O.s.p.“ a podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) dňa 19.06.2014 sa navrhovateľ domáhal (č. l. 7) vydania rozsudku, ktorým by Najvyšší súd vyslovil, 1) že zakazuje orgánu verejnej správy prezerať, oboznamovať sa s obsahom, rozmnožovať, poskytovať inému, ako aj inak používať kópie elektronických dokumentov, ktoré orgán verejnej správy [Najvyšší súd bude používať riadne procesné legislatívne označenie „navrhovateľ“ a „orgán verejnej správy“, hoci navrhovateľ používa odlišne pojmy žalobca a žalovaný] vyhotovil pri inšpekcii, ktorú vykonal dňa 04.02.2014 u navrhovateľa, a ktoré uložil ako súbory NOVOTNY inšpekcia.pst', „NOVOTNY dokumenty inšpekcia 04022014“, „PETROVAJ inšpekcia.pst“, „PETROVAJ dokumenty inšpekcia 04022014“, „KUCHÁR inšpekcia.pst na jeho DVD disky a na jeho pevnom disku (číslo AS NF 1S6C14100057, SN:5PL31XQP, model: ST 9120821 AS, zn. Seagate), 2) zakazuje orgánu verejnej správy odpečatiť DVD disky a pevný disk (číslo AS NF 1S6C14100057, SN:5PL31XQP, model: ST 9120821 AS, zn. Seagate), na ktoré orgán verejnej správy pri inšpekcii, ktorú vykonal dňa 04.02.2014 u navrhovateľa, uložil súbory NOVOTNY inšpekcia.pst“, „NOVOTNY dokumenty inšpekcia 04022014“, „PETROVAJ inšpekcia.pst“, „PETROVAJ dokumenty inšpekcia 04022014“, „KUCHAR inšpekcia.pst“. Súčasne navrhovateľ požadoval, aby orgán verejnej správy mu zaplatil náhradu trov konania.
informácií orgánu verejnej správy bol za tieto verejné obstarávania zodpovedný a o navrhovateľ je personálne prepojený s podnikateľom NESS Slovensko, ktorý v týchto dvoch verejných obstarávaniach uspel, sa
navrhovateľa nezakladá na pravde (vo vzťahu k tvrdenému personálnemu prepojeniu). 4. Na právnu podporu svojich argumentov navrhovateľ uviedol nižšie citované právne ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 18.06.14 (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 136/2001 Z.z.“):
2 zák. č. 136/2001 Z. z. v súvislosti s plnením úloh
tohto zákona a
osobitného predpisu má úrad právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len "zamestnanci podnikateľa"), ako aj od iných fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.
5 zák. č. 136/2001 Z.z. na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom, 22c)
6 zák. č. 136/2001 Z.z. zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči
odseku 5 písm. d). 5. Navrhovateľ iba čiastočne v návrhu preukazoval splnenie podmienok,
ktorých je v zmysle § 250v O.s.p. jeho návrh procesne prípustný, tzn. že i. išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím - toto preukazoval najmä tým, že došlo k vykonaniu inšpekcie pracovníkmi orgánu verejnej správy, ktorý na základe svojich právnych záverov charakterizuje ako nezákonný, ii. zásah bol zameraný proti právam navrhovateľa alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný - toto navrhovateľ záverom svojho návrhu všeobecne deklaroval prostredníctvom odkazu na judikačnú činnosť ESĽP a Najvyššieho súdu, iii. zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie - splnenie tejto podmienky navrhovateľ preukazoval v spojení s navrhnutým petitom tak, že orgán verejnej správy má kópie elektronických dokumentov vyhotovených počas vyššie uvedenej inšpekcie stále u seba za účelom ich použitia pri výkone svojej činnosti a iv. z uvedeného dôvodu návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel (t.j. bol podaný 19.06.2014) a súčasne nie neskôr, než jeden rok od vykonania zásahu.
ktorého „ žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom mala byť podaná do 30 dní odo dňa spísania zápisnice o vykonanej inšpekcii. “ o ako aj na to, že jednotlivé úkony navrhovateľom považované za nezákonný zásah boli vykonané počas uvedenej inšpekcie, - k personálnej a technickej previazanosti navrhovateľa a spoločnosti Stengl, a.s., - k údajnej bezdôvodnosti inšpekcie a k nepodloženému personálnemu prepojeniu navrhovateľa a spoločnosti NESS Slovensko, a.s. (viď postavenie spoločníka pána Andrea Petrovaja), - k údajnému skopírovaniu súkromných správ, ktorú námietku označil s prihliadnutím na jej oneskorené vznesenie za účelovú, a - k argumentácii navrhovateľa o nezákonnosti držby a ich použitiu orgánom verejnej správy.
zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej na účely rozsudku iba „zák. č. 9/2010 Z. z.“) vyslovených Najvyšším súdom prostredníctvom rozsudkov sp. zn. 3Sžz/1/2011 a 4Sžz/1/2013). 11. Navrhovateľ v uvedenej súvislosti najmä namietal, že Najvyšší súd sa v uvedených veciach (navyše zdôraznil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžz/1/2011 bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) návrhmi na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zaoberal bez toho, aby skúmal, či došlo k podaniu sťažnosti
zák. č. 9/2010 Z. z., a preto navrhovateľ vyslovil názor, že v daných prípadoch Najvyšší súd nepovažoval podanie sťažnosti
zák. č. 9/2010 Z. z. za podmienku prípustnosti podania návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. 12. Tiež navrhovateľ poukázal na judikatúru ESĽP (napríklad Société Colas Est. a. í. v. Francúzsko, Sorvisto v. Fínsko alebo Heino v. Fínsko),
ktorej musí prekvapivá inšpekcia na mieste (tzv. „dawn raid“) podliehať súdnej ochrane (prieskumu), ktorá síce nemusí byť nevyhnutne predbežná a môže byť aj následná (ex post factum), v takom prípade však musí byť táto následná súdna ochrana efektívna. Avšak takú súdnu ochranu, ktorej musí predchádzať prieskum zákonnosti tejto inšpekcie správnym orgánom, navyše tým správnym orgánom, ktorý túto inšpekciu vykonal a ktorý nemá vo vzťahu k činnosti správneho orgánu žiadny odkladný účinok, navrhovateľ odmietol uznať za efektívnu súdnu ochranu vo vzťahu k inšpekcii orgánu verejnej správy. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukazoval na absentujúce poučenie vo vzťahu k možnosti podať sťažnosť proti vykonanej inšpekcii. 13. Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľ požiadal konajúci súd, aby konanie do rozhodnutia o sťažnosti žalobcu zo dňa 16.02.2015 voči postupu žalovaného prerušil
2 písm.
Piatej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ako Najvyšší súd vyššie uviedol (viď body č. 5 a 7), právny zástupca navrhovateľa predniesol argumentáciu, prečo neboli pred podaním návrhu využité prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Pracovník orgánu verejnej správy sa k predneseným argumentom navrhovateľa vyjadrila tak, že zotrváva na písomných podaniach orgánu verejnej správy a zdôraznil kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonodarcom pre tento typ súdneho konania. IV. Právne názory konajúceho súdu 16. Najvyšší súd ako vecne príslušný súd (§ 10 ods. 2 v spoj. s § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa oboznámil tak s návrhom a ďalšími podaniami účastníkov, a následne preskúmal relevanciu pripojených listinných dôkazov v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Za účelom preverenia splnenia zákonných podmienok na konanie o podanom návrhu nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 v spoj. s ust. § 250v ods. 8 O.s.p.). Po zistení, že návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250v ods. 3 veta prvá O.s.p.), t. j. že bol predčasne podaný, a navyše bol podaný až viac ako 4 mesiace po vykonaní inšpekcie orgánom verejnej správy, tak tento návrh v zmysle § 250v ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania jednotlivých argumentov navrhovateľa.
3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
smeruje k ukončeniu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa jednotlivec nemôže brániť inými prostriedkami.“ 20. Na tomto kompetenčnom základe súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka sformulovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu, ktorý dominantne vymedzuje nielen nezákonnosť zásahu samotného ale aj od súdu požadovanú nápravu.
1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
4 veta tretia O.s.p. povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. 21. Tiež je nepochybné, že aj na konanie pred správnym súdom (súdny prieskum zákonnosti) sa subsidiárne vzťahuje (viď § 246c ods. 1 O.s.p.) procesná zásada splnenia podmienok konania v každom jeho štádiu, pričom jednotlivé podmienky konania pre osobitné druhy konaní obsiahnuté v Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie na ochranu pred nezákonným zásahom, môžu byť v uvedenej Piatej časti vymedzené zákonodarcom odlišne vrátane procesnoprávnych dôsledkov z toho vyplývajúcich. Toto aj zákonodarca pri tvorbe § 250v O.s.p. sledoval, nakoľko na zdôraznenie zásady subsidiarity súdnej ochrany navyše stanovil popri podmienke plynutia času podmienku vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (ods. 3 úvod prvej vety), s odlišným procesnoprávnym následkom vo forme vydania zastavujúceho rozsudku (ods. 4 in fine), pokiaľ tak navrhovateľ nečinil, v čoho dôsledku takýto návrh sa kvalifikuje ako že nie je prípustný.
1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). 22. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky pomerne precízne napomáha jednotlivcom objasniť rozsah a účel návrhu, ktorý nie je prípustný pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom a ktorého vymedzenie sa spája s právnym pojmom „prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“. Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva najmä nezvratný záver, že osobitnú sťažnosť zakomponovanú zákonodarcom do zákona považuje za plnohodnotný takýto prostriedok. Napríklad prostredníctvom svojho uznesenia sp. zn. III. ÚS 244/2012 z 13.06.2012 konštatoval: „Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné ešte uviesť, že aj v prípade, ak by generálna prokuratúra, s ohľadom na dosiaľ uvedené, podanie sťažovateľa vyhodnotila ako podnet
1 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), sťažovateľ by mal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ešte k dispozícii účinný prostriedok nápravy, za ktorý je stabilne považovaný opakovaný podnet
1 zákona o prokuratúre. Nevyčerpanie tohto prostriedku zo strany sťažovateľa by nutne viedlo k odmietnutiu jeho sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej neprípustnosti
1 zákona o ústavnom súde.“
1 zákona o ochrane osobných údajov, označil za správnu, lebo výklad zákona zo strany Najvyššieho súdu je úplný, presvedčivý, a preto aj legitímny v zmysle nasledujúcej argumentácie: „Z citovaných ustanovení § 33 ods. 2 a 3 zákona o ochrane osobných údajov sa dá celkom nepochybne vyvodiť, že práva a povinnosti výboru v prípadoch týkajúcich sa osobných údajov spracúvaných zo strany SIS sú totožné s právami a povinnosťami úradu. Výbor má preto v týchto prípadoch všetky práva a povinnosti úradu, keďže citované ustanovenia sú v pomere špeciality ku všeobecným ustanoveniam týkajúcim sa činnosti výboru. Z ustanovenia § 46 zákona o ochrane osobných údajov,
ktorého je výbor povinný v prípade sťažnosti postupovať, vyplýva, že výbor môže v prípade podozrenia z porušenia povinnosti uloženej zákonom o ochrane osobných údajov vyzvať SIS na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť, a pri zistení porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane osobných údajov je povinný vydať opatrenie, ktorým uloží SIS skončenie tej činnosti, ktorou bola povinnosť porušená, vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov alebo zabezpečenie práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb v určenej lehote, pričom SIS je povinná požiadavkám výboru bezodkladne vyhovieť a v určenej lehote informovať výbor o ich splnení.“
zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, ktorá plní generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutým nezákonným stavom v prípade nezákonných zásahov orgánov verejnej správy. Uvedená nezastupiteľnosť spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ musí mať dojem, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie (zásada subsidiarity súdneho konania), ktorú navrhovateľ
svojich vedomostí a možností klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby dotknutý orgán verejnej správy bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa ku klasifikácii tejto situácie ako nezákonný zásah, ale tiež, a to predovšetkým, aby sa mohol nielen k týmto dôvodom vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ako aj
1 O.s.p. má subsidiárny charakter, a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov nápravy (viď odsek 3 cit. ustanovenia).“
ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu v týchto prípadoch sťažnosť podaná
zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy. ........ Námietka sťažovateľa, ktorý sťažnosť
zákona o sťažnostiach nepovažuje za účinný opravný prostriedok, pretože by o ňom aj tak rozhodovalo ministerstvo,
názoru ústavného súdu neobstojí. Ústavný súd súhlasí s argumentáciou najvyššieho súdu, ktorý
neho správne poukázal na zásadu subsidiarity súdneho konania, keď uviedol, že napadnutý orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním jednak dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý sťažovateľ vyhodnotil ako nezákonný zásah, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa a následne mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Preto, ak by sťažovateľ podal sťažnosť
zákona o sťažnostiach, o ktorej by rozhodovalo ministerstvo, toto by muselo reagovať a vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami sťažovateľa a v prípade ich akceptácie prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu.
judikatúry ústavného súdu sťažovateľ musí vyčerpať procesné prostriedky v súlade so zákonom, teda musí ich uplatniť v príslušných lehotách a v súlade so zákonnými podmienkami na ich uplatnenie (forma, obsah). Preto, ak sťažovateľ uplatní procesný prostriedok oneskorene alebo ak nesplní podmienku jeho prípustnosti, teda ak zaviní jeho neúčinnosť, nastáva z procesného hľadiska rovnaká situácia, ako by ich neuplatnil vôbec.“ V súvislosti s dodatočnou argumentáciou navrhovateľa uvedenou v návrhu na prerušenie konania musí Najvyšší súd zdôrazniť aj na právny názor Ústavného súdu, že argumentácia navrhovateľa týkajúca sa spochybňovania riadneho vybavenia sťažnosti orgánom verejnej správy, ktorý mal údajný nezákonný zásah u navrhovateľa vyvolať, je nedôvodná. 26. Napriek tomu, že vo vyššie citovaných súdnych rozhodnutiach sa kladie dôraz na aplikáciu príslušných ustanovení pôvodne platného zák. č. 152/1998 Z. z., Najvyšší súd zdôrazňuje, že na vyššie sformulovaných názoroch nič nezmenila ani skutočnosť, že uvedený zák. č. 152/1998 Z. z. bol s účinnosťou od 01.02.2010 zrušený zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 9/2010 Z. z.“). Tento zákon prevzal generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutého nezákonného stavu (tzn. prostriedku možnej nápravy vo forme predbežného prerokovania nároku s orgánom verejnej správy) v prípade nečinnosti alebo nezákonných zásahov orgánov verejnej správy.
1 zák. č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým
1 v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. vyžadovaná.
4 veta druhá O.s.p. platí, že ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. 29. Navrhovateľ nevyužitie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, odôvodňoval tým (viď body č. 5 a 6), že táto požiadavka nie je vo svetle záverov vyplývajúcich z odbornej literatúry, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (výslovný odkaz na rozhodnutia sp.zn. 3 Sžz/1/2011 a 4 Sžz/1/2013) ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva na konania v oblasti hospodárskej súťaže uplatniteľná. Najvyšší súd v súvislosti s prvými dvomi argumentmi navrhovateľa musí zdôrazniť ústavnú zásadu legality (secundum et intra legem), ktorá je zakotvená v čl. 2 ods. 2 ústavy.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 30. Vo všeobecnosti na elimináciu záväzku splniť niektorú procesnú podmienku súdneho prieskumu je nutné argumentovať tak zameranou vôľou zákonodarcu vyjadrenú v osobitnom zákone. Avšak pre Najvyšší súd ani z Občianskeho súdneho poriadku, ani zo zák. č. 9/2010 Z. z., resp. zo zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nevyplýva, že by zákonodarca výslovne obmedzil, resp. limitoval podmienku o nutnosti a priori využiť takýto prostriedok pre oblasť hospodárskej súťaže, ako tvrdí navrhovateľ vo svojich argumentoch. Tento záver podporuje aj text ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 9/2010, ktorý výslovne sťažnostné podanie v oblasti hospodárskej súťaže nezaraďuje medzi tie, ktoré by nebolo možné považovať za sťažnosť.
1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým
1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosťou
tohto zákona nie je podanie, ktoré
osobitného predpisu, alebo d) smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní
iného právneho predpisu.
2 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosťou
tohto zákona nie je ani podanie
zistenia súdu splnené všetky zákonom stanovené požiadavky. Inšpekcia sa začala preukázaním poverenia, z ktorého vyplýval právny dôvod inšpekcie, t. j. na základe akého ustanovenia zákona sa voči podnikateľovi takto postupuje. Pokiaľ v poučení uvedenom v poverení vyplynula aj možnosť sankcionovania za porušenie alebo nesplnenie povinností podnikateľa v súvislosti s inšpekciou, súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že samotné poučenie o výške sankcií mohlo byť vnímané ako nátlak na podnikateľa resp. zamestnancov. .......... Zo žiadneho z ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže nevyplýva povinnosť správneho orgánu poučovať subjekt, u ktorého sa vykonáva inšpekcia
3 zákona o tom, že si má právo prizvať si k inšpekcii právnika, právneho zástupcu a že by nedostatok tohto poučenia bol pod následkom nezákonnosti inšpekcie. Súd poukazuje na čl. 47 Ústavy SR,
ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V danom prípade bolo len na osobách konajúcich za podnikateľa, či uplatnia právo na právnu pomoc. Osoba konajúca za podnikateľa v čase inšpekcie v Ž. nepožiadala o možnosť prizvania právneho zástupcu k inšpekcii, pričom súd nepovažuje v tomto kontexte za rozhodujúcu skutočnosť, či Ing. G. mala možnosť sa spojiť s konateľom alebo nie, pretože sama konala za podnikateľa v rámci inšpekcie v Ž. V konaní nebolo preukázané, že by jej žalovaný (osoby poverené inšpekciou) zabránili zabezpečiť prítomnosť právnika alebo odopreli právo zabezpečiť prítomnosť právneho zástupcu. ................ Súd zamietol žalobu v časti I. týkajúcej sa požiadavky žalobcu, aby prikázal vylúčiť žalobcu z ďalšieho prešetrovania a správneho konania vedeného žalovaným pod č. 0010/OKT/
3 vety prvej ani nie je prípustný. Súd zamietol žalobu aj v časti II., pokiaľ žalobca žiadal, aby súd súčasne prikázal žalovanému obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný skartovať zápisnicu žalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa
konajúceho senátu podaná oneskorene.
Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa (viď právne úvahy obsiahnuté v bode č. 19). Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty
4 zák. č. 136/2001 Z. z. o priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.
č. 136/2001 Z. z. na postup úradu
1 písm.
3 Správneho poriadku zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
3 veta prvá O.s.p. platí, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. V.
4 veta prvá a posledná O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. 43. O práve na náhradu trov súdneho konania v prejednávanej veci rozhodol Najvyšší súd v súlade s § 250v ods. 5 O.s.p. a s prihliadnutím na subsidiárne pôsobiacu (§ 246c ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 2 ústavy) zásadu úspešnosti zakotvenú v § 146 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a od orgánov verejnej správy sa legitímne očakáva nielen profesionálna právna tvorba individuálnych správnych aktov najmä vo forme rozhodnutí ale aj ich argumentačná obrana, preto Najvyšší súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.