Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/27/2014 Identifikačné číslo spisu: 6412207705 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Dana Bystrianska Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 214ods.

2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v prvej časti výroku

ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil, a v druhej časti

ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd aplikáciou ust. § 272 ods. 2 O.s.p. rozhodol o (opakovanom) uložení poriadkovej pokuty 100 € matke maloletých detí vzhľadom na dlhodobé nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku maloletých detí povinnou, ktoré sa odzrkadlilo na správaní a postojoch detí a malo za následok odmietanie detí stretnúť sa s oprávneným. V rozhodnutí č.k. 43CoE/323/2011-320 zo dňa 26. januára 2012 uviedol, že v prípade opakovaného nerešpektovania súdneho rozhodnutia nie je súd viazaný návrhom, alebo podnetom pri postupe

ust. § 272 a 273 O.s.p, pretože povinná si mala byť vedomá svojej povinnosti vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia, a preto bola povinná nielen stretnutie oprávneného a maloletých detí umožniť, ale aj maloleté deti na stretnutie riadne materiálne a psychicky pripraviť. Odvolací súd považoval ním uloženú sankciu za nevyhnutnú na dosiahnutie budúceho riadneho výkonu rozhodnutia súdu upravujúceho styk povinného s maloletými deťmi. V ostatnom rozsahu odvolací súd výrok týkajúci sa zastavenia výplaty rodičovského príspevku a prídavku a príplatku na maloleté deti povinnej zamietol z dôvodov, že by išlo o neprimeraný postih, ktorý by sa (materiálne) dotkol maloletých detí v štádiu, keď sú vzťahy detí s oprávneným vážne narušené. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, ktorá považuje rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny, taký, ktorý trpí vadou

§ 237písm.

f) O.s.p. Poukázala na súčasný, najmä psychický stav maloletých detí a znenie čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine. V dovolaní podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. , Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie v predmetnej veci smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 ods. 1, 2 O.s.p.

§ 239ods.

1,2 O.s.p dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
2. b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [ § 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods. 1 písm. c).

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 167ods.

2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Pri aplikácii zákonných predpisov sa súdy neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel ani význam, preto dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za neodôvodnené. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľky. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

1. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
3. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Pokiaľ by dovolateľka namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami,

judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval. V prejednávanej veci odlišný právny názor odvolacieho súdu od prvostupňového súdu bol vysvetlený, preto námietka dovolateľky v tomto smere nedôvodná. Odvolací súd dostatočne v odôvodnení vysvetlil dôvody, pre ktoré zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke uloženia poriadkovej pokyty povinnej za nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku maloletých detí s oprávneným. Náležite rozobral aj podstatu jej povinnosti vo vzťahu k oprávneniu maloletých detí na prípravu na stretnutie s oprávneným zo strany povinnej. Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani

ustanovenia § 237 O.s.p., dovolanie matky maloletých detí dovolací súd v zmysle ustanovenia § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť neskúmal. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, že konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.