Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/62/2014 Identifikačné číslo spisu: 5707011036 Dátum vydania rozhodnutia: 20.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5707011036.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. januára 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému H. F. , rodenému T. pre zločin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. e/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného H. F., rodeného T., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 2To 113/2011, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. F., rodeného T. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, zo dňa 10. júna 2011, sp. zn. 12T 121/2007, bol obvinený H. F., rodený T. uznaný vinným, v bode 1/ až 13/ rozsudku z pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. e/ Tr. zák., čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v bode 12/ rozsudku a v bodoch 1/ až 5/ a 7/ až 13/ z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového súdu. V podstate ako organizátor trinástich krádeží vlámaním do rôznych objektov - predajní potravín, športových potrieb, skladu základnej školy, rodinného domu, skladového kontajnera, obecného úradu, objektu poľnohospodárskeho družstva, spáchaných s ďalšími osobami v čase od 30. januára 2006 do 15. augusta 2006 so spôsobením väčšej škody na odcudzených veciach a ďalšej škody spôsobenej vlámaním. Okresný súd za to obvinenému H. F., rodenému T. uložil podľa § 212 ods. 4, § 41 ods. 1 s použitím § 37 písm. h/, písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 2To 113/2011, podľa § 319 Tr. por. zamietol. Obvinený H. F., rodený T. podal dovolanie, najskôr samostatne. Po ustanovení obhajkyne podal obvinený dovolanie aj prostredníctvom obhajkyne. Dovolanie bolo podané proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 2To 113/2011, v spojení s rozsudkom a konaním vedeným na Okresnom súde Martin zo dňa 10. júna 2011, sp. zn. 12T 121/2007, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. k/ Tr. por. K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený uviedol, že celé jeho trestné stíhanie nie je v súlade so zákonom. Toto svoje tvrdenie oprel o vyjadrenia Krajskej prokuratúry v Žiline č. Ei 30/2013 - 4 zo dňa 5. novembra 2013, v ktorom je uvedené, že „Vo veci č. k. 2Pv 766/2006 v čase poskytovania informácie nebola podaná obžaloba“ a Generálnej prokuratúry SR č. Ei 196/135 zo dňa 19. decembra 2013, v ktorom sa uvádza, že „Pokiaľ ide o tvrdenie krajskej prokuratúry, že v čase poskytnutia informácie vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Martine pod č. 2Pv 766/2006 nebola podaná obžaloba, toto tvrdenie zodpovedá skutočnosti.“ Vzhľadom na vyššie uvedené sa obvinený H. F., rodený T. domnieva, že obžaloba vedená pod č. 2Pv 766/2006 nebola nikdy podaná Okresnému súdu v Martine a nie je ani v evidencii Okresnej prokuratúry v Martine. Obvinený považuje túto obžalobu za fiktívnu. Z informácii poskytnutých Krajskou prokuratúrou v Žiline a Generálnou prokuratúrou SR obvinený vyvodzuje, že celá obžaloba, a teda aj trestné konanie vedené proti nemu je „podvodom/klamstvom“ OR PZ v Martine, Okresnej prokuratúry v Martine a Okresného súdu Martin. Obvinený je presvedčený, že obžaloba vedená pod č. 2Pv 766/2006, ktorá sa nachádza v spise 12T/121/2007 je nezákonná ako to vyplýva z vyššie uvedených informácií. Obvinený ďalej uviedol, že za skutok, za ktorý bol odsúdený, boli trestne stíhané iné osoby a to O. A., H. G. a O. S., ktorí sa ku skutku priznali a voči ktorým už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, preto sa vo veci nemalo ďalej pokračovať. Z tohto dôvodu považuje obvinený H. F., rodený T. trestné stíhanie voči nemu za neprípustné, čo zakladá dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
- k)Trestného poriadku. Z týchto dôvodov zotrvávajúc na námietke zaujatosti voči JUDr. W. C. - sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je jeho vzdialeným príbuzným, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 386 ods. 1 Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/113/2011, zo dňa 29. februára 2012 a nadväzujúce rozhodnutia zrušil, a aby podľa ustanovenia§ 388 ods. 1 Trestného poriadku tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin sa vyjadril podanému odvolaniu nasledovne: Pokiaľ ide o dovolací dôvod - tvrdenie obvineného, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, tento podľa názoru okresného prokurátora v predmetnej trestnej veci nebol naplnený, nakoľko súd konal v súlade s ustanovením § 278 Tr. por., ako aj v súlade s ďalšími ustanoveniami tohto zákona. Argumentácia obvineného v tomto ohľade ani neodôvodňuje označený dovolací dôvod. Pre úplnosť prokurátor uviedol, že pokiaľ obvinený H. F., rod. T. tvrdil, že obžaloba prokurátorky okresnej prokuratúry, sp. zn. 2 PV 766/2006, nebola nikdy podaná Okresnému súdu Martin a nie je ani v evidencii Okresnej prokuratúry v Martine, tak trestné konanie v predmetnej trestnej veci v konaní pred Okresným súdom Martin, ako aj pred Krajským súdom v Žiline, bolo vedené na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Martine, č. k. 2 PV 766/06-216, zo dňa 15. augusta 2007, ktorá bola Okresnému súdu Martin doručená dňa 16. augusta 2007 a ktorá je aj súčasťou trestného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 12T 121/2007, čo vyvracia tvrdenie odsúdeného, že táto obžaloba nikdy nebola Okresnému súdu Martin podaná a že je preto fiktívna a nezákonná. Dovolací dôvod, spočívajúci v tom, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, vyslovil prokurátor názor, že tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd v priebehu celého trestného konanie pred súdom skúmali, či sú naplnené podmienky prípustnosti trestného konania, pričom dospeli k záveru, že v predmetnej veci u obvineného H. F., rodeného T., neboli naplnené zákonné podmienky neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 Tr. por. V tomto smere nie je právne relevantná ani argumentácia obvineného H. F., rod. T., že za skutok, za ktorý bol odsúdený, mali byť trestne stíhané iné osoby, a to O. A., H. G. a O. S., ktorí sa mali ku skutku priznať a voči ktorým už malo byť vo veci právoplatne rozhodnuté. Okresná prokuratúra v Martine takouto informáciou nedisponuje, no aj v prípade jej pravdivosti je zrejmé, že vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti voči jednému páchateľovi za totožný skutok za splnenie zákonných podmienok nevylučuje z hľadiska prípustnosti trestného konania vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti voči inému páchateľovi tohto skutku. Odsúdený H. F., rodený T. túto svoju argumentáciu navyše ani relevantným spôsobom nepodložil príslušnými listinnými dôkazmi a sám vo svojom dovolaní ani ďalej bližšie neuvádza, aký konkrétny dôvod neprípustnosti trestného konania by mal byť týmto naplnený. Pokiaľ ide o podanie obvineného H. F., rodeného T., ktoré doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 23. júna 2014, ktoré by malo byť evidované pod sp. zn. Nt 229/2014 (týka sa návrhu na vylúčenie sudcu JUDr. W. C. - pozn. dovolacieho súdu), k jeho obsahu sa prokurátor nevyjadril, nakoľko okresnej prokuratúre nebolo predložené a nie je teda známy jeho obsah. Vzhľadom na vyššie uvedené, prokurátor navrhol, aby dovolací súd postupom podľa § 382 písm.
- c)Trestného poriadku dovolanie obvineného H. F., rodeného T. podané prostredníctvom obhajkyne JUDr. Kataríny Turanskej dňa 17. septembra 2014 odmietol preto, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. l, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. V zmysle § 374 ods. l Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Dovolacie dôvody označené obvineným H. F., rodeným T. § 371 ods. 1, písm. g/ a k/ Tr. por. nie sú podopreté tvrdeniami o ich existencii, ale tvrdeniami, ktoré nezakladajú vôbec ich porušenie. Prvý dovolací dôvod obvineného sa týkal porušenia procesných predpisov pri vykonávaní dôkazov súdom, o ktoré sa malo opierať napadnuté rozhodnutie. Tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá. Nemožno ju vyvodzovať z toho, že obvinený sa domnieva, že v jeho veci nebola podaná obžaloba, a preto následne vykonané dôkazy sú vykonané nezákonným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek tvrdeniam obsiahnutým v listoch Krajskej prokuratúry v Žiline, č. Ei 30/2013 - 4, zo dňa 5. novembra 2013 a Generálnej prokuratúry SR ,č. Ei 196/135, zo dňa 19. decembra 2013 o neexistencii obžaloby vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Martine, sp. zn. 2 Pv 766/2006, priamo zo spisu zistil, že po ukončení vyšetrovania bola prvýkrát v trestnej veci obvineného H. F., rodeného T. podaná obžaloba dňa 9. februára 2007, pod sp. zn. 2Pv 766/06-153. Po vrátení veci prokurátorke na došetrenie a neuzavretí dohody o vine a treste, prokurátorka postupovala v zmysle § 232 ods. 9 Tr. por. (vykonala o tom do spisu záznam) a v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011) podala na obvinených obžalobu, sp. zn. 2 Pv766/06 - 216, dňa 16. augusta 2007 na Okresnom súde Martin. Tvrdenie obvineného, že obžaloba je fiktívna nemá oporu v spise. Obžaloba bola podaná v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, bola riadne zaevidovaná, a najmä prijatá súdom, dôkazy boli vykonané na jej základe a v súlade s Trestným poriadkom a z týchto dôvodov v predmetnej veci najvyšší súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali tento dôvod. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné a nevyhnutné zisťovať z čoho čerpali Krajská prokuratúra v Žiline i Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keď tvrdili, že v roku 2013 nebola vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Martine, pod sp. zn. 2 Pv 766/2006, podaná obžaloba, pretože pre skúmanie, či bola alebo nebola v určitej veci podaná obžaloba je smerodajné, čo vyplýva z predloženého spisu. Za predpokladu, ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal za základ svojho skúmania a rozhodnutia považovať predložený spis Okresného súdu Martin, sp. zn. 12T 121/2007, v ktorom sa nachádzajú obe už uvedené obžaloby, nemohol by považovať za reálne ani odsúdenie obvineného. Takýto stav nie je možné pripustiť, a preto dovolací súd vychádzal z reálneho stavu v spise a neskúmal dôvody, ktoré viedli k tvrdeniam o nepodaní obžaloby krajskú i generálnu prokuratúru. V súvislosti s námietkou obvineného, že za trestnú činnosť, pre ktorú bol odsúdený, boli trestne stíhané i právoplatne odsúdené iné osoby v inom konaní, a teda v jeho veci sa nemalo ďalej pokračovať, je mylné. K porušeniu zásady ne bis in idem - nie dvakrát za to isté - by došlo len v prípade, ak by samotný obvinený už bol pred právoplatným rozhodnutím v prerokúvanej veci právoplatne uznaný za vinného a odsúdený za tie isté skutky a trestné činy. Možnosť, že iné osoby mali byť právoplatne odsúdené pre skutky, pre ktoré bol odsúdený i obvinený, Trestný poriadok nevylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal napokon na zreteľ i námietku zaujatosti voči JUDr. W. C., ktorý má byť vzdialeným príbuzným obvineného H. F., rodeného T. - má byť bratrancom jeho otca T. T. tým, že vo veci namietaný sudca nekonal a nerozhodoval. Vzhľadom na to, že námietky obvineného H. F., rodeného T. nenaplnili dôvody uvedené v § 371 ods. 1, písm. g/ a k/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.