461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX s odôvodnením, že nezískal aspoň 15 rokov zamestnania v I.AA pracovnej kategórii, keď v tejto kategórii získal len 14 rokov a 277 dní. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu odporkyne preukázané, že
evidenčných listov o dobách zamestnania bola navrhovateľovi v I.AA pracovnej kategórii zhodnotená aj doba štúdia. Pokiaľ však navrhovateľ žiadal, aby mu ako doba zamestnania v I. AA pracovnej kategórii bola pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok od 55.roku veku hodnotená aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1976 do 31.03.1978, túto jeho námietku krajský súd nepovažoval za dôvodnú, pretože taký postup neumožňuje § 5 nariadenia vlády ČSR č.117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do pracovných kategórií, v zmysle ktorého doba výkonu základnej vojenskej služby bola hodnotená len v I. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX nedovŕšil vek 62 rokov a podmienky pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok nesplnil, krajský súd rozhodnutia odporkyne potvrdil ako súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že súd sa nevysporiadal s námietkou, že zo zamestnania I.AA pracovnej kategórie bol preradený z dôvodu následkov pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 12.09.1988 a nevysporiadal sa s jeho námietkou, že vznik nároku na starobný dôchodok treba posudzovať aj
c) zákona č.100/1988 Zb. Ďalej namietol i rozporné hodnotenie dôb zamestnania vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii v evidenčných listoch z 25.01.2013 a 26.04.2013 -
jeho názoru mu mali byť ako náhradné doby
f), resp. písm. h) zákona č.100/1988 Zb. hodnotené doby práceneschopnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom z 12.09.1998. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a aby mu priznal náhradu trov z titulu právneho zastúpenia v celkovej výške 139,82 €. Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiavala dôvodov svojich rozhodnutí a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250 ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.01.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím (v znení rozhodnutia) č. XXX XXX XXXX X z 26.04.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu XX.XX.XXXX (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“). Nebolo sporné, že žiadosťou z 28.12.2012 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z.). Navrhovateľ sa domáha priznania starobného dôchodku namietajúc, že dôchodkový vek splnil dovŕšením veku 55 rokov vzhľadom na splnenie podmienky 15 rokov zamestnania v I.AA pracovnej kategórii. Sporným medzi účastníkmi je hodnotenie dôb zamestnania v I.AA pracovnej kategórii, keď navrhovateľ sa domáha ich hodnotenia v tejto pracovnej kategórii aj v rokoch 1972 až 1975, teda v čase prípravy na povolanie v odbornom učilišti pri Bani Prievidza, ako aj hodnotenia doby výkonu základnej vojenskej služby (01.04.1976 - 29.03.1976) v tejto pracovnej kategórii.
461/2003 Z.z. i
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do
o sociálnom zabezpečení zaradenie zamestnania (pracovnej činnosti) vykonávaného pred
ustanovení tohto zákona, ak sú pre pracujúceho výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred
predpisov platných do tohto dňa, určuje sa zaradenie
nich.
zaradenie zamestnania vykonávaného pred
tohto zákona, ak je to pre občana výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred
predpisov platných počas výkonu zamestnania, určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie
týchto predpisov.
o sociálnom zabezpečení, doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že
evidenčného listu o dobách zamestnania (ďalej len „ELDZ“), potvrdeného dňa 18.09.1975 zamestnávateľom i Okresným národným výborom Prievidza, obdobie trvania učňovského pomeru od 01.09.1972 do 30.06.1975 u zamestnávateľa Odborné učilište pri n.p. BAŇA Cígeľ Prievidza, bolo navrhovateľovi hodnotené pod číslom A/I/a-45 v celom rozsahu trvania učebného pomeru. Zamestnávateľ Slovenské uhoľné bane Prievidza, Stredné odborné učilište banícke v novšom evidenčnom liste (dátum vystavenia je nečitateľný) ako dobu zamestnania v I.AA pracovnej kategórii potvrdilo len 184 dní v roku 1974 a 181 dní v roku 1975 pod č.XXXXXXXB. rezortného zoznamu MPaE (učeň odborného rozvoja). V spise odporkyne sa nachádza i ELDZ vystavený Strednou odbornou školou polytechnickou v Prievidzi, nahrádzajúci tlačivo 126 a potvrdený dňa 30.01.2012 pobočkou Sociálnej poisťovne Prievidza,
ktorého v období rokov 1972 až 1975 má navrhovateľ v I.AA pracovnej kategórii hodnotených len 303 dní (011201/AA odborný rozvoj). Zo spisu odporkyne nevyplýva, že by sa uvedeným rozporom v hodnotení dôb zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii zaoberala a zisťovala, či nie sú splnené podmienky
§ 3 ods. 1 nar. vlády č.117/1988 Zb., ale bez ďalšieho a bez uvedenia dôvodov pre posúdenie dôchodkového veku navrhovateľa hodnotila trvanie učebného pomeru v I.AA pracovnej kategórii len v období od 01.09.1974 do 30.06.1975. Samotná táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa sa v rozhodnutí (z 26.04.2013) nevysporiadala ani s požiadavkou navrhovateľa na hodnotenie doby vojenskej služby v IAA pracovnej kategórii. Chýbajúce dôvody rozhodnutia v prípade uplatnenia istého nároku pred vydaním (hoci i tzv. zmenového) rozhodnutia, nie je možné nahrádzať neskorším vyjadrením odporkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie
b),
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia advokátom a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci + podanie odvolania proti rozsudku) á 61,87 € + 2x režijný paušál 8,04 €, spolu 139,82 € a keďže bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu náhradu trov v uvedenej výške priznal. Odporkyňa je povinná priznanú náhradu trov navrhovateľovi zaplatiť do rúk jeho advokáta
do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.