Najvyšší súd 6Sžo/101/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ Ľ. K. , 2/ J. K., obaja bytom v P., č. X, proti odporkyni: S., so sídlom v T., M. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 1016/05 zo dňa
- júna 2006, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sp/36/2006-57 zo dňa
- apríla 2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sp/36/2006-57 zo dňa
- apríla 2007 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie odporkyne č. V 1016/05 zo dňa
- júna 2006, ktorým ako príslušný orgán v správnom konaní podľa § 11 ods. 2 a § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodla s poukazom na § 31 ods. 3 katastrálneho zákona o zamietnutí návrhu na vklad darovacej zmluvy. Krajský súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu správneho spisu bolo nepochybne preukázané, že medzi zmluvnými stranami, navrhovateľmi v
- a
- rade, bola 6Sžo/101/2007 2 dňa
- augusta 2005 uzavretá darovacia zmluva v zmysle ustanovení § 628 ods.
- a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), na základe ktorej navrhovateľ v
- rade daroval navrhovateľke v
- rade nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P., a to na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla Obecného úradu P. č. 7/97 zo dňa
- júla 1997, Z-773/2005 pre stavbu súpisné číslo 400 (hať a odberný objekt na parc. KN č. 1306/1., prívodný kanál a vtokový objekt na parc. KN č. 997/2, 997/5, hospodárska budova na parc. KN č. 997/3, 997/4, 997/5, strojovňa na parc. KN. 997/11 a odpadový kanál na parc. KN č. 997/9, 997/10), v podiele ¼. Krajský súd ďalej uviedol, že darovacia zmluva bola doručená odporkyni s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa
- novembra
- Poukázal na to, že súčasťou spisového materiálu je aj upovedomenie o spôsobe exekúcie vydanej súdnym exekútorom JUDr. J. F. dňa
- februára 2006 pod sp. zn. Ex79/04 vedené u odporkyne v registri P2 27/06 ako aj exekučný príkaz vydaný JUDr. J. F., súdnym exekútorom, dňa
- februára 2006 u odporkyne zapísaný v registri Z309/06 vrátane zápisnice o zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovacej zmluvy zo dňa
- februára
- Krajský súd bol názoru, že s ohľadom na to, že v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovenia § 135 ods.
- Exekučného poriadku súdny exekútor okrem iného zakázal povinnému t. j. navrhovateľovi v
- rade, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne bolo nepochybne právo navrhovateľa v
- rade nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, a na tomto závere nič nemení ani fakt, že tomu tak nebolo v čase uzavretia darovacej zmluvy. Vyslovil názor, že rozhodujúci je stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 2 katastrálneho zákona s použitím ustanovenia § 36b ods.
- písm. c/ Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Konštatoval, že odporkyni bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, preto bola povinná v zmysle § 44 citovanej vyhlášky vykonať zápis poznámky a na túto poznámku bola povinná prihliadať aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí vkladu na základe predmetnej darovacej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 142 ods.
- Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) v spojení s ustanovením § 246c OSP. V konaní úspešná odporkyňa žiadne trovy neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v
- a
- rade v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie, nakoľko rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že rozhodnutie odporkyne nebolo vydané v zákonnej lehote. Navrhovatelia 6Sžo/101/2007 3 nesúhlasili s názorom vysloveným krajským súdom, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne bolo právo navrhovateľov nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, a nič na tom nemení fakt, že tomu tak nebolo ku dňu uzavretia darovacej zmluvy, nakoľko rozhodujúci stav je stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľov obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou je potrebné skúmať nie ku dňu vydania rozhodnutia, ale ku dňu nakladania s nehnuteľnosťou. Nakladanie s nehnuteľnosťou bolo navrhovateľovi v
- rade obmedzené až k 22.2.2006, on však s nehnuteľnosťou nakladal už dňa 8.8.
- Navrhovatelia konštatovali, že krajský súd fakticky priznal exekučnému príkazu retroaktivitu, avšak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že zákaz nakladania s majetkom platí aj pre úkony urobené pred zákazom. Navrhovatelia poukázali ďalej na to, že v exekučnom príkaze nie je uvedené katastrálne územie pre stavby, s ktorými sa zakazuje nakladať, sú tam uvedené odlišné stavby, ako sú tie, ktoré sú v darovacej zmluve, a je tam uvedené, že stavby sú postavené na parcele č. 997/5, avšak v darovacej zmluve sú opísané nehnuteľnosti na iných parcelách. Preto mali za to, že exekučný príkaz sa týka úplne iných nehnuteľností. Namietali preto, že nehnuteľnosti ani v jednom dokumente, ktorý vydal exekútor nie sú označené spôsobom uvedeným v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, a teda nejde o listiny, ktoré môžu byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Nie je teda podľa nich vôbec zrejmé, s ktorými nehnuteľnosťami zakázal exekútor navrhovateľovi v
- rade nakladať. Navrhovatelia preto mali za to, že odporkyňa mala podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona predmetnú listinu vrátiť exekútorovi; mali za to, že exekučný príkaz a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie neboli listinou spôsobilou pre zápis poznámky podľa § 42 ods.
- katastrálneho zákona. Považovali rozhodnutie krajského súdu za nesprávne, nakoľko navrhovateľ v
- rade nenakladal s nehnuteľnosťou v čase, kedy bolo jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, rozhodnutia exekútora o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou sa týkajú iných nehnuteľností resp. nie sú zrozumiteľné a správne a odporkyňa mala o návrhu rozhodnúť v zákonnej lehote. Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec v medziach odvolania (§ 212 ods.
- OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.
- vety prvej OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporkyne, ktorým zamietla návrh na vklad darovacej zmluvy uzavretej dňa 8.8.2005 medzi navrhovateľom v
- rade ako darcom a navrhovateľkou v
- rade ako obdarovanou a jej dodatku z 27.2.2006, predmetom ktorej bol prevod 6Sžo/101/2007 4 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., a to na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla Obecného úradu P. č. 7/97 zo dňa 2.7.1997, Z-773/2005 pre stavbu súpisné č. 400 (hať a odberný objekt na parc. KN č. 1306/1, prívodný kanál a vtokový objekt na parc. KN č. 997/2, 997/5, hospodárska budova na parc. KN č. 997/3, 997/4, 997/5, strojovňa na parc. KN č. 997/11 a odpadový kanál na parc. KN č. 997/9, 997/10) v podiele ¼. Dôvodom zamietnutia vkladu bola skutočnosť, že S. bolo doručené dňa 21.2.2006 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex79/2004, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nezapísané v KN Ex327/2004, exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nezapísané v KN sp. zn. Ex79/2004 v podiele ½, ktorých spoluvlastníkom je navrhovateľ v
- rade. Podľa § 31 ods.
- zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona). Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 veta prvá katastrálneho zákona). Podľa § 36b ods.
- písm. c/ Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že správa katastra musí o návrhu na vklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na vklad, ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Pri rozhodovaní o tomto návrhu (teda po jeho podaní až do rozhodnutia o ňom) musí správa katastra skúmať, či tu nastali skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré bránia návrhu na vklad 6Sžo/101/2007 5 (pričom katastrálny zákon tu odkazuje tiež na exekučný poriadok). Ak sa počas tohto konania začne exekúcia predajom nehnuteľností (pričom v katastrálnom konaní sa jedná o právach k týmto nehnuteľnostiam) a do katastra sa následne zapíše poznámka o začatí tejto exekúcie, potom má toto exekučné konanie bezpochyby povahu takej okolnosti, ktorá bráni vkladu do katastra v tejto veci. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že vzhľadom k tomu, že podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona má byť okolnosťou, ktorá bráni povoleniu určitého vkladu, skutočnosť vzťahujúca sa na exekučný poriadok, potom s určitosťou je ňou začatie exekučného konania predajom nehnuteľností a následne zápis poznámky do katastra o tejto exekúcii. Odporkyňa rozhodla v súlade so zákonom, keď zamietla návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Krajský súd preto správne potvrdil rozhodnutie odporkyne ako zákonné. Poznámka je podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka má teda len deklaratórny charakter a nezapisuje sa ňou právo k nehnuteľnostiam. Právom k nehnuteľnostiam, ktorého sa týka aj § 41 ods. 2 katastrálneho zákona je podľa §
- ods.
- tohto zákona vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, právo zodpovedajúce vecnému bremenu a predkupné právo, ak má mať účinky vecného práva, a iné právo a povinnosť vecného bremena, ak bolo zriadené ako vecné právo k nehnuteľnostiam, ako aj právo vyplývajúce zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, nájomné právo k pozemkom, ak nájomné právo trvá alebo má trvať najmenej päť rokov. Pri poznámke v predmetnej veci však ide o zaznačenie skutočnosti o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (podľa § 39 ods.
- katastrálneho zákona), teda poznámka tu len informuje o existencii určitého iného práva súvisiaceho s týmito nehnuteľnosťami (založeného na exekučnom konaní vykonaného predajom nehnuteľnosti), ktorého samotná existencia potom bráni správe katastra pokračovať v katastrálnom konaní. Keďže teda pri poznámke nejde o zápis práva, pričom podľa § 43 písm. c/ katastrálneho zákona správa katastra vykoná zápis poznámky dňom, keď boli splnené podmienky na jej zápis (teda hneď, ako jej bolo doručené oznámenie súdneho exekútora o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti), uplatnenie zásady priority podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona vo vzťahu medzi zápisom poznámky o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zápisom určitého práva k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam potom stráca význam. Takémuto výkladu nasvedčuje aj to, že s touto zásadou priority súvisiaci inštitút plomby podľa § 44 katastrálneho zákona (podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa plomba vyznačí 6Sžo/101/2007 6 v poradí, v akom sa správe katastra doručili návrhy na zápis do katastra) sa na zápis poznámky nevzťahuje; plomba sa zapisuje postupom podľa § 36a Vyhlášky č. 79/1996 Z. z, ktorý sa však použije len na povoľovanie vkladu a na záznam, nie na poznámku. Na základe uvedeného možno uviesť, že ani § 41 ods. 2 katastrálneho zákona nič nemení na obmedzujúcich účinkoch začatia exekúcie predajom nehnuteľnosti resp. poznámky o tomto konaní v katastri nehnuteľností vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu uskutočňovanému na základe návrhu na vklad práva k týmto nehnuteľnostiam (tieto účinky v súlade s § 31 ods. 2 katastrálneho zákona a § 36b ods.
- písm. c/ Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. znemožňujú správe katastra vykonať predmetný vklad), a to ani vtedy, ak bolo upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie predajom nehnuteľností resp. exekučný príkaz doručené správe katastra neskôr ako návrh na vklad určitého práva k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že rozhodnutia exekútora o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou sa týkajú iných nehnuteľností resp. nie sú zrozumiteľné a nesprávne, táto námietka nebola uplatnená v opravnom prostriedku bez toho, aby navrhovateľom v tom mohlo niečo brániť. Z ustanovenia § 250l ods. 2 a § 250h ods.
- OSP je zrejmé, že i v konaní podľa tretej hlavy piatej časti súd prejedná opravný prostriedok iba v medziach, ktoré vytkol účastník vo svojom opravnom prostriedku. Je potrebné pripomenúť, že pre uplatnenie námietok platí tzv. zásada koncentrácie konania, t. j. že námietky musia byť uplatnené v stanovenej lehote (§ 250m ods. 2 OSP). Najvyšší súd v odvolacom konaní skúma zákonnosť postupu a rozhodnutia krajského súdu, ktorému nemožno vytknúť, že nehodnotil námietku, ktorú opravný prostriedok výslovne neobsahoval. Preto sa touto námietkou najvyšší súd v odvolacom konaní nemôže zaoberať. K námietke navrhovateľov, že odporkyňa nerozhodla o ich návrhu na vklad v zákonnej lehote, je potrebné uviesť, že sa nejednalo o takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, a preto túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pričom náležitým spôsobom svoj právny záver aj odôvodnil. Prvostupňový súd správne vec posúdil po právnej stránke, keď dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. 6Sžo/101/2007 7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.
- OSP v spojení s § 142 ods.
- OSP s použitím § 246c ods.
- vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľom preto, lebo nemali vo veci úspech a úspešnej odporkyni preto, lebo ich náhradu neuplatnila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- januára 2008 JUDr. Jozef Haraš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth 6Sžo/101/2007 8