1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23T 85/2010, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. W. Š.Á. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 85/2010, z 13. decembra 2011 bol obvinený Ing. W. Š. uznaný za vinného z prečinu sprenevery
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že Ing. W. Š. - ako konateľ spoločnosti K., s. r. o., so sídlom M., ul. B.. E. P. V. XX, IČO: XXXXXXXX, odobral v období od
2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. 1/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na súhrnný peňažný trest vo výmere 12 000 € (dvanásťtisíc eur).
3 Tr. zák. súd obvinenému uložil pre prípad, že by výkon uloženého súhrnného peňažného trestu mohol byť úmyselne zameraný, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
2 Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T 75/2010, zo dňa
1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10 000 € a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Zároveň sa zrušili aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Na podklade odvolania okresného prokurátora, Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 2To 66/2012, zo dňa 15. augusta 2012,
1 písm. b/ písm. c/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 85/2010, z 13. decembra 2011.
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T 85/2010, z 29. novembra 2013 bol obvinený Ing. W. Š. opätovne uznaný za vinného z prečinu sprenevery
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom istom skutkovom základe. Za to bol obvinený Ing. W. Š.
2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. 1/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody zaradil do ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T 75/2010, zo dňa
1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10 000 € a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Zároveň sa zrušili aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Na základe odvolania obvineného, Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 2To 9/2014, zo dňa 26. marca 2014,
por. odvolanie obvineného Ing. W. Š. zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To 9/2014, zo dňa 26. marca 2014 podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. V rámci uplatnených do volací ch dôvodov obhajca obvineného okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
názoru obhajcu obvineného by bolo nesprávne a nespravodlivé, aby bol obvinený odsúdený za niečo, čo nie je trestným činom, keďže obvinený nakladal s vecou vlastnou a nie s vecou tretej osoby, a teda že tu existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu, nakoľko obvinený sa síce k spáchanému činu kladenému mu za vinu priznal, avšak nešlo o trestný čin, pretože neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to objekt a objektívna stránka trestného činu sprenevery. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v dovolaní obvineného obhajca obvineného navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 26. marca 2014, č. k. 2To 9/2014 - 303, a aj rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29. novembra 2013, č. k. 23T 85/2010, ako rozhodnutia nezákonné zrušil. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Martin, ktorá navrhla dovolanie obvineného
f/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie obvineného bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon síce dovolanie pripúšťa (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), avšak postupom
5 Tr. por. proti tomuto rozhodnutiu dovolanie prípustné nie je. Najvyšší súd preto na neverejnom zasadnutí
f/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd konštatuje nasledovné: Obhajca obvineného v dovolaní napáda právnu kvalifikáciu trestného činu, skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, teda že spáchaný skutok nie je trestným činom, nakoľko nie je naplnená skutková podstata trestného činu sprenevery, a to z dôvodu absencie objektu a objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery
1, ods. 2 písm. a/ Tr. por. Skutočnosť, že obvinený bol obžalovaný z trestného činu (
1, ods. 2 písm. a/ Tr. por.) kvalifikovaného ako trestný čin sprenevery, nebola v konaní pred prvostupňovým súdom napadnutá. Práve naopak, obvinený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2011 po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku
ustanovenia § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Následne samosudca postupoval v zmysle § 257 ods. 4, ods. 5 Tr. por. a obvinenému položil otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por., na ktoré obvinený odpovedal áno.
4 Tr. por., ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.
5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c/, písm. d/, psím. f/, písm. g/ a písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/. Obvinený slobodne a vážne odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno", súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho priznania a po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného o vine
6, ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. V zmysle vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon po postupe
1 písm. c/, ods. 5, ods. 6/, ods. 7 Tr. por. dovolanie nepripúšťa. Najvyšší súd vychádzajúc zo záverov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia preto postupom
f/ Tr. por. uznesením obvineného odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.