vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom A., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky S., zastúpeného Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.06.2014 na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/25/2014-29 zo dňa
1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-111/PO-Ž-2014, ako aj s obsahom predchádzajúceho spisu ČAS: MU-25/DS-Ž-
názoru krajského súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca, ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podrobne opísal v konaní zistený stav veci, jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom uviedol svoju správnu úvahu, ktorou sa pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl riadil. Podrobne vyhodnotil navrhovateľom uvádzaný dôvod jeho žiadosti o azyl, pričom z tohto posúdenia je zrejmé, prečo a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady pre udelenie azylu. Obdobným spôsobom odôvodnil aj neposkytnutie doplnkovej ochrany K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka nie je
názoru krajského súdu dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor (spísanie dotazníka žiadateľa o azyl). V rámci neho mu poskytol dostatok času a priestoru na to, aby navrhovateľ podrobne prezentoval dôvody jeho aktuálnej žiadosti o azyl. S poukazom na obsah vyjadrenia sa navrhovateľa k dôvodu jeho žiadosti o azyl vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine jeho pôvodu, obsahovo zamerané jednak na konkrétne okolnosti navrhovateľom uvádzané, na ev. bezpečnostné riziká návratov neúspešných žiadateľov o azyl pochádzajúcich z Alžírska, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v tejto krajine. Takto získaná masa informácií je,
názoru krajského súdu, dostatočnou pre objektívne posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o navrhovateľom citované odporučenie MZVaEZ SR odporca vo svojom vyjadrení k nemu dôvodil, že ide o už neaktuálnu informáciu, pochádzajúcu z 22.02.2011. Ak by však išlo aj o aktuálnu informáciu, jej obsah nesvedčí o existencii vnútroštátneho či medzinárodného vojnového konfliktu, pričom i prípadné nepriaznivá bezpečnostná situácia bez ďalšieho nie je dôvodom na udelenie azylu. K bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je
názoru krajského súdu dôvodná. Pokiaľ ide o výrok o neudelení azylu navrhovateľovi: Predpokladom udelenia azylu
ust. § 8 zákona o azyle je súčasne naplnenie všetkých predpokladov, ktorými je 1) odôvodnená 2) obava z 3) prenasledovania z 4) z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako to vyplýva z obsahu dôvodov prezentovaných navrhovateľom na odôvodnenie jeho žiadosti o azyl, navrhovateľ splnil výlučne iba jeden z týchto predpokladov, keď prezentoval svoju obavu zo strany teroristov. Navrhovateľ, ako to uviedol, nemal nikdy počas svojho pobytu v krajine svojho pôvodu žiadne problémy so štátnou mocou či inými subjektmi. Jednoznačne teda ani len neprezentoval opodstatnenosť svojej obavy, ani svoju perzekúciu a ani jej dôvod. Iba uviedol, že sa obáva teroristov a že stále vidí svojho mŕtveho priateľa. Ak teda navrhovateľ na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol iba nekonkretizovanú obavu pred teroristami, iba takto vyslovená obava nie je dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, v krajine svojho pôvodu nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Tak s poukazom na obsah jeho výpovede pred odporcom, ako aj s poukazom na obsah vykonaného dokazovania správami o krajine pôvodu navrhovateľa niet dôvodu predpokladať, že by sa v prípade svojho návratu stal objektom takéhoto zaobchádzania, resp. že by mu hrozilo nebezpečie, prameniace z medzinárodného, či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Pretože odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje zistenia súvisiace s posúdením navrhovateľovej žiadosti o azyl jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani len neprezentoval (okrem svojho strachu) naplnenia ďalších zákonných predpokladov udelenia azylu a v konaní nebola zistená existencia ev. vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov
2 písm. e/ a § 205a ods. 1 písm. d/ OSP. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na zmenenú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a navrhovateľ ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia krajského súdu. Tieto nové skutočnosti majú pritom zásadný význam ako samostatne, tak aj v spojení s už uvedenými dôvodmi navrhovateľa v žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. V čase rozhodovania odporcu i v čase rozhodovania krajského súdu o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu neboli k dispozícii informácie, ktoré
názoru navrhovateľa potvrdzujú jeho tvrdenia a obavy ním prezentované počas celého azylového konania. Je pravdou, že v opravnom prostriedku citovaná informácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o bezpečnostnej situácii v Alžírsku je z roku 2011, je však
všetkého stále aktuálna, o čom svedčia aj ďalšie citované informácie: V konkrétnosti, Slovenská informačná služba dňa 06.08.2014 vydala tlačovú správu, kde zhodnotila bezpečnostné riziká v jednotlivých rizikových regiónoch, okrem iného aj Alžírska, kde konštatuje, že „Napriek mimoriadnym opatreniam zo strany alžírskych bezpečnostných zložiek sa v poslednom období zvýšila intenzita hrozby teroristických útokov, ktoré sa preniesli na predmestia i do samotného centra hlavného mesta Alžíru. V poslednom období sa častejšie vyskytujú prípady falošných hliadok bezpečnostných zložiek na cestách, najmä vo večerných hodinách.“ Ďalej, Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky dňa 24.11.2014 vydalo rovnako varovanie ohľadom bezpečnostnej situácie v Alžírsku, v ktorom konštatuje pretrvávajúce riziko bezpečnostných incidentov a únosov. Uvedené, v spojitosti s tvrdeniami navrhovateľa ohľadom jeho opodstatnených obáv, kedy tento uvádzal, že „nie je nijako spochybniteľné, že teroristické skupiny sa dopustili veľkého počtu útokov proti vládnym úradníkom, príslušníkom bezpečnostných síl, a v menšej miere aj proti civilistom.“
informácií navrhovateľa k podobným útokom dochádza doposiaľ a to napriek prechodnému zlepšeniu. V súčasnosti sa situácia opäť zhoršuje a ako je všeobecne známe, dochádza k radikalizácii islamského hnutia a jeho teroristickej základne v celom arabskom regióne. Navrhovateľ uviedol, že má za to, že spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany v Slovenskej republike, a to jednak podmienky na udelenie na udelenie azylu
480/2002 Z. z. o azyle, pretože má opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastavania určitých politických názorov, resp. príslušnosti k istej sociálnej skupine, ako aj podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ktoré mu individuálne hrozí ako bývalému členovi protiteroristických jednotiek. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.06.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že navrhovateľ sa v odvolaní proti rozsudku odvoláva na to, že správny orgán mal svoje rozhodnutie vydať na základe nedostatočného právneho a skutkového posúdenia veci. Na účel popisu problémov, ktoré mu majú hroziť v prípade návratu do krajiny pôvodu, poukazuje navrhovateľ na všeobecne nepriaznivú situáciu v krajine, čo má dokumentovať internetová stránka MZV SR, kde v časti konzulárne info. MZV SR neodporúča občanom SR cestovať do Alžírska. Odporca však zdôraznil, že toto odporúčanie je z 22.02.2011, a ide o štyri roky neaktuálnu informáciu. Ďalej navrhovateľ poukazoval na tlačovú správu Slovenskej informačnej služby zo dňa 06.08.2014 „Upozornenia SIS v súvislosti s cestovaním občanov SR do niektorých regiónov“ (dostupná na internete: , čítané 02.01.2015) a obdobné varovanie Ministerstva zahraničných vecí ČR ohľadne bezpečnostnej situácie v Alžírsku. Tieto informácie sú však
odporcu prednostne určené pre občanov SR a ČR, a hovoria o zvýšení hrozby teroristického útoku v Alžírsku v regióne hlavného mesta, resp. o zvýšenom výskyte falošných policajných hliadok, čo môže viesť k únosu osôb. Tieto informácie sú varovaním pre štátnych príslušníkov SR a ČR, aby zvážili cestovanie do vybraných regiónov, a neslúžia ako komplexné správy o krajine pôvodu. Tieto druhy informácií
odporcu nemôžu sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z nich odvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom boli
odporcu komplexne a objektívne vyhodnotené, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Na účel vyhodnotenia navrhovateľovej žiadosti boli využité informácie zo všeobecne dostupných zdrojov, ako aj informácie odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu č. p.: ODZS-2014/000222-002 z 03.04.2014 a č. p.: ODZS-2014/000222-004 zo 04.06.2014. Odporca uviedol, že v rozhodnutí niekoľkokrát odôvodnil, a to po rozbore politickej situácie v krajine, ako aj po zhodnotení subjektívnych dôvodov žiadosti navrhovateľa, prečo navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. V podanom odvolaní navrhovateľ
odporcu neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Krajský súd, ktorý preskúmal rozhodnutie odporcu konštatoval, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Odporca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že mu hrozí v prípade návratu do Alžírska prenasledovanie z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako neboli zistené žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Všetky informácie a podrobnosti týkajúce sa právnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-111/PO-Ž-2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.6.2014 odporca
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že navrhovateľom prezentovaná obava z teroristov z dôvodu, že ako vojak bol zaradený do protiteroristického útvaru nie je dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Podobne ani skutočnosť, že medzičasom uzatvoril manželstvo so slovenskou štátnou občiankou. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Dôvodil, že počas pobytu navrhovateľ v krajine jeho pôvodu nebol trestne stíhaný, že tam nemal žiadne problémy a že mu nehrozí žiadne nebezpečie v prípade jeho návrtu do Alžírska a to ani z dôvodu svojej repatriácie a ani z dôvodu ozbrojeného konfliktu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Analýza krajín pôvodu- Alžírsko, vydané ODZS 03.04.2014 pod č. ODZS-2014/000222-002 a 04.06.2014 pod č. MU-ODZS-2014/000222-004), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.04.2014) vyplynulo, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu že v Alžírsku mu hrozí zo strany teroristov smrť. V priebehu vstupného pohovoru okrem iného uviedol, že v priebehu povinnej vojenskej služby (január 2005 - júl 2006) bol zaradený v jednotke, vycvičenej na boj proti teroristom. V roku 2005 v dedine, v ktorej žila navrhovateľova rodina a rodina jeho spolu súžiaceho kamaráta (B.) došlo k zabitiu troch jej obyvateľov - medzi nimi aj jeho kamaráta G. X., ktorý bol v tom čase na návšteve svojej rodiny. Rodina navrhovateľa, keďže dedina bola následne štátom zrovnaná so zemou, aby sa v nej teroristi nemohli usídliť, dostala odškodné a bola presťahovaná do mesta Mostaganem a jemu (navrhovateľovi) bolo umožnené po skončení vojenskej služby pracovať v štátnom podniku. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že sa obáva zo strany teroristov o život. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Odporca pri hodnotení žiadosti navrhovateľ o azyl vychádzal z vyjadrení žiadateľa, ako aj z už uvedených podkladov a materiálov, ktoré sú obsahom spisu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu sa nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný ani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu a tiež nebol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd svedčí o tom, že nebol prenasledovaný zo strany štátu. Ako sám uviedol, jeho jediná obava je zo strany teroristov, ktorí mali vedieť o tom, že bol zaradený vo vojenskom protiteroristickom útvare.
odporcu z dostupných informácií o krajine pôvodu navrhovateľa vyplynulo, že v rokoch 2005 až 2007 alžírska armáda operovala v provincii Blida proti teroristom a mohla nasadiť aj jednotky, kde boli zaradení aj vojaci základnej vojenskej služby. Militantné útoky v ostatných rokoch dramaticky klesli v porovnaní s polovicou deväťdesiatich rokov a dňa 24.02.2011 prezident Bouteflika zrušil výnimočný stav, ktorý alžírsku armádu oprávňoval vykonávať protiteroristické operácie. Po skončení vojenskej služby bol ale ako vojak zaradený do proti teroristickej jednotky zvýhodnený, lebo dostal možnosť nastúpiť do štátneho podniku. Aj rodina jeho priateľa, ktorý bol v roku 2005 zavraždený teroristami, dostala
jeho vyjadrenia zo strany štátu odškodné. Ako ďalej uviedol, jeho rodina, ktorá do roku 2005 bývala v nebezpečnej oblasti, dostala od štátu odškodné a presídlila sa do bezpečnej oblasti provinčného mesta. Toto všetko svedčí o tom, že v Alžírsku štátne orgány bojujú proti terorizmu, poškodeným osobám alebo rodinám poskytujú primeranú pomoc, vrátane presídlenia. Jeho rodičia a súrodenci bez problémov bývajú v mieste bydliska v rodnom dome. Po ukončení vojenskej služby už ale do styku s teroristami neprišiel a teda jeho obava je
odporcu neopodstatnená. Odporca uviedol, že nedisponuje informáciami o tom, že by vojaci základnej vojenskej služby po odchode z armády boli cieľom útokov zo strany teroristov. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za dôležité zdôrazniť povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. Správny poriadok má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009) V nadväznosti na vyššie uvedenú právnu vetu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd poznamenáva, že po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu krajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, obstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd SR nezistil, že by odporca, resp. krajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje, z ktorých informácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa s informáciami o krajine jej pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Z administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené oboznámiť sa s obsahom spisu a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súdu SR nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorou navrhovateľ namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a navrhovateľ ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia krajského súdu, Najvyšší súd SR nepovažoval za dôvodnú. Navrhovateľ predovšetkým poukazoval na všeobecne nepriaznivú situáciu v krajine, ktorú má dokumentovať internetová stránka MZV SR, kde v časti konzulárne info MZV SR neodporúča občanom SR cestovať do Alžírska. Ide o odporúčanie z 22.02.2011, ktoré je z hľadiska aktuálnosti situácie v krajine pôvodu nepoužiteľné na posúdenie prípadnej hrozby vo vzťahu k navrhovateľovi v súvislosti s jeho prípadným návratom do krajiny pôvodu. Ďalej navrhovateľ poukazoval na tlačovú správu Slovenskej informačnej služby zo dňa 06.08.2014 „Upozornenia SIS v súvislosti s cestovaním občanov SR do niektorých regiónov“ (dostupná na internete: , čítané 02.01.2015) a obdobné varovanie Ministerstva zahraničných vecí ČR ohľadne bezpečnostnej situácie v Alžírsku. Uvedené informácie sú
odvolacieho súdu prednostne určené pre občanov SR a ČR, a hovoria o zvýšení hrozby teroristického útoku v Alžírsku v regióne hlavného mesta, resp. o zvýšenom výskyte falošných policajných hliadok, čo môže viesť k únosu osôb. Tieto informácie ako správne konštatoval odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sú varovaním pre štátnych príslušníkov SR a ČR, aby zvážili cestovanie do vybraných regiónov.
odvolacieho súdu takýto typ informácií nemá povahu komplexných správ o krajine pôvodu, ktorými odporca disponuje a ktoré využíva pri posúdení situácie v krajine pôvodu, pretože vzhľadom k tomu, že sú určené prednostne ako upozornenia pred vycestovaním do krajiny pre občanov krajiny v ktorej, žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu nemôžu sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz o určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z nich odvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Tieto typy informácií však môžu doplniť spektrum informácií o krajine pôvodu žiadateľa, nemôžu byť však nosným dôkazom o situácii v krajine pôvodu, ktorú odporca posudzuje komplexne. Odporca aj
názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci náležité dokazovanie, z ktorého vyplynuli závery o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o hrozbách prenasledovania v zmysle zákona o azyle. So závermi odporcu, že ani jeden z dôvodov, pre ktoré navrhovateľ požiadal o azyl nebolo možné považovať za preukázaný sa odvolací súd stotožňuje . Navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu v roku 2007, bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu , urobil tak prvýkrát až v júni 2012 po príchode na územie SR. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť.
odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V predmetnej veci nebolo ani
odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady, v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
1 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.