že lehota bola dodržaná. Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/19/2015 zo dňa 19.3.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca sa s poukazom na obsah odvolania zameraný voči postupu súdu prvého stupňa bližšie k jeho dôvodom nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozhodnutie krajského súdu o odmietnutí opravného prostriedku je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu pripojeného spisu dokumentujúci postup správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 18.2.2015 vydalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len „správny orgán") rozhodnutie o zaistení účastníka konania
1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o pobyte cudzincov"). Po podaní opravného prostriedku Krajský súd v Bratislave proti tomuto rozhodnutiu nerozhodol vo veci meritórne, ale podaný opravný prostriedok uznesením
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že tak urobil z dôvodov, že - opravný prostriedok bol podaný neoprávnenou osobou, ktorá sa vzdala práva podať odvolanie - opravný prostriedok nebol podaný včas, keďže bol podaný na poštovú prepravu dňa 6.3.2015 a doručený správnemu orgánu dňa 9.3.2015, teda po lehote stanovenej zákonom.
OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, z dôvodu, že záver ku ktorému dospel súd prvého stupňa je predčasný, pretože súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností. V otázke posúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku súd vychádzal zo zistenia, že opravný prostriedok podaný navrhovateľom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na pošte dňa 6.3.2015, ktorý bol následne doručený odporcovi ako príslušnému orgánu dňa 9.3.2015 teda po lehote stanovenej zákonom. Právna zástupkyňa navrhovateľa však predložila spolu s odvolaním kópiu podacieho lístka (o pravdivosti ktorého nemal odvolací súd dôvod pochybovať), ktorým bola zásielka podaná na poštovú prepravu ako aj doklad (z portálu Slovenská pošta - Sledovanie zásielok) o priebehu doručovania zásielky, z ktorých vyplýva, že zásielka, obsahom ktorej bol opravný prostriedok, bola podaná na pošte Bratislava 3 dňa 5.3.2015 o 23.40 hod. (teda nie 6.3.2015, ako sa nesprávne uvádza v napadnutom rozhodnutí krajského súdu), dňa 9.3.2015 bola zásielka prevzatá na doručenie a 9.3.2015 o 18:11 hod. doručená adresátovi. Zistenie súdu prvého stupňa bolo, z ktorého vychádzal bolo preto nesprávne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa síce správne citoval relevantné ustanovenia § 250m ods. 2 OSP a § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ale tieto nesprávne vykladal.
2 návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
7 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a to orgánu, ktorý ho vydal. Otázku zachovania lehôt upravuje ust. § 57 ods. 3 OSP
ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť a v Správnom poriadku ust.§ 27 ods. 3,
ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Vyššie citované zákonné ustanovenia teda jednoznačne upravujú, kto je adresátom opravného prostriedku a kedy je lehota na podanie opravného prostriedku zachovaná. Orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa rozumie držiteľ poštovej licencie. Deň, kedy bolo podanie odovzdané tomuto orgánu, bolo potrebné v prípade pochybností zistiť. Súd prvého stupňa nemal pochybnosti o tom, že posledným dňom na podanie opravného prostriedku bol deň 5.3.2015 (č. l. 5 rozsudku) a preto keď právna zástupkyňa navrhovateľa preukázala, že opravný prostriedok bol podaný v uvedený deň na poštovú prepravu v súlade s citovanými ustanoveniami, nemožno považovať takýto úkon za oneskorený (aj v prípade, že orgán, ktorý má povinnosť podanie doručiť ho doručil adresátovi po lehote stanovenej zákonom). Je potrebné zdôrazniť, že lehota uvedená v § 250m ods. 2 OSP (a rovnako aj v § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov) je lehota procesnoprávna, a teda na jej zachovanie postačuje, ak je opravný prostriedok podaný na prepravu
3 OSP (resp. § 27 ods. 3 Správneho poriadku). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu (a z nej vychádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozhodnutia sp. zn. 1SZa 1/2012, 1SZa 2/2012, 1SZa 3/2012) ktorý opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočniť v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a násl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
ústavného súdu (III. ÚS SR 305/2011-34) všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre právnickú ako aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP, napr. IV. ÚS 1/02, II.ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). Odvolací súd dodáva, že krajský súd musí mať okrem vyššie uvedeného na zreteli skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o právo, ktoré je chránené čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, preto pri posudzovaní včasnosti podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení cudzinca musí zobrať do úvahy aj požiadavky účinnosti prostriedku nápravy pre zaistenú osobu v zmysle judikatúry ESĽP. Vzhľadom na to, že jeden z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa odmietol opravný prostriedok vychádzal teda z nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia a nebolo preto možné ho použiť na podporu procesného rozhodnutia o odmietnutí opravného prostriedku, súd mal venovať náležitú pozornosť preukázaniu dôvodnosti záveru, t. j. že navrhovateľ bol v postavení osoby neoprávnenej na podanie opravného prostriedku z dôvodu, že sa takéhoto práva účinne vzdal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že nemal pochybnosti o tom, že tento úkon bol urobený navrhovateľom slobodne a vážne a preto jeho vzdanie sa práva na podanie opravného prostriedku je účinné a nespochybniteľné. Takýto záver je však
názoru odvolacieho súdu predčasný a nepresvedčivý vzhľadom na námietky právnej zástupkyne týkajúce sa veku navrhovateľa. Táto už v opravnom prostriedku tvrdila, že navrhovateľ, je ako osoba neplnoletá, nespôsobilá na uvedený úkon a preto ho nemožno považovať za úkon platný a účinný, pričom poukazovala na to, že už v rámci opravného prostriedku predložila dôkaz preukazujúci nedostatok veku navrhovateľa, a to rozsudok srbského Priestupkového súdu v Prokuplji zo dňa 26.11.2014 (majúci preukazovať jeho „maloletosť“). Pripomenula tiež, že navrhovateľ aj odporcovi tvrdil, že je osobou maloletou, teda že má menej ako 18 rokov, načo odporca nechal vypracovať lekárske (rádiologické) vyšetrenie na posúdenie veku navrhovateľa (zaprotokolované pod č. PZ-HCP-BA6-107-27/2015-AV), v ktorom sa konštatuje, že „Všetky rastové štrbiny v zobrazenej časti skeletu sú už uzatvorené - kostný vek veľmi pravdepodobne presahuje hranicu 18 rokov“, pričom však poukázala na nižšiu vypovedaciu schopnosť rádiologického vyšetrenia v porovnaní so znaleckým posudkom ako aj nutnosť zohľadnenia odchýlky (+/- 2 roky). K uvedeným námietkam súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko, hoci otázka veku a prípadnej neplnoletosti navrhovateľa má nepochybne význam pri posúdení jeho statusu v administratívnom konaní (§ 127, § 88 ods. 9, § 58 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) a s tým spojenej aj otázky jeho spôsobilosti k takému úkonu akým je vzdanie sa práva na podanie opravného prostriedku. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa týmito skutočnosťami nezaoberal, možno konštatovať, že jeho záver o tom, že navrhovateľ nebol v postavení osoby oprávnenej na podanie opravného prostriedku z dôvodu, že sa tohto práva vzdal, bol predčasný resp. ustálený bez náležitého zistenia skutkových okolností. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že prijatím nesprávneho právneho záveru v otázke posúdenia včasnosti podania opravného prostriedku, súd dospel k nesprávnym záverom aj v ďalších relevantných otázkach resp. odmietnutím odvolania sa nimi nezaoberal vôbec a preto odmietnutie opravného prostriedku z dôvodov ustálených súdom prvého stupňa nebolo v súlade so zákonom a takýmto postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konania konať pred súdom, preto bolo potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť
1 písm. f/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov v opravnom prostriedku navrhovateľa. O náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.