1, § 155 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Zsolta Hodosiho, advokáta v Dunajskej Strede, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. septembra 2013, sp. zn. 3To 87/2013, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. Z. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z
1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 20.00 hod. dňa
znaleckého posudku. Obvinenému bol za to
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Trestného Zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. c/ Trestného zákona súd uložil obvinenému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci, a to: 1 ks kuchynského noža s čepeľou 12,5 cm.
6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený. Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí 17. septembra 2013 odvolanie obvineného G. Z.
Obvinený písomným podaním zo
2 Trestného poriadku obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom. Obvinený G. Z. predložil dovolaciemu súdu
1 písm. i/ Trestného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Toto porušenie zákona zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného, najmä s poukazom na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu a na dĺžku uloženého trestu.
názoru obvineného, skutok mal byť správne právne kvalifikovaný ako trestný čin opilstva
1 Trestného zákona, kde trestná sadzba je miernejšia ako pri trestnom čine ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Obvinený spáchal skutok v stave zmenšenej príčetnosti. Znalci - psychiatri sa vyjadrili, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti mal obvinený až na hranici vymiznutia, pričom tento stav si privodil sám kombinovaným užitím alkoholu a psychiku ovplyvňujúcich liekov.
názoru obvineného záver znaleckého posudku takto pripúšťa aj záver o jeho nepríčetnosti. Súdy túto okolnosť nebrali do úvahy. Z týchto dôvodov obvinený G. Z. navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 23 Trestného zákona a v ustanovení § 155 ods. 1/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v neprospech obvineného a zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v stanovenej lehote nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený dovolaním namieta právne posúdenie skutku a v nadväznosti na to i výrok o treste. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu - pokusu zločinu ublíženia na zdraví
1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, z ktorého bol obvinený G. Z. právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. K námietke obvineného, že predmetný skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, dovolací súd primárne zdôrazňuje, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu (napr. neúplnosť skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazov a pod.). Dovolanie preto nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Námietka dovolateľa týkajúca sa
jeho názoru nesprávneho hodnotenia vykonaného znaleckého dokazovania vo vzťahu k stavu zmenšenej príčetnosti obvineného predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa. Napriek tejto zásadnej skutočnosti, dovolací súd poznamenáva, že v posudzovanej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, z ktorého záveru jednoznačne vyplýva, že obvinený v čase spáchania skutku trpel chorobnou závislosťou od alkoholu a benzodiazepínov pri zmiešanej poruche osobnosti. V čase spáchania skutku mu bola diagnostikovaná komplikovaná opilosť. Závislosť od alkoholu a benzodiazepínov samotné nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného. V čase skutku si však obvinený v dôsledku kombinácie užívania alkoholu a psychofarmák navodil stav komplikovanej opitosti, v ktorom mal ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vo výraznej miere znížené až na hranici vymiznutia. Obvinený pri psychiatrickom vyšetrení priznal, že bol opakovane lekármi upozornený, že nesmie kombinovať ordinované psychiatrické lieky s alkoholom. Konanie obvineného bolo zhodné s konaním počas prostej opitosti, pri ktorej sa v minulosti taktiež vyskytovala v jeho konaní heteroagresivita a myšlienky homicídne (myšlienky o zabití). Zodpovednosť páchateľa za trestný čin spáchaný v nepríčetnosti spôsobenej patologickou opitosťou je v zmysle § 23 vylúčená len vtedy, ak si páchateľ predtým, než sa rozhodol požiť alkohol, nebol a ani nemohol byť vedomý svojej dispozície pre podobné stavy po požití alkoholu. V posudzovanej veci však o takýto prípad nejde.
c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vzhľadom na to, že obvinený dovolaním namietal skutkové zistenia okresného a krajského súdu, nestotožnil sa s hodnotením vykonaného dokazovania, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného G. Z. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.