Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/11/2014 Identifikačné číslo spisu: 1011201668 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1011201668.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci navrhovateľky L. H. bytom U. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Krajský súd napadnutým rozsudkom z
- novembra 2013, č. k. 8Sd/171/2011-30, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX z
- júna 2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľke od
- marca 2010 invalidný dôchodok v sume 213 € mesačne, zvýšený od
- januára 2011 na sumu 216,90 € mesačne. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutím z
- júna 2011 odporkyňa priznala navrhovateľke od
- marca 2010 invalidný dôchodok, lebo podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa
- apríla 2011 je navrhovateľka od
- marca 2010 (krajský súd v rozsudku nesprávne uviedol dátum 14.3.2011) invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Navrhovateľka v žiadosti o invalidný dôchodok uviedla, že od 01.11.1980 do 31.12.1990 pracovala v organizácii Čedok. Odporkyňa zhodnotila navrhovateľke dobu zamestnania a výšku hrubých zárobkov za obdobia od januára 1987 do marca 1987, od 01.01.1988 do 31.12.1989 a od 01.01.1990 do 31.12.1990 na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených zamestnávateľom. Dobu zamestnania od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.1987 na základe svedeckých výpovedí zamestnankýň Čedoku - hrubé zárobky za uvedené obdobia nebolo možné navrhovateľke hodnotiť, keďže svedkyne pracovali v Čedoku v riadnom pracovnom pomere v pozícii referent, resp. samostatný odborný referent, pričom navrhovateľa pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti ako externý sprievodca. Nešlo teda o porovnateľné pozície pre možnosť započítania výšky dosiahnutých hrubých zárobkov. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že pracovala ako iní sprievodcovia cestovných kancelárií na tzv. výnimku, bez iného zdroja príjmu a každý rok podpisovali dohodu o pracovnej činnosti. Nesúhlasila s posúdením svedeckých výpovedí krajským súdom, podľa ktorého nie je možné porovnávať na účely započítania hrubých zárobkov zárobky svedkýň, keďže ich svedecké výpovede boli vykonané na účely preukázania doby zamestnania a nie ohľadom hrubých zárobkov. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie a dokazovanie. Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyvinula maximálne úsilie na zistenie obdobia dôchodkového poistenia od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.
- Keďže podľa oznámenia Satur Travel, a.s. ako právneho nástupcu Čedoku, sa v archíve nenachádza žiaden doklad o pracovnom pomere navrhovateľky v cestovnej kancelárii Čedok, navrhovateľke bola započítaná doba zamestnania v namietaných obdobiach na základe svedeckých výpovedí. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkyne pracovali v cestovnej kancelárii Čedok na plný pracovný úväzok a v inom pracovnom zaradení ako navrhovateľka, navrhovateľke nebolo možné započítať hrubé zárobky na základe dosiahnutých zárobkov svedkýň, keďže ich nemožno považovať za porovnateľných svedkov. Podľa oznámení Satur Travel, a.s. a Tatratour uvedené cestovné kancelárie nevedia nájsť porovnateľných svedkov, pretože navrhovateľka pracovala ako externý sprievodca nepravidelne a s nepravidelným príjmom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250s ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke. Navrhovateľka bola činná na základe dohody o pracovnej činnosti podľa § 237 Zákonníka práce, ktorá sa v zmysle § 238 ods. 1 Zákonníka práce uzatvárala písomne a v dohode museli byť uvedené dojednaná práca, dojednaná odmena za vykonanú prácu, dojednaný rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzaviera. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti bol zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pre pracovnú činnosť, ktorú navrhovateľka vykonávala v spornom období, je charakteristický nepravidelný výkon takej činnosti . Pre výšku dôchodkovej dávky preto bez hodnoverného dôkazu nemožno hodnotiť neznáme hrubé zárobky. Z tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že sama nevlastní žiadne doklady, ktorými by mohla preukázať dobu zamestnania a zárobky z činnosti externého pracovníka v cestovnej kancelárii Čedok. Nepredložila žiadne výplatné pásky, uzavreté dohody o pracovnej činnosti ani iné listinné dôkazy. Uviedla síce mená dvoch svedkýň, ktoré pracovali v danom období u toho istého zamestnávateľa, nevedela však uviesť svedkov, ktorí by pracovali na rovnakej pozícii ako ona. Zo zápisnice, vyhotovenej podľa § 189 zákona o sociálnom poistení z 23.02.2013 na účely zistenia doby pracovného pomeru a vymeriavacieho základu za sporné obdobia od 01.11.1980 do 31.12.1986 a od 01.04.1987 do 31.12.1987, svedkyne L. a M. zhodne uviedli, že boli zamestnané v cestovnej kancelárii Čedok na plný pracovný úväzok v pozícii referent, resp. samostatný odborný referent a že navrhovateľke odovzdávali doklady k zájazdom a preberali vyúčtovania po ich skončení. Z potvrdenia cestovnej kancelárie SATUR TRAVEL, a.s. ako nástupníckej organizácie cestovnej kancelárie ČEDOK zo dňa
- mája 2011 vyplýva, že nenašli porovnateľných pracovníkov na tej istej pracovnej pozícii, keďže navrhovateľka pracovala ako externý sprievodca a išlo o nepravidelné akcie v nepravidelných termínoch. Cestovná kancelária TATRATOUR, a. s. listom zo 16.júna 2011 oznámila, že navrhovateľka v ich organizácii nepracovala ani na dohodu, ani v riadnom pracovnom pomere a listom z 22.decembra 2011 oznámila, že nevedia predložiť porovnateľných pracovníkov. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Odvolací súd dospel k názoru, že odporkyňa postupovala v správnom konaní v súlade s § 195 zákona a ohľadom doby zamestnania a výšky hrubých zárobkov navrhovateľky vykonala rozsiahle dokazovanie. Vedenie evidencie o dobe zamestnania a zárobku a ich predloženie Sociálnej poisťovni, bolo v danom období povinnosťou zamestnávateľa, resp. jeho nástupníckej organizácie (§ 146 písm. k/ v spojení s § 149 až § 151 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Pokiaľ zamestnávateľ Sociálnej poisťovni doklady o dobe zamestnania a zárobku navrhovateľky nepredložil, nemožno nezhodnotenie výšky hrubých zárobkov klásť za vinu Sociálnej poisťovni. Keďže výška hrubých zárobkov navrhovateľky v spornom období preukázaná nebola, odporkyňa nerozhodla v rozpore so zákonom, keď v danom období hrubé zárobky do vymeriavacieho základu nehodnotila. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu a preto jeho rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.