Občianskeho súdneho poriadku“ a podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) dňa 09.01.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by Najvyšší súd vyslovil, 1) že zakazuje žalovanému orgánu verejnej správy 1/ Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky viesť navrhovateľa v zozname bielych koní alebo inom obdobnom zozname a ukladá žalovanému orgánu verejnej správy 1/ Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky odstrániť záznam o navrhovateľovi v zozname bielych koní, inom obdobnom zozname alebo v informačnom systéme finančnej správy vyhotovenom
b) zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 333/2011 Z.z.“), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 2) ukladá žalovanému orgánu verejnej správy 1/ Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky vydať pokyn, ktorým zakáže všetkým daňovým úradom viesť navrhovateľa v zozname bielych koni, inom obdobnom zozname alebo v informačnom systéme finančnej správy vyhotovenom
b) zák. č. 333/2011 Z.z. a prikáže im odstrániť záznam o navrhovateľovi v zozname bielych koni, inom obdobnom zozname alebo v informačnom systéme finančnej správy vyhotovenom
b) zák. č. 333/2011 Z.z., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 3) zakazuje žalovanému orgánu verejnej správy 2/ Kriminálnemu úradu finančnej správy viesť navrhovateľa v zozname bielych konaní, inom obdobnom zozname alebo v informačnom systéme finančnej správy vyhotovenom
b) zák. č. 333/2011 Z.z. a ukladá žalovanému orgánu verejnej správy 2/ Kriminálnemu úradu finančnej správy odstrániť záznam o navrhovateľovi v zozname bielych koni, inom obdobnom zozname alebo v informačnom systéme finančnej správy vyhotovenom
b) zák. č. 333/2011 Z.z., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne navrhovateľ požadoval, aby orgán verejnej správy mu zaplatil náhradu trov konania. 2. K návrhu doložil navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu CD nosič s elektronicky zachytenými údajmi označený ako dôkaz. 3.
navrhovateľa orgány verejnej správy 1/ a 2/ zostavili a užívajú zoznam osôb nazvaný ako „BIELE KONE“ [konajúci súd bude tiež naďalej v texte rozsudku používať takto navrhovateľom aplikovaný kryptogram s jeho všeobecne chápaným obsahom]. Ide o zoznam fyzických osôb (
navrhovateľa 1.227 osôb), ktoré
orgánov verejnej správy majú predstavovať biele kone s tým, že k jednotlivej fyzickej osobe je spravidla priradená právnická osoba, resp. právnické osoby (
navrhovateľa 3.369 osôb), v ktorých mal byť biely kôň činný s uvedením rodného čísla bieleho koňa, daňového identifikačného čísla daňového subjektu, v ktorej je biely kôň činný, a uvedenia funkčného obdobia bieleho koňa. 4. Tento zoznam používajú pri svojej činnosti a disponujú ním najmä daňoví kontrolóri, ktorí ho aj aktualizujú. Poslednú aktualizáciu mal údajne vykonať daňový kontrolór Daňového úradu Žilina.
3 písm. b) zák. č. 331/2011 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu (09.01.14) Kriminálny úrad finančnej správy používa informačné systémy finančnej správy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie a osobné údaje 9) o osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo ktoré v oblasti pôsobnosti finančnej správy narušili alebo je dôvodné podozrenie, že narúšajú verejný poriadok a ďalšie informácie o takýchto porušeniach daňových predpisov alebo colných predpisov alebo narušeniach verejného poriadku; takéto informácie a osobné údaje poskytne alebo sprístupní finančnému riaditeľstvu, daňovému úradu alebo colnému úradu v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh. II. Tvrdený zásah a argumenty o splnení podmienok 5. Samotnú nezákonnosť zásahu orgánov verejnej správy navrhovateľ vidí predovšetkým v tom, že zaradením navrhovateľa do uvedeného zoznamu sa najmä narušuje právo navrhovateľa na ochranu osobnosti, a to najmä jeho právo na ochranu cti, dôstojnosti, vrátane jeho práva na dobrú povesť. Tiež navrhovateľ upozornil na porušenie práva navrhovateľa na ochranu súkromia (vrátane práva na ochranu osobných údajov), keďže orgán verejnej správy eviduje navrhovateľa v takomto zozname aj s jeho rodným číslom. 6. Navrhovateľ tiež v návrhu preukazoval splnenie podmienok,
ktorých je v zmysle § 250v O.s.p. jeho návrh prípustný, tzn. že i. išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím - toto preukazoval najmä tým, že bol vytvorený zoznam bielych koní, ktorý je využívaný organmi verejnej správy a jemu podriadenými daňovými úradmi, ii. zásah bol zameraný proti právam navrhovateľa alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný - toto navrhovateľ preukazoval svojim zaradením do zoznamu a
tohto zoznamu má vykonávať funkciu bieleho koňa a v tomto duchu je aj správcom dane v daňových konaniach vyhodnocovaný, iii. zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie - splnenie tejto podmienky navrhovateľ preukazoval, že zoznam dlhodobo existuje a naďalej je sním disponované a využívané pri výkone kontrolnej činnosti, iv. žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, t.j. zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Daňový poriadok“)
navrhovateľa neustanovuje žiadny druh opravného prostriedku, ktorý by efektívne umožnil odstránenie nezákonného zásahu a v zmysle citovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. III. ÚS 115/2012 z 18.06.2013 a II. ÚS 513/2011 zo dňa 20.03.2012) a v. návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel (13.12.2013 z internetového portálu GINN) a súčasne nie neskôr, než jeden rok od vykonania zásahu. III. Vyjadrenie orgánu verejnej správy/ stanovisko A)
orgánu verejnej správy 2/ iba vedenie zoznamu osôb orgánom verejnej správy nemá v žiadnom prípade spôsobilosť priamo zasahovať do práv a oprávnených záujmov osoby.
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z. (viď najmä uznesenie sp.zn. I. ÚS 74/05) ako aj podnetu na výkon dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, nevyužil.
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach za prípustný, adekvátny a účinný prostriedok nápravy, - s tvrdením orgánu verejnej správy 1/, že je oprávnený viesť takýto zoznam.
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Aj za účelom preverenia námietok orgánu verejnej správy o nesplnení zákonných podmienok na konanie o podanom návrhu nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 v spoj. s ust. § 250v ods. 8 O.s.p.). Po zistení, že návrh nebol podaný po vyčerpaní opravných prostriedkov (§ 250v ods. 3 veta prvá O.s.p.), t.j. že bol predčasne podaný, tak tento návrh v zmysle § 250v ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania jednotlivých argumentov navrhovateľov.
3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý
tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. 24. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky pomerne precízne napomáha jednotlivcom objasniť rozsah a účel právneho pojmu „prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“. Z judikatúry Ústavného súdu najmä vyplýva nezvratný záver, že sťažnosť zakomponovanú zákonodarcom do osobitného zákona považuje za plnohodnotný takýto prostriedok. Napríklad prostredníctvom svojho uznesenia sp. zn. III. ÚS 244/2012 z 13.06.2012 konštatoval: „Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné ešte uviesť, že aj v prípade, ak by generálna prokuratúra, s ohľadom na dosiaľ uvedené, podanie sťažovateľa vyhodnotila ako podnet
1 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), sťažovateľ by mal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ešte k dispozícii účinný prostriedok nápravy, za ktorý je stabilne považovaný opakovaný podnet
1 zákona o prokuratúre. Nevyčerpanie tohto prostriedku zo strany sťažovateľa by nutne viedlo k odmietnutiu jeho sťažnosti v tejto časti z dôvodu jej neprípustnosti
1 zákona o ústavnom súde.“
1 zákona o ochrane osobných údajov, označil za správnu, lebo výklad zákona zo strany Najvyššieho súdu je úplný, presvedčivý, a preto aj legitímny v zmysle nasledujúcej argumentácie: „Z citovaných ustanovení § 33 ods. 2 a 3 zákona o ochrane osobných údajov sa dá celkom nepochybne vyvodiť, že práva a povinnosti výboru v prípadoch týkajúcich sa osobných údajov spracúvaných zo strany SIS sú totožné s právami a povinnosťami úradu. Výbor má preto v týchto prípadoch všetky práva a povinnosti úradu, keďže citované ustanovenia sú v pomere špeciality ku všeobecným ustanoveniam týkajúcim sa činnosti výboru. Z ustanovenia § 46 zákona o ochrane osobných údajov,
ktorého je výbor povinný v prípade sťažnosti postupovať, vyplýva, že výbor môže v prípade podozrenia z porušenia povinnosti uloženej zákonom o ochrane osobných údajov vyzvať SIS na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť, a pri zistení porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane osobných údajov je povinný vydať opatrenie, ktorým uloží SIS skončenie tej činnosti, ktorou bola povinnosť porušená, vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov alebo zabezpečenie práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb v určenej lehote, pričom SIS je povinná požiadavkám výboru bezodkladne vyhovieť a v určenej lehote informovať výbor o ich splnení.“ 26. Za týchto okolností je celkom logické, že Najvyšší súd prostredníctvom rozsudku v uvedenom zmysle judikoval pre sťažnosti podanej v zmysle zákona č. zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, jej poslanie a úlohu pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom nasledovne: „Navyše k svojim predchádzajúcim záverom o neprípustnosti návrhu musí Najvyšší súd vzhľadom na svoj hore uvedený záver, že režim pobytového tábora nie je možné vyhodnotiť ako pozbavenie slobody žiadateľov o azyl (popretie myšlienky o možnosti urýchlene poskytnutej súdnej ochrany), uviesť aj to, že v svojej rozhodovacej činnosti dlhodobo zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu sťažnosti podanú jednotlivcami
zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, ktorá plní generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutým nezákonným stavom v prípade nezákonných zásahov orgánov verejnej správy. Uvedená nezastupiteľnosť spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ musí mať dojem, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie (zásada subsidiarity súdneho konania), ktorú navrhovateľ
svojich vedomostí a možností klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby dotknutý orgán verejnej správy bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa ku klasifikácii tejto situácie ako nezákonný zásah, ale tiež, a to predovšetkým, aby sa mohol nielen k týmto dôvodom vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ako aj
1 O.s.p. má subsidiárny charakter, a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov nápravy (viď odsek 3 cit. ustanovenia).“, ktorého právne názory Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom uznesenia č.k. IV. ÚS 428/09-33 z 28. apríla 2005 nasledovne: „Ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný postup najvyššieho súdu, ktorý vyhodnotil návrh sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy aj ako predčasne podaný, pretože sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok, ktorým je
ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu v týchto prípadoch sťažnosť podaná
zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy. ........ Námietka sťažovateľa, ktorý sťažnosť
zákona o sťažnostiach nepovažuje za účinný opravný prostriedok, pretože by o ňom aj tak rozhodovalo ministerstvo,
názoru ústavného súdu neobstojí. Ústavný súd súhlasí s argumentáciou najvyššieho súdu, ktorý
neho správne poukázal na zásadu subsidiarity súdneho konania, keď uviedol, že napadnutý orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním jednak dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý sťažovateľ vyhodnotil ako nezákonný zásah, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa a následne mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Preto, ak by sťažovateľ podal sťažnosť
zákona o sťažnostiach, o ktorej by rozhodovalo ministerstvo, toto by muselo reagovať a vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami sťažovateľa a v prípade ich akceptácie prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu.
judikatúry ústavného súdu sťažovateľ musí vyčerpať procesné prostriedky v súlade so zákonom, teda musí ich uplatniť v príslušných lehotách a v súlade so zákonnými podmienkami na ich uplatnenie (forma, obsah). Preto, ak sťažovateľ uplatní procesný prostriedok oneskorene alebo ak nesplní podmienku jeho prípustnosti, teda ak zaviní jeho neúčinnosť, nastáva z procesného hľadiska rovnaká situácia, ako by ich neuplatnil vôbec.“ 27. Napriek tomu, že vo vyššie citovaných súdnych rozhodnutiach sa kladie dôraz na aplikáciu príslušných ustanovení pôvodne platného zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, Najvyšší súd zdôrazňuje, že na takto sformulovaných názoroch nič nezmenila ani skutočnosť, že uvedený zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach bol s účinnosťou od 01.02.2010 zrušený zákonom č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Tento zákon prevzal generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutého nezákonného stavu (tzn. prostriedku možnej nápravy) v prípade nečinnosti alebo nezákonných zásahov orgánov verejnej správy.
1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým
1 v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. vyžadovaný. 29. Ako bolo vyššie zdôraznené, z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sťažnosť nevyužil na nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto na jeho návrh je nutné v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. nazerať ako na predčasne podaný. Ak súd dospeje k záveru o neprípustnosti návrhu, potom je povinný návrh v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. in fine zamietnuť bez toho, aby preskúmal meritórne námietky navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nemohol konajúci súd vyhovieť žiadosti navrhovateľa (viď bod č. 18), aby zadovážil stanoviská príslušného orgánu verejnej správy k trom vzneseným požiadavkám ako aj požiadavke smerujúcej k zabezpečeniu výsluchu navrhnutých osôb.
3 veta prvá O.s.p. platí, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. V.
4 veta prvá a posledná O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. 32. O práve na náhradu trov súdneho konania v prejednávanej veci rozhodol Najvyšší súd v súlade s § 250v ods. 5 O.s.p. a s prihliadnutím na subsidiárne pôsobiacu (§ 246c ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 2 ústavy) zásadu úspešnosti zakotvenú v § 146 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a od orgánov verejnej správy sa legitímne očakáva nielen profesionálna právna tvorba individuálnych správnych aktov najmä vo forme rozhodnutí ale aj ich argumentačná obrana, preto Najvyšší súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.