Obsah (7)

§ 250j§ 47§ 59§ 80§ 219§ 224§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžr/86/2014 Identifikačné číslo spisu: 5014200032 Dátum vydania rozhodnutia: 01.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") a nepriznal im náhradu trov konania. V rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1-5 a § 65 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len zákon č. 162/1995 Z.z. alebo katastrálny zákon) a uviedol, že má za to, že žalovaný správny orgán vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle zákonných ustanovení. Katastrálny zákon pamätá na možnosť opravy chybných údajov v katastri nehnuteľností, pretože kataster nehnuteľností ako štátny informačný systém, ktorý je verejný, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Chyby v katastrálnom operáte vznikajú z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo z činnosti iných osôb. Pokiaľ sa zistia nezrovnalosti medzi údajmi katastra a listinami, ktoré sú podkladmi pre zápis údajov, začne konanie o oprave chyby aj bez návrhu, ak ide o chyby spojené s inými osobami, opravujú sa tieto chyby zásadne v súčinnosti s týmito osobami. Pri chybách týkajúcich sa údajov na liste vlastníctva, okresný úrad vydá rozhodnutie s náležitosťami

§ 47Správneho poriadku.

Pri oprave iných údajov sa oprava vykoná neformálnym spôsobom a to bez rozhodnutia prostredníctvom vyhotovenia protokolu, ktorý obsahuje pôvodný údaj a oprávnený údaj s dátumom a podpisom osoby, ktorá opravy vykonala. Tento protokol sa zakladá následne do zbierky listín. Rovnako sa postupuje aj pri oprave výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv, či iných práv k nehnuteľnosti, s výnimkou ak sú údaje v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, alebo ak sa preukáže opak zápisu vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnosti. Krajský súd mal za preukázané z administratívneho spisu, že na LV č. XXX k.ú. T. je vo vzťahu k parcele CKN č. 68 uvedená výmera 837 m2, trvalé trávnaté porasty, za vlastníčku je uvedená E. P. s titulom nadobudnutia darovacia zmluva č. RI 240/77 a kúpna zmluva RI 381/

1. Na liste vlastníctva č. XXX vo vzťahu k parcele CKN č. 74 je uvedená výmera v metroch štvorcových - 502, zastavané plochy a nádvoria, ako vlastníci sú uvedení žalobcovia každý v 1 s titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. 21D 967/
2. Z obsahu darovacej zmluvy pod č. RI 240/77 vyplýva, že E. P. nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. T. EN č. 543 zastavaná plocha o výmere 242 m2, EN č. 547 záhrada o výmere 65 m2 a EN č. 548 zastavaná plocha o výmere 298 m2 zapísané na LV č. XXX pre obec Kysucké Nové Mesto, Budatínska Lehota. Tieto nadobudla od D. P. a E. P.. Vlastníctvo bolo zapísané pod položkou výkazu zmien 188/
3. Rovnako bolo zistené, že kúpnou zmluvou D. P. a E. P. odpredali nehnuteľnosť zapísanú v pozemkovoknižnej vložke 100 k.ú. T. a to parcela č. 568/3, ktorá je totožná s parcelou EN č. 568/3 o výmere 788 m2 svojej dcére E. P.. Uvedená kúpna zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve pod RI 381/77 - položka výkazu zmien 25/
4. Takisto nebolo sporné, že mapovaním v rokoch 1982-1984 na LV č. XXX v k.ú. T. boli tieto prečíslované na pozemky parcela CKN č. 67/1 o výmere 529 m2, č. 67/2 o výmere 47 m2 č. 68 o výmere 984 m
5. Tento stav trval do roku 2002, kedy nastala zmena výmery pozemku parcely CKN č. 68 a rovnako nastala zmena v súbore geodetických informácií a to zmena zákresu hraníc medzi pozemkami KNC č. 68 a č.
6. Parcela CKN č. 74 je evidovaná na LV č. XXX v prospech vlastníkov - žalobcov s tým, že tento pozemok totožný s pozemkovoknižnou parcelou PKN č. 568/5 bol vo vlastníctve R. P. a manželky E. a tento bol v zmysle kúpnej zmluvy č. RI 207/84 pod položkou výkazu zmien prevedený na vlastníkov D. Z. a manželku I. a to ako parcela EN č. 74 o výmere 370 m2, ktorá je totožná s PK parcelou 568/
7. Následne na základe osvedčenia o dedičstve pod č.k. 21D 967/08 tento pozemok prešiel do vlastníctva žalobcov. Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol záznam podrobného merania zmien pod č. ZPMZ 204, z ktorého vyplýva, že je tu uvedený doterajší stav na LV č. XXX vo vzťahu k parcele KN č. 74 - 502 m2 - zastavaná plocha, pričom v novom stave je uvedené číslo parcely 74 o výmere 370 m2 - zastavaná plocha. Vo vzťahu k LV č. XXX je tu uvedená KN č. 68 o výmere 837 m2 - trvalý trávnatý porast ako nový stav je uvedený 983 m2 a vo vzťahu k pozemku parcela č. 106 o výmere 640 m2 je tu nový stav uvedený o výmere 625 m
8. Z čestného prehlásenia R. P. vyplýva, že pri zápise kúpnej zmluvy č. RI 207/84 došlo k omylu tým, že neboli započítané metre štvorcové pod drobnou stavbou a príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel 129 m
9. V skutočnosti išlo o predaj parcely v časti PK parcely 568/5 o výmere 499 m2, nie 370 m
10. Podpis R. P. na tejto listine bol overený dňa 14.10.
11. Krajský súd bol toho názoru, že žalovaný postupoval správne, keď odstránil chybné údaje katastra a v katastrálnej mape opravil zákres hranice pozemkov

§ 59ods.

1 zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko bolo preukázané, že skutočne k zmene zakreslenia hraníc pozemkov medzi parcelami CKN 68, 74 a 106 v k.ú. T. došlo bez relevantnej, do katastra nehnuteľností zapísanej listiny, rovnako je tomu aj pri oprave výmery KNC pozemku č. 74, k.ú T. na LV č. XXX. Správne bol k uvedenému použitý technický podklad - záznam podrobného merania č. 204 v súlade s § 65 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. K dodatku ku kúpnej zmluve súd uviedol, že v tejto veci je právne irelevantný, nakoľko tento bol spísaný dňa 30.11.2002 a nemá žiaden vplyv na predchádzajúcu kúpnu zmluvu zo dňa 05.06.

1. II. Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože súd vec nesprávne právne posúdil a na základe toho nesprávne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Rozhodnutím žalovaného bol vytvorený nový právny stav medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností, ktorý nekorešponduje s reálnym stavom vlastníckeho práva a užívania nehnuteľností a listinnými dôkazmi preukazujúcimi vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný správny orgán svojim rozhodnutím konštituoval nový právny stav vlastníctva pozemkov. Doteraz nebolo zdôvodnené zo strany žalovaného, akým spôsobom došlo ku vzniku vlastníckeho práva v rozsahu, v akom to uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný. Správny orgán sa odvolával na listiny, ktoré predložila účastníčka konania ako jediný relevantný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. GP 12/59-03-405-930 dňa 14.05.1959 ako parcela č. 568/5, ktorá bola odčlenená z pôvodnej parcely č. 568/3 zapísanej v pozemkovej knihe k.ú. T.. Výmera parcely 568/5 bola pôvodne 499m
2. Túto parcelu nadobudli R. a E. P. na základe kúpnej zmluvy. Títo ďalej nadobudli vlastníctvo k parcele č. 522 o výmere 81 m2 a parcelu č. 565 o výmere 382 m2 registrovanej štátnym notárstvom RI 301/
3. Zmluvy o prevode vlastníckeho práva boli registrované až v roku
4. Sporné nehnuteľnosti boli už dávno odčlenené, užívané a riadne registrované právnymi predchodcami žalobcov, preto nemohli byť následne opätovne prevádzané v takom rozsahu ako sú uvádzané vo verejných listinách do vlastníctva vedľajšieho účastníka. Teda už boli dávno vytvorené a hranice boli vyznačené. Tieto dôkazy boli predložené, resp. nachádzajú sa v dispozícií žalovaného. Výsledkom nedôslednosti správnych orgánov v tej dobe bola skutočnosť, že tieto vykonali registráciu zmluvy o prevode vedľajšieho účastníka, hoc takáto registrácia nebola možná, pretože predmetná parcela nemala uvedenú výmeru, ale bola dávno odčlenená. Parcela EN 74, ktorá je totožná s parcelou 568/5 mala výmeru 499m2 a v takejto výmere bola následne užívaná a vlastníctvo k tejto výmere sa prevádzalo na právnych nástupcov, preto nebolo možné, aby správny orgán zmenil výmeru parcely na fiktívnych 370 m2, pričom uvedená výmera následne nekorešponduje so žiadnou z verejných listín. Nemôže byť na ťarchu vlastníkov, ktorí riadne v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo, splnili všetky zákonom uložené povinnosti, aby im boli ukladané ďalšie nároky súvisiace s preukazovaním ich vlastníckeho práva a ich vlastnícke právo bolo spochybnené, iba na základe chyby správneho orgánu, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti a ústavnou zásadou ochrany nadobudnutých práv ako i v rozpore so zásadou hospodárnosti. III. Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 04.07.2014 uviedol, že účelom konania vedenom pod č.k. Xo-33/2013 nebolo určovanie vlastníckeho práva, ale len skúmanie súladu údajov katastra a listín, na základe ktorých boli predmetné údaje do katastra zapísané. V rozhodnutí o oprave chyby nemožno určovať vlastníka nehnuteľnosti a rovnako správny orgán nemal dôvod skúmať ani stav v teréne. Zásadu priority nemohol správny orgán v danom prípade aplikovať, nakoľko tá sa vzťahuje na zápis práv záznamom a vkladom a nie na konanie o oprave chyby. Navyše doteraz nebola v správnom konaní v a ani v súdnom konaní predložená listina preukazujúca chybný zákres, ktorý žalobca obhajuje, avšak správny orgán má k dispozícii doklady, ktoré preukazujú zákres

rozhodnutia č. Xo-33/2013-Ha zo dňa 05.12.2013. Správny orgán rozhodnutím odstránil bezprávny stav, ktorý bol bez akejkoľvek listiny vnesený do katastra a opravil údaje katastra

dostupných listín nachádzajúcich sa v katastrálnom operáte, čím naplnil jednu z hlavných úloh katastra, a to ochranu práv k nehnuteľnostiam. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).

§ 59ods.

1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, okresný úrad aj bez návrhu

1. a)opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
2. b)v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov,
3. c)v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

§ 59ods.

2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.

§ 59ods.

3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

§ 59ods.

4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu

§ 59ods.

1 písm. a/ a § 78 ods. 1 .

§ 59ods.

5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Z administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že žalobcovia a účastníčka konania boli predvolaní na ústne pojednávanie listom zo dňa 08.02.2012 za účelom opravy výmery a priebehu hraníc pozemkov, parciel C-KN č. 74 a č. 68 v k.ú. T.. Zo zápisnice zo dňa 20.02.2013 je zrejmé, že sa prešetrovala oprava chyby SPI a SGI v k.ú. T., konkrétne oprava údajov a zákresu v zmysle rozsudku sp.zn. 9C/754/76 a v zmysle platnej katastrálnej mapy z roku

1. O zápis tohto rozsudku požiadala vlastníčka pozemku, parcely C-KN č. 68 E. P.. Pri zápise zistila Správa katastra Kysuckého Nového Mesta nesúlad vo výmere pozemkov a priebehu hraníc. Bolo zistené, že pozemok parcela C-KN č. 74 totožný s pozemkom č. 568/5 bol vo vlastníctve R. P. a E. P., evidovaný na LV č. XXXX. Tento pozemok sa v zmysle kúpnej zmluvy RII 207/84 pod číslom zmeny 20/84 previedol na vlastníkov Z. D. a I. D.. Terajšími vlastníkmi sú žalobcovia v zmysle osvedčenia o dedičstve č. 21D 967/08, Dnot 257/
2. Tento stav pretrvával do roku 2002, kedy bola bez akejkoľvek listiny upravená hranica a výmera pozemku C-KN č. 74 z pôvodných 370 m2 na 502 m2 a pozemku, parcely C-KN č. 106, z pôvodných 625 m2 na 640 m
3. Týmto úkonom sa zmenšila parcela C-KN č. 68 z 984 m2 na 837 m
4. Táto skutočnosť vyplýva aj z geometrického plánu č. 119/01 vyhotovený pre Z. D. a I. D.. Dňa 21.02.2013 vydala Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutie č. X 11/2013, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie. Rozhodnutím č. Xo-4/2013 zo dňa 23.04.2013 Správa katastra Žilina rozhodla u zrušení rozhodnutia Správy katastra Kysucké Nové Mesto pre nesprávne použitie inštitútu konania o oprave chyby a pre neurčitosť výroku rozhodnutia č. X 11/2013 zo dňa 21.02.
5. Dňa 02.08.2013 Správa katastra Kysucké Nové Mesto vydala rozhodnutie č. X 11/2013 zo dňa 02.08.2013 voči ktorému podali žalobcovia ako účastníci správneho konania opätovne odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo-33/2013-Ha zo dňa 05.12.2013 tak, že opravil zákres hranice pozemkov, parciel C-KN č. 68, č. 74, č. 106 vo vektorovej katastrálnej mape

záznamu podrobeného merania zmien č. 204 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto dňa 12.07.2013 a v súbore popisných informácií opravil: výmera pozemku, parcely C-KN č. 68, trvalé trávne porasty, z 837 m2 na 984 m2; výmeru pozemku, parcely C-KN č. 74, zastavané plochy a nádvoria, z 502 m2 na 370 m2;výmera pozemku, parcely C-KN č. 106, trvalé trávne porasty, z 640 m2 na 625 m2. Odvolací súd v danej veci konal o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/7/2014 zo dňa 14.05.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá, nakoľko

názoru krajského súdu žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď odstránil chybné údaje katastra a v katastrálnej mape opravil zákres hranice pozemkov

§ 59ods.

1 písm. a/ a b/ zákona č. 162/1995 Z.z., keďže bolo preukázané, že skutočne došlo k zmene zakreslenia hraníc pozemkov medzi parcelami CKN 68, 74 a 106 v k.ú. T. bez relevantnej listiny. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2.O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Na zdôraznenie záverov, ktoré si osvojil, uvádza nasledovné: Na to, aby kataster nehnuteľnosti slúžil jeho základnému účelu uvedenému v § 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s dôrazom na posilňovanie materiálnej publicity katastra, musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri zaznamenané a zistené chyby (z minulosti, alebo vzniknuté v súčasnej dobe) spoľahlivo a v súlade so zákonmi odstraňované. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovný spojením „ak sa nepreukáže opak". Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte

§ 59

katastrálneho zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti

§ 80písm.

c/ zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. Inštitút opravy chýb, ako osobitný druh katastrálneho konania, je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra. Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Správa katastra opraví v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami chybne zakreslené hranice pozemkov. Na to, aby správa katastra vykonala opravu chýb

tohto ustanovenia, musí existovať spôsobilá listina, ktorá bola do katastra zapísaná, resp. zakreslená v rozpore s jej vyhotovením, a teda musí existovať určitý geometrický plán, či iný grafický podklad spôsobilý na zákres hraníc pozemkov do katastrálnej mapy, ktorým sa preukáže, že správa katastra vykonala jeho zákres do katastra (katastrálnej mapy, pozemkovej mapy) v rozpore s jeho vyhotovením. Takáto oprava musí byť súčasne uskutočnená v súčinnosti so všetkými vlastníkmi, či inými oprávnenými osobami. Ak by existoval spor o hranicu pozemku, správe katastra by neprislúchalo vykonať opravu

§ 59katastrálneho zákona.

Spory o vlastníctve a o určení hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky. Pod chybami v katastrálnom operáte z konania iných subjektov (§ 59 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona ) rozumieme evidovanie chybných údajov v katastri, ktoré sa do katastra zapísali na základe: · listín vyhotovených inými štátnymi orgánmi, obcami, notármi, vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, odlišnými od orgánov evidencie nehnuteľností, avšak z nesprávnych, resp. chybných podkladov orgánu evidencie nehnuteľností, alebo · listín vyhotovených štátnymi orgánmi, obcami, notármi, vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, odlišnými od orgánov evidencie nehnuteľností, ktoré vychádzali zo správnych podkladov orgánov evidencie nehnuteľností, no obsahujú chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Oprava chýb nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu údajov katastra, ktoré sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, či ak ide o opravu údajov katastra, pri ktorej sa preukázal opak pravdivosti skutočností zapísaných do evidencie nehnuteľností do 31. decembra 1992. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (písm. a/ a § 22 ods. 1) je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c/ cit. zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenia hodnovernosti (§ 70 zák.č. 162/1995 Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra po zistení, že to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou prejaviť. Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi odstránením rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.

názoru odvolacieho súdu žalovaný postupoval zákonne, keď rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto č. X11/2013 zo dňa 02.08.2013 o oprave chyby v katastrálnom operáte zmenil tak, že opravil zákres hranice pozemkov, parciel C-KN č. 68, č. 74, č. 106 vo vektorovej katastrálnej mape

záznamu podrobeného merania zmien č. 204 overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto dňa 12.07.2013 a v súbore popisných informácií opravil: výmera pozemku, parcely C-KN č. 68, trvalé trávne porasty, z 837 m2 na 984 m2; výmeru pozemku, parcely C-KN č. 74, zastavané plochy a nádvoria, z 502 m2 na 370 m2;výmera pozemku, parcely C-KN č. 106, trvalé trávne porasty, z 640 m2 na 625 m2. V danom prípade došlo k zosúladeniu priebehu vlastníckej hranice s dostupnými listinami

§ 59ods.

1 písm. b/ katastrálneho zákona, pričom súd za spôsobilú listinu považuje práve záznam podrobeného merania zmien č. 204. Čo sa týka samotného rozhodnutia žalovaného, súd má za to, že toto rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu (aj v konaní o oprave chýb) musí obsahovať náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. Jednou zo základných náležitostí je správne a zákonné odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia plní hneď niekoľko funkcií, najmä má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia o oprave chýb, vydaného

§ 59ods.

1 písm. a/ katastrálneho zákona, musí byť zrejmé, v čom spočívala chyba údaju katastra, zapísaného na liste vlastníctva, a s akou konkrétnou verejnou listinou, alebo inou listinou, alebo s akými konkrétnymi výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, bol tento chybný údaj v rozpore. Zároveň správa katastra musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ako dospela k týmto skutkovým zisteniam, tieto právne odôvodniť, a tiež musí uviesť, ako sa vysporiadala s námietkami, či dôkazmi účastníkov konania. Ak by správa katastra v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedla tieto základné skutočnosti, resp. ak by z odôvodnenia nebolo zrejmé, ako sa vysporiadala s námietkami a dôkazmi účastníkov konania, také odôvodnenie by potom bolo v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, čo by mohlo v konečnom dôsledku spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Keďže je žalovaný povinný zabezpečiť súlad medzi skutkovým a právnym stavom, nemal v danom prípade inú možnosť ako opraviť chyby v katastrálnom operáte vydaním rozhodnutia a zabezpečiť právnu istotu v oblasti vlastníckych vzťahov. Najvyšší súd záverom zdôrazňuje, že na základe existujúcich listín bolo možné dospieť k záveru, ktoré ustálili na ich podklade príslušné správne orgány. Žalobcovia majú naďalej možnosť domáhať sa svojich práv prostredníctvom určovacej žaloby na príslušnom civilnom súde. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/7/2014-36 zo dňa 14.05.2014, potvrdil ako vecne a právne správne. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov konania žalobcom nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania ďalšej (pribratej) účastníčke konania súd rozhodol tak, že jej rovnako náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže

§ 250kods.

1 O.s.p. súdy v správnom súdnictve rozhodujú len o náhrade trov žalobcu za predpokladu, ak je v konaní úspešný, ostatní účastníci konania o preskúmanie zákonnosti právo na náhradu

zákona (O.s.p.) nemajú. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.