3 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
1, § 40 ods. 1 a 3 a § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že zmluva o prevode nehnuteľností bola podpísaná inou osobou ako žalobkyňou, z ktorého dôvodu rozhodol vo výrokovej časti rozsudku tak, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Súd v konaní prejudiciálne skúmal platnosť kúpnej zmluvy, pričom nebol viazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 8 C 50/
názoru generálneho prokurátora, ak v občianskom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I v konaní sp. zn. 8 C 50/1998 bola právoplatne určená platnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemku zo žalobkyne na žalovaných, bola tým platne vyriešená prejudiciálna otázka platnosti zmluvy, ktorou bol Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 11 C 14/2006 viazaný. Z tohto dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v časti potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Podanie mimoriadneho dovolania je odôvodnené
1 O.s.p., z dôvodu ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaných. Žalobkyňa žiadala mimoriadne dovolanie zamietnuť
2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p. Uviedla, že nie je možné s prihliadnutím na zásadu ústavne konformného výkladu právnych noriem akceptovať výklad § 159 ods. 2 O.s.p. uvedený v mimoriadnom dovolaní, teda bezpodmienečnú viazanosť súdu takýmto rozhodnutím. Súd je predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu o otázke, ktorá je v novom konaní otázkou predbežnou, viazaný za predpokladu, ak v novom konaní sa vychádza z rovnakých skutkových okolností. Ak v novom konaní dôjde k zmene týchto skutkových okolností, následkom ktorých je spochybnenie správnosti a zákonnosti pôvodného rozhodnutia, súd nie je povinný z takéhoto rozhodnutia vychádzať, a môže si takúto predbežnú otázku - s prihliadnutím na nové skutkové zistenia a zmenený skutkový stav, vyriešiť samostatne.
jej názoru generálny prokurátor nezdôvodnil, prečo si jeho podanie vyžaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov. Poukázala na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) a rozhodovaciu prax ESĽP, v zmysle ktorej, ak už súd vydá súdne rozhodnutie, sudcovia by mali byť zdržanliví až odmietaví, pokiaľ ide o žiadosť generálneho prokurátora na znovu otvorenie procesu, pretože v kladnom prípade, by sa to mohlo posúdiť ako porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie čl. 6 Dohovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), podal generálny prokurátor včas (§ 243g O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne. Generálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že konanie pred odvolacím súdom spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie, omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. Takýto omyl súdu spočíva v tom, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom posudzuje nie len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj
obsahu tohto opravného prostriedku. V preskúmavanej veci odvolací súd svoje mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie založil na tom, že predmetná kúpna zmluva je neplatná pre nedodržanie písomnej formy (absencia podpisu žalobkyne ako predávajúcej). Poukázal na dodržanie zásady „nemo plus ad alium transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na druhého preniesť viac práva, ako sám má). Uviedol, že nejde o prekážku rozsúdenej veci
3 O.s.p. z dôvodu, že sa nejedná o ten istý nárok v súvislosti s konaním na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. 8 C 50/1998, ale o dva rozdielne nároky vymedzené rozdielnymi žalobnými petitmi. Nesúhlasil s názorom žalovaných, že súd v rámci posudzovania prejudiciálnej otázky ohľadom platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je základným predpokladom pre rozhodnutie vo veci samej, je viazaný rozhodnutím okresného súdu v konaní sp. zn. 8 C 50/1998 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Co 102/1999. Tento názor, by platil, len v prípade nezmeneného skutkového stavu, čo nie je daný prípad. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p., odvolací súd sa zaoberal otázkou, či nejde o prípad, kedy by a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 písm. a/, b/, c/, e/ až g/ neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní nevyšli najavo. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tvrdil, že rozhodnutím okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 50/1998 bola právoplatne vyriešená prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a okresný súd vo veci sp. zn. 11 C 14/2006 bol v tomto konaní viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 C 50/1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Co 102/1999.
1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Predmetné ustanovenie určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá vec prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) bráni opätovnému prejednaniu veci, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. V zmysle konštantnej judikatúry ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak, nesprávne či neúplne. Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo nie je ale daný prípad, nakoľko právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 C 50/1998 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20 Co 102/1999 bola určená kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania za platnú. Ústavný súd vo svojom náleze z 20. januára 2010 sp. zn. II. ÚS 349/09 konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní
2 O.s.p. konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. V danom prípade generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní tvrdil, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vedenom pod sp. zn. 8 C 50/1998 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Co 102/1999 bola vyriešená prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Zistenie súdu v predošlom občianskom súdnom konaní o práve právoplatným rozsudkom neprejavuje sa iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať, ale má aj ďalší aspekt, a to prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom. Prejudicialitu je možné vo všeobecnosti chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor a od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Prejudicialita vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam. Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol tou istou otázkou v ďalšom konaní zaoberať. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 8 C 50/98 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
1 O.s.p. V súlade s procesuálnou teóriou právoplatnosti (porovnaj napr. Vilém Steiner Základní otázky občanského práva procesního, Praha 1980, str. 261 a nasl.) záväznosť právoplatného rozhodnutia vyjadruje záväznosť procesnoprávneho vzťahu, ktorý je týmto rozhodnutím založený, nie záväznosť hmotnoprávneho vzťahu, ktorý vzťah súd vo svojom rozhodnutí vyriešil. Súdy nižšieho stupňa z tohto dôvodu konanie zaťažili vadou v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobkyne s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, dovolací súd poukazuje na účel mimoriadneho dovolania spočívajúci v odstránení nezákonnosti, ktorej sa súd dopustil v konaní
O.s.p. z dôvodu, že toto odstránenie nezákonnosti vyžaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb. Súčasne tento účel sleduje ochranu účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu konania, ktoré trpí základnými procesnými pochybeniami a postupmi súdu znamenajúci až porušenie práva na súdnu ochranu. Mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia, tak ako je to v danom prípade. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.