308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.“) posúdila žiadosti o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie doručené Rade účastníkmi konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., Rádio VIVA, a.s. a VIVA PRODUCTION HOUSE s.r.o. a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie Rada
7 zákona č. 308/2000 Z.z. udelila licenciu č. R/117 spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava na multiregionálne rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na využívanie frekvencií uvedených v článku I odsek 6, najneskôr však odo dňa
Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa
Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa
navrhovanej programovej skladby (doručenej podaním zaevidovaným pod č. 2610/2012 zo dňa 11. mája 2012),
2 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodu, že na výzvu Rady nedoplnil v lehote do 14. mája 2012 k svojej žiadosti nasledovné náležitosti: - zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu žiadateľa o licenciu. - stanovy spoločnosti, - doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočňovanie vysielania, - výpis z obchodného registra, ktorý nesmie byť starší ako 30 dní, - údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie, - doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z., ich pôvod a zloženie. III. zamieta
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. žiadosť žiadateľa Radio Play, s.r.o.. IV. zamieta
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. žiadosť žiadateľa VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o..
ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa vylučuje odkladný účinok opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu. Rada takto rozhodla, keď na základe vyhodnotenia predložených žiadostí
kritérií stanovených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. dospela k záveru, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., (projekt INFO Rádia) dôslednejšie napĺňa kritériá
d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z.z. (miera naplnenia ostatných kritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. bola pri všetkých žiadateľoch na rovnakej úrovni), a preto rozhodla o pridelení licencie požadovaných frekvencií tejto spoločnosti. Napadnutým rozhodnutím Rada zároveň rozhodla o vylúčení odkladného návrhu opravného prostriedku proti svojmu rozhodnutiu z dôvodu, že odkladom výkonu tohto rozhodnutia by mohlo dôjsť k nenahraditeľnej ujme účastníka konania, ktorému bolo rozhodnutím Rady vyhovené, keďže I. výrok podlieha súdnemu prieskumu a II., III. a IV. výrok je možné napadnúť opravným prostriedkom na najvyššom súde a následne súdne konania by ohrozili efektívne využívanie frekvenčného aparátu, čo prestavuje naliehavý všeobecný záujem. V predmetnej veci je nesporné, že Rada dňa 26. marca 2012 vyhlásila v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii príslušné konanie o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie a to na frekvenciách, na ktorých vysielalo Rádio VIVA. Napadnutým rozhodnutím Rady v zmysle bodu I. výrokovej časti udelila
7 zákona č. 308/2000 Z.z. spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave licenciu č. R/117 na celoplošné rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na využívanie frekvencií uvedených v článku I ods. 6 napadnutého rozhodnutia, najneskôr však odo dňa 22. decembra 2013 a to za príslušných podmienok stanovených Radou vo výrokovej časti rozhodnutia. V zmysle bodu IV. výrokovej časti rozhodnutia Rada
ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. zamietla žiadosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. a zároveň v zmysle ust. § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Rada vylúčila odkladný účinok opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu a to z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu.
8 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu Rady o zamietnutí žiadosti o licenciu môže účastník konania podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Rady. V odkaze zákonodarcu na bod 41 pod čiarou je odkaz na ust. §§ 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, že na konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa je potrebné aplikovať ustanovenia V. časti, tretej hlavy O.s.p., t.j. rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.
O.s.p., ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania. Rada vo svojom rozhodnutí poukázala na to, že všetky doručené žiadosti účastníkov posúdila v súlade s ust. § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a s ust. § 46 a § 48 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. a vzhľadom k tomu, že žiadosti účastníkov konania neobsahovali všetky náležitosti uvedené v § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 308/2000 Z.z., vyzvala ich na doplnenie žiadosti. Rada vyzvala Rádio VIVA, a.s. listom č. 2055/2012 na doplnenie jeho žiadosti doručenej Rade dňa 27. apríla 2012 o chýbajúce náležitosti a bola mu stanovená lehota do 14. mája 2012 s príslušným poučením o dôsledkoch nedoplnenia žiadosti vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii . Žiadateľ Rádio VIVA, a.s. doplnil svoje podanie emailom zaevidovaným pod č. 2605/2012 dňa 11. mája 2012 avšak napriek výzve
Rady nedoložil všetky požadované náležitosti a to: - zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu žiadateľa o licenciu, stanovenej spoločnosti, - navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia vysielania, - doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania, - výpis z obchodného registra nie starší ako 30 dní, - údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie, - doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z., ich pôvod a zloženie. Následne Rada pozvala účastníka konania Rádio VIVA, a.s. na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14. mája 2012 v sídle Rady, kde mal možnosť zástupca účastníka oboznámiť Radu sa svojou žiadosťou a objasniť dôvody, pre ktoré žiada o licenciu na rozhlasové vysielanie. Konateľ žiadateľa neposkytol Rade žiadne relevantné informácie o finančných zdrojoch žiadateľa na vysielanie a efektívne využívanie frekvenčného spektra a sám uznal, že nedodanie dokladov ho diskvalifikuje z výberového konania. Žiadne dokumenty tvoriace účtovníctvo Rádia Viva, a.s. neboli Rade predložené. Účastník konania popísal vo svojom vyjadrení spôsob zabezpečenia vysielania, nepredložil však žiadne doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania a preto Rada jeho žiadosť
2 písm. b/ zákona o vysielaní zamietla pre nedodanie náležitostí
1 a 2 zákona o vysielaní. Čo sa týka žiadateľa CORPORATE LEGAL, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil žiadateľ svoje podanie o programovú skladbu, príslušným projektom a dokumentmi (úverový prísľub, potvrdenie zostatku na účte a nájomnú zmluvu). Čo sa týka žiadateľa Radio Play, s.r.o., tak na základe výzvy Rady tento účastník doplnil svoje podanie o žiadané náležitosti listom v plnom rozsahu. Čo sa týka žiadateľa VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil tento žiadateľ ďalšie žiadané náležitosti a to listom zaevidovaným pod č. 2631/2012 doručeným Rade dňa 14. mája 2012 (lehota na doplnenie náležitosti mu bola stanovená do 14. mája 2012). následne Rada skonštatovala, že žiadosti účastníkov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. boli predložené a doplnené Rade
zákona a pozvala žiadateľov na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
kritérií uvedených v ust. § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. a pri posúdení predpokladov zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov v zmysle § 47 písm. a/, ktoré sú základným prvkom duálneho vysielania zavedeného v Slovenskej republike by
Rady udelením licencie o frekvencii ktorémukoľvek so žiadateľov (okrem Rádio VIVA, a.s.) bola zachovaná pluralita informácií a mediálnych obsahov. Pri vyhodnocovaní jednotlivých žiadostí žiadateľov dbala Rada o to, aby jej rozhodnutím boli vytvorené predpoklady na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov a aby rozhodnutie vychádzalo z procesne a skutkovo správnych zistení a pri svojom rozhodovaní uplatnila Rada správnu úvahu dbajúc na to, aby nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v danom prípade bolo rozhodovanie Rady obmedzené iba na možnosť udelenia licencie alebo zamietnutia žiadosti o udelenie licencie. Čo sa týka prehľadnosti vlastníckych vzťahov žiadateľov o frekvencie a prehľadnosť o dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania
ust. § 47 písm. b/ a c/ zákona č. 308/2000 Z.z. mala Rada tieto skutočnosti zistené zo žiadostí o udelenie licencie a z vyjadrení účastníkov konania v rámci ústnych pojednávaní. Rada ďalej uviedla, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazovala svoje finančné zdroje určené na vysielanie potvrdením z banky o stave na účte a úverovým prísľubom. Prílohou jej žiadosti boli aj súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke za rok
predloženého pv rehlásenia má podieľať spoločnosť MediaEast s.r.o., Košice. Priestory na vysielanie bude mat' účastník konania na základe predloženého Prísľubu na zabezpečenie vysielacej infraštruktúry zabezpečené prostredníctvom spoločnosti TAM ART PRODUCTIONS, s.r.o. Spoločnosť Radio Play, s.r.o. preukazovala svoje finančné zdroje určené na vysielanie potvrdením o stave na účte. Ďalšie finančné prostriedky mal účastník konania získal od zahraničného investora. Žiadateľ v dokumente čestné prehlásenie uviedol, že disponuje prostriedkami na finančné zabezpečenie štartu a chodu Radia PLAY, s.r.o. na obdobie 2 rokov od začiatku vysielania nezávisle od príjmov z predaja reklamy v danom období. Z technického hľadiska sa na zabezpečení vysielania mala podieľať spoločnosť EXPRES NET, a.s.. Žiadatelia do budúcnosti rátali pri prevádzke programových služieb aj s príjmami z reklamy, resp. s príjmami z podnikania pri zabezpečení prípravy, šírenia a výroby rozhlasovej programovej služby. Z uvedeného vyplýva, že deklarované finančné zdroje určené na vysielanie (či už uvádzané ako suma aktuálne k dispozícii, alebo vo forme už dojednaného servisu, resp. budúcich očakávaných príjmov) nevykazovali známky podvodne získaných zdrojov, resp. zdrojov, ktoré by vzbudzovali podozrenie o ich dôveryhodnosti, a v ktorých by nebola zabezpečená priehľadnosť. Rada dospela k záveru, že na základe predloženého a deklarovaného finančného krytia sú žiadatelia CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. schopný dosiahnuť základné zabezpečenie vysielania. Pri posudzovaní vyváženosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté v zmysle ustanovenia § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z., je potrebné konštatovať', že pre projekty účastníkov konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. bolo charakteristické, že svojou programovou skladbou vytvárali alternatívu programovým službám z hľadiska územného rozsahu porovnateľných komerčných vysielateľov. Ich cieľom nebolo zmeniť vysielanie súčasného Rádia VIVA (vysielaného na základe licencie č. R/70) a poslucháčsku základňu, ale nadviazať na jeho úspešný projekt, čoho vyjadrením sú aj predložené programové skladby. Vyváženosť programových skladieb bola posudzovaná
jednotlivých programových typov vo vysielaní, do ktorých sa jednotlivé programy zaraďujú, nakoľko táto najlepšie preukazuje rozmanitosť informácií a spôsobov ich spracovania vo vysielaní. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených žiadostí Rada na svojom zasadnutí dňa 15.5.2012 pristúpila k vyhodnoteniu všetkých podkladov a posúdeniu miery naplnenia kritérií uvedených v § 47 zákona číslo 308/2000 Z.z. Následne prijala Rada dňa 15.5.2012 vyššie označené rozhodnutie ktorým udelila licenciu R/ 117 a predmetné frekvencie žiadateľovi CORPORATE LEGAL a zároveň zamietla v žiadosti ostatných žiadateľov. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom číslo 2Sž/17/2012 rozhodol o zrušení rozhodnutia Rady, pričom konštatoval vady konania spočívajúce v rozhodovaní člena Rady, pri ktorom vznikla pochybnosť po jeho nepredpojatosti, ďalej vo vade konania spočívajúcej v porušení procesných práv spoločnosti VIVA PRODUCTION HOUSE a v nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Rozhodnutím číslo R/117/2013 zo dňa 3.12.2013, Rada opätovne posúdila žiadosti o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie doručené Rade účastníkmi konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., Rádio VIVA, a.s. a VIVA PRODUCTION HOUSE s.r.o. a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie Rada
7 zákona č. 308/2000 Z.z. udelila licenciu č. R/117 spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava na multiregionálne rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na využívanie frekvencií uvedených v článku I odsek 6, najneskôr však odo dňa
názoru Najvyššieho súdu vznikli pochybnosti o jeho nepredpojatosti,
1 písm. d/ a ods. 2 písm. f/ zákona číslo 308/2000 Z.z. všetkými spoločnosťami mimo Rádia VIVA, a ktoré zároveň predložili aj doklady o finančných zdrojoch. Rada na svojom zasadnutí dňa 3.12.2013 vyhodnotila všetky podklady pre rozhodnutie, pričom dbala na to, aby jej rozhodnutím boli vytvorené predpoklady na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov, a aby rozhodnutie vychádzalo z procesne s a skutkovo správny zistení. Dbala nato, aby pri uplatnení správnej úvahy nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade bolo rozhodovanie obmedzené iba na možnosť udelenia licencie (pridelenia frekvencie alebo zamietnutia žiadosti o udelenie licencie ) pridelenie frekvencie. Pri rozhodovaní Rada prihliadal na všetky kritéria uvedené v ustanovení § 47 zákona číslo 308/2000 Z.z.. Po prihliadnutí na kritéria stanovené v paragrafe 47 ods. 1 zákon o vysielaní a retransmisii Rada videla rozdiely do ponuke jednotlivých žiadateľov pri posudzovaní prínosu žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vyváženosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté a uprednostnila účastníka konania, spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. Dôvodom ?pridelenia frekvencií tomuto žiadateľovi bola skutočnosť, že kritérium vyváženosti navrhovanej programovej skladby vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb (vzhľadom na celoslovenské pokrytie, resp. pokrytie väčšiny plochy osídleného územia a obyvateľstva žijúceho na osídlenom území pri vysielaní na prideľovaných frekvenciách, boli navrhované programové skladby porovnávané s existujúcimi najväčšími komerčnými vysielateľmi a programovými službami Slovenského rozhlasu) v porovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spoločností Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o.. K uvedenému Rada dospela na základe nasledovných vyhodnotení: - programová služba INFO Rádio, žiadateľa spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. má ambíciu napĺňať očakávania poslucháčov nielen programami zameranými na hudbu, ale aj publicistickými témami so sociálnou, zdravotnou a pracovnou tematikou.
predloženého projektu, má mať vo vysielaní INFO Rádia významný priestor (v porovnaní s konkurenciou) hovorené slovo. Vysielateľ napr. plánuje s určitými obmenami zaviesť aj vysielanie programu Čierna skrinka známeho z vysielania Rádia TWIST, ktorý má mať formu ostanej publicistiky ("Relácie známe elite ako Čierna skrinka z legendárneho Rádia Twist by Rádio Inforadio renovovalo, keďže si myslí, že problémy Slovákov sa dnes kopia, a je málo miest - ľudí. ktoré sa zaujímajú a riešia ich problémy. Neutíchajúca popularita TV Markíza Lampáreň je dobrým príkladom“). Táto obsahová náplň INFO Rádia je v súlade s jeho zameraním na recipientov vo veku 30 - 60 rokov, ktorí očakávajú v rozhlasovom vysielaní tematicky rozmanitejšie programy venujúce sa aktuálnemu dianiu. Z predloženej programovej skladby je zrejmý v projekte deklarovaný význam hovoreného slova, ktoré má v prípade cieľovej skupiny 30 - 60 rokov veľký význam. - Rada porovnala predložené programové skladby s existujúcou ponukou z hľadiska územného rozsahu porovnateľných vysielateľov. Pri porovnaní s programovými typmi Rádia EXPRES je zrejmé, že táto programová služba má rozsiahle zastúpenie programového typu ostatný program a v určitej miere je zastúpené spravodajstvo a ostatná publicistika. Programová služba FUN RADIO je vzhľadom na vysoký podiel zábavných programov a hudobných programov výrazne orientovaná na mladšie ročníky a má takmer nulovú tendenciu riešiť serióznejšie problémy (má nulové zastúpenie publicistických programov). Programová služba Jemné Melódie je rovnako ako predchádzajúce rádiá primárne hudobným rádiom s vysokým podielom hudobných programov (98,5 %). Ďalším programovým typom zastúpeným v jej vysielaní je spravodajstvo. Obdobne je na tom aj programová služba Europa 2 (akurát s ešte menším podielom spravodajstva). Rozmanitosť programových typov vykazuje aj programová skladba Rádia Lumen, pri jeho hodnotení však nemožno zabudnúť na jeho orientáciu na vieru. Z predložených programových skladieb a programových typov účastníkov konania Rada zistila, že programová skladba INFO Rádia a Radia PLAY vykazuje zastúpenie najväčšieho množstva programových typov (v ich vysielaní sú zastúpené programy všetkých typov s výnimkou detských programov). Miera naplnenia posudzovaného kritéria je však vyššia v prípade INFO Rádia, nakoľko má oproti Radiu PLAY vyšší podiel spravodajských programov, publicistických programov a náboženských programov, teda programov, ktoré v najvyššej miere napĺňajú očakávania cieľového publika a ktorých zastúpenie vo vysielaní veľkých komerčných vysielateľov v takom rozsahu, v akom to deklarovala spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., chýba (s výnimkou spravodajských programov vo vysielaní Rádia EXPRES a programových typov vo vysielaní Rádia Lumen). Vo vysielaní INFO Rádia sú zastúpené vo vyššej miere ako v prípade Radia PLAY aj literárno-dramatické programy a zábavné programy. Vzhľadom na zastúpenie ostatného programu (zmes hudby a hovoreného slova) je však zrejmé, že vysielanie INFO Rádia nekopíruje vysielanie programových služieb Slovenského rozhlasu, ktoré majú nižšie zastúpenie hudobnej zložky (s výnimkou Rádia FM). Pri posudzovaní kritéria
ustanovenia § 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. - prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme Rada vzala na vedomie tieto skutočnosti: - účastník konania CORPORATE LEGAL, s.r.o. má deklarovaný podiel programov spravodajstvo vo výške 7,96 %, - podiel spravodajských programov účastníka konania Radio Play, s.r.o. predstavuje 7,47%, - spoločnosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. deklaruje zastúpenie spravodajstva vo výške 7,0 %. Všetci žiadatelia sa líšia aj v ostatných programových skladbách. Pri posudzovaní prínosu žiadateľa o licenciu/pridelenie frekvencií vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme (§ 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z.) Rada dospela k záveru, že v porovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spoločností Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., účastník konania spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. toto kritérium napĺňa dôslednejšie, a je najviac vyvážená vo vzťahu k už neexistujúcej v ponuke programových služieb, pôsobiacich na území, ktoré má byť pokryté vysielaním žiadateľa. Skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu (pridelenie frekvencií) nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 47 písm. t/ zákona č. 308/2000 Z.z., mala Rada hodnoverne preukázanú pri účastníkoch konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., nakoľko do doby rozhodovania o udelení licencie/pridelení frekvencií účastníkom konania Rada neobdŕžala žiadne rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorý je v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu súťaže. Z predložených údajov ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada z titulu svojej úradnej činnosti, je zrejmé, že pridelením frekvencií ktorémukoľvek zo žiadateľov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. by ani jeden z nich nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z.z., nakoľko vysielanie ostatných rozhlasových vysielateľov by tvorilo alternatívu pre poslucháčov k ich vysielaniu (vzhľadom na počet rozhlasových programových služieb si jednotlivé kategórie divákov, na ktorých by malo byť cielené vysielanie žiadateľov, môžu nájsť svoju alternatívu), a tak nemôže získať dominantné postavenie vo vzťahu k poslucháčom a tým ani k predaju reklamného priestoru. Pri posudzovaní kritéria v zmysle ustanovenia § 47 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť' slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu (pridelenie frekvencií) právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou, Rada považuje toto kritérium u účastníkov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. za naplnené v rovnakej miere, nakoľko žiadateľmi o licenciu (pridelenie frekvencií) neboli osoby so zahraničnou majetkovou účasťou. Na základe uvedeného hodnotenia predložených žiadostí
kritérií stanovených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada dospela k záveru, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. (projekt INFO Rádia) dôslednejšie napĺňa kritériá
d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z.z. (miera naplnenia ostatných kritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z.z. bola pri všetkých žiadateľoch na rovnakej úrovni), a preto rozhodla o pridelení licencie a požadovaných frekvencií tejto spoločnosti. Proti rozhodnutiu Rady podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Rady ako nezákonné zrušil a vec vrátil Rade na ďalšie konanie. Navrhovateľ uviedol, že Najvyšší súd položil dôraz na to, že licenčné konanie nemá byť len formálnym sprievodcom vopred predznamenaného rozhodnutia, ale jeho výsledok má byť vecne podložený a vyargumentovaný záver, že uchádzač, ktorý uspel je pripravený vysielanie zabezpečiť a prečo je to schopný urobiť lepšie, ako ostatní uchádzači. Napadnuté rozhodnutie z hľadiska podstaty a obsahu sa nelíši od predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia odporcu. Odporca aj napriek skutočnosti, že mal z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ zabezpečuje niektoré činnosti spojené s vysielaním súčasného Rádia VIVA nezohľadnil túto skutočnosť v rámci hodnotenia splnenia kritérií technickej pripravenosti, hoci v skutočnosti mala za známe a preukázané že navrhovateľ podniká v oblasti rozhlasového vysielania a bol kľúčovým subjektom pri v doterajšom vysielaní pričom disponuje reálnymi a praktickými skúsenosťami s vysielaním. Odporca pri presadzovaní technickej pripravenosti nezohľadnil aj to, že navrhovateľ predložil plán svojej činnosti opretý o predchádzajúcu dlhoročnú účinnosť v oblasti rozhlasového vysielania, z ktorého je zrejmá praktická skúsenosť navrhovateľa s vysielaním. Navrhovateľ disponuje dostatočným a kvalifikovaným personálom na zabezpečenie vysielania všetkých programových služieb a nezohľadnil ani možnosť kontinuity vysielania vrátane jeho kvality. Odporca nevyhodnotil ekonomickú pripravenosť žiadateľov čo do výšky základného kapitálu, jeho štruktúry a prostriedkov vynaložených na investíciu do vysielania a nezhodnotil ako bude žiadateľ schopný financovať vysielanie v ďalších rokoch za jeho bežnej prevádzky a z akých zdrojov. Ďalej odporca absolútne rezignoval na hodnotenie subjektu žiadateľov z pohľadu i doterajšieho fungovania. Je teda otázne ako mohol odporca dospieť k záveru že víťazný žiadateľa aj reálne naplní sľub jeho očakávania prezentované v konaní. V danom prípade
navrhovateľa sa odporca odvolával na možnosť voľnej úvahy, tá však musí byť založené na správnom zistení skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi, riadne odôvodnená a musí byť podporená v logickými argumentmi. Táto úvaha tak ako ju prezentoval odporca však bola arbitrárna. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu potrebné považovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Odporca rozlíšil medzi uchádzačmi v podstate hlavne na základe sľubovanej programovej skladby vysielania, teda na základe skutočností ktoré z povahy veci nemohol overiť. Ďalej navrhovateľ namietal aj neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia keď, v napadnutom rozhodnutí absentujú údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou, alebo podiel na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou, ako aj údaje o štatutárnych orgánov a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou. Vzhľadom na uvedené žiadal aby Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie, ktorým by odložil vykonateľnosť rozhodnutia Rady č. R/117/2013 zo dňa 3.12.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia Rady zo dňa 16.12.2013 uviedol, že žalovaný flagrantne nerešpektoval záväzný právny názor udelil licenciu spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. ktorá nemá žiadne skúsenosti ani predpoklady na rozhlasové vysielanie a napriek tomu bola Radou uprednostnená jeho žiadosť pred žiadosťou navrhovateľa, ktorý má viacročné skúsenosti so zabezpečovaním rozhlasového vysielania Rádia VIVA a ním predpokladané parametre žiadosti je spôsobilý garantovať. Navrhovateľ poukázal na to, že konanie o udelenie licencie na terestriálne rozhlasové vysielanie sa začína najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti licencie doterajšieho vysielateľa (§ 48 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii) čo je
neho dostatočne dlhá doba na riadny priebeh správneho konania s rešpektovaním všetkých práv účastníkov konania. Rada si mohla zvoliť aj včasnejšie začatie konania, ak má obavu o včasné ukončenie správneho konania, čím by zároveň postupovala s odbornou starostlivosťou, akú jej zveruje zákon a
navrhovateľa zanedbanie povinností zo strany Rady, nemôže byť na ujmu procesných práv garantovaným účastníkom konania správnym poriadkom a už vôbec to neodôvodňuje mimoriadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na pozastavenie suspenzívneho účinku opravného prostriedku. Vylúčením odkladného účinku opravného prostriedku Rady uprednostnila záujmy len jedného účastníka konania a zohľadnila len jeho ekonomické záujmy, keď zohľadňovala, že odkladom vykonateľnosti by spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. vznikla nenahraditeľná ujma. Navrhovateľ má za to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia vzniká ujma aj navrhovateľovi, pretože vzhľadom na závažnosť pochybení a porušení práv navrhovateľa nemá navrhovateľ efektívnu možnosť zamedziť aplikácii potenciálne nezákonného rozhodnutia. Spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o.
navrhovateľa neutrpí odkladom vykonateľnosti žiadnu ujmu, pretože jej právne a ekonomické postavenie sa nijako nezmení. Naopak, v prípade, že bude napadnuté rozhodnutie okamžite vykonateľné a následne by bolo zrušené ako nezákonné, môže
navrhovateľa vzniknúť Slovenskej republike značná škoda, keď vo veci konala prostredníctvom odporcu. Naviac vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol zmarený účel jeho preskúmania, ktoré je svojvoľné a vydané na úkor práv ostatných účastníkov konania a preto sú splnené zákonné predpoklady pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Uznesením zo dňa 17.12.2013 číslo konania 5Sž/27/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel navrhovateľovi a odložil vykonateľnosť rozhodnutia odporcu do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Podaním zo dňa 23.12.2013 navrhovateľ žiadal o doplnenie uznesenia o odklade vykonateľnosti s tým že odporca je povinný až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej strpieť vysielanie navrhovateľa na frekvenciách, ktoré sú predmetom výberového konania odporcu. Najvyšší súd rozhodnutím zo dňa 21.8.2014 toto konanie zastavil, nakoľko
názoru Najvyššieho súdu, súd v správnom súdnictve nemôže konať a rozhodovať o uložení inej povinnosti, alebo o priznaní iného práva, ktoré je predmetom konania v správnom konaní, pretože súd v správnom súdnictve nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov správneho konania, ale formou preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, rozhoduje len o tom, či o týchto právach,v alebo povinnostiach bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. Konanie v správnom súdnictve preto vydanie predbežného opatrenia
1 O.s.p. vylučuje . Súd o takomto návrhu nemôže konať a rozhodnúť, preto je namieste konanie o takomto návrhu zastaviť, pretože nie sú splnené podmienky pre konanie, pričom odstránenie nedostatkov brániacich prejednaniu takéhoto návrhu účastníka konania je z povahy veci vylúčené. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaniami zo dňa 7.1.2014 a 29.10.2014 pričom konštatoval, že nie je možné akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že vo svojom rozhodovaní nebral do úvahy zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu. Naopak v rozhodnutí sa zaoberal všetkými náležitosťami predkladanými žiadateľmi o licenciu
zákona číslo 380/2000 Z.z., a tieto hodnotil z hľadiska toho, či preukazujú skutočnosti požadované zákonom. Rada posudzovala mieru, akou boli náležitosti žiadosti predkladanými dokladmi naplnené, keďže je zrejmé, že každý žiadateľ musí predkladať také náležitosti, ktoré budú preukazovať v zákone požadované skutočnosti bez ohľadu na to, aké náležitosti predložili iní žiadatelia a úlohou rady bolo iba posúdiť, či doklady za účelom preukázania zabezpečenia pripravenosti ktoré žiadatelia predkladali, boli dostačujúce na preukázanie skutočností požadovaných zákonom. Odporca je presvedčený, že postupoval v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aplikoval ho tak, ako ide platnou právnou úpravou na to oprávnený. Nie je možné pripustiť výklad zrušujúceho rozsudku podsúvaný navrhovateľom tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal naznačiť výsledok hodnotenia predkladaných náležitosti, keďže rozhodovanie o tom či žiadatelia o licenciu predložili náležitosti požadované zákonom, je výlučným oprávnením odporcu a toto rozhodovanie bolo v preskúmavanom prípade vykonané v súlade s platnou právnou úpravou. Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku vymenoval skutočnosti, ktorými sa mal odporca v rozhodnutí vysporiadať, neuviedol však, aký má byť výsledok ich hodnotenia. Z argumentácie navrhovateľa vyplýva, že jediným dôvodom prečo si odporca nemal splniť svoju povinnosť materiálne skúmať technickú pripravenosť je ten, že konštatoval že práve technická pripravenosť navrhovateľa na vysielanie je najlepšia. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že rozhodnutie Rady neobsahuje základné náležitosti uvedené v § 47 zákona o vysielaní, odporca uviedol, že pri posudzovaní žiadosti spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. a ani pri posudzovaní žiadostí ostatných žiadateľov nedošlo z jej strany k pochybeniam.
Rady sa navrhovateľ mýli, keď uvádza, že Rada má posudzovať mieru naplnenia náležitostí žiadostí predkladaných v licenčnom konaní
1, 2 a 5 zákona o vysielaní a retransmisii. Z § 46 ods. 1, 2 a 5 v spojení s § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní vyplýva, že Rada nemôže posudzovať mieru naplnenia náležitostí v žiadostiach o licencie, ale len to, či tieto náležitosti boli splnené - teda či predpísané náležitosti boli predložené a preto tieto tvrdenia navrhovateľa Rada považuje za účelové. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v zrušujúcom rozsudku a svoj záver o naplnení požiadavky technickej pripravenosti všetkých žiadateľov odôvodnil tým, že všetci žiadatelia predložili doklad o tom, že sa zaväzujú v prípade získania licencie šíriť signál programových služieb. Vo vzťahu k technickému zabezpečeniu šírenia signálu predložili všetci žiadatelia dokumenty obdobného charakteru. Záver, že ide objektívnu skutočnosť že navrhovateľ nebol predtým vysielateľom, hoci pôsobil v oblasti rozhlasového vysielania, z tejto činnosti mu nevznikali vo vzťahu k Rade k žiadne práva a povinnosti nie je formalistický, ide objektívnu skutočnosť a, hoci navrhovateľ považuje pôsobenie pre spoločnosť Rádio VIVA, a.s. za záruku úspechu vo pri výbere, je to len jeho hodnotenie. Ak by sa mala otázka kvality, stability budúceho úspechu hodnotiť z tohto pohľadu nebolo by to zrejme pre navrhovateľa pozitívne. Spoločnosť Rádio VIVA, a.s. bola notorickým nevyužívateľom pridelených frekvencií, opakovane sa zmietala rôznych problémoch, ktoré medzi sebou mali akcionári a ich veritelia, ktoré vyústili až do vyhlásenia konkurzu a vzhľadom na jednu z najväčších pokrytí zo slovenských rádií dosahovala slabú počúvateľnosť. Námietka, že nájomná zmluva so spoločnosťou Tovercom, a.s. nepreukazovala oprávnenie víťazného žiadateľa na nadobudnutie techniky potrebnej na vysielanie nie je pravdivá. Odporca túto nájomnú zmluvu nepovažoval za doklad preukazujúci technické predpoklady na začatie na ďalšie uskutočňovanie vysielania. Pri posudzovaní technickej pripravenosti bolo posudzované zabezpečenie šírenia programovej služby na pridelených frekvenciách. Víťaz súťaže spustil testovaciu vysielanie avšak pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, už nemohol začať naplno využívať pridelené frekvencie. Odporca vo vzťahu ku žiadosti navrhovateľa dospel k záveru, že náležitosti, ktoré predložil, preukazujú organizačné predpoklady na začatie a ďalšie uskutočňovanie vysielania, to však nebránilo prijatiu záveru, že aj žiadosti ďalších žiadateľov preukazovali pripravenosť na vysielanie z hľadiska organizačných predpokladov. Je pravdou, že víťaz súťaže neuviedol konkrétne obsadenie postov deklarovanej organizačnej štruktúre, avšak pre preukázanie organizačnej pripravenosti to ani nebolo nevyhnutné, keďže nespochybniteľné že zákonodarca poskytol úspešným žiadateľom priestor na spustení vysielania v lehote 360 dní. Napokon aj navrhovateľ iba deklaroval personálne obsadenie, ale nepreukázal ho zmluvne. Zákon nepožaduje aby žiadatelia preukázali schopnosť okamžite začať vysielať na pridelených frekvenciách. Časový priestor na spustenie vysielanie poskytnutý víťazovi súťaže vyplýva priamo zo zákona a nezávisí od rozhodnutia odporcu. V súvislosti s otázkou ekonomickej pripravenosti odporca poukázal nato, aké prostriedky mali jednotliví žiadatelia určené na vysielania, pričom zohľadnil aj to, že navrhovateľ už pôsobil v oblasti rozhlasového vysielania a to najmä v súvislosti s námietkami o jeho zadlženosti, ktorej nevyvrátil ani samotný navrhovateľ. Poukazovanie navrhovateľa na základné imanie víťazom súťaže je absolútne účelové, pričom v čase podania žiadosti mal aj navrhovateľ základné imanie iba na úrovni 5000 euro, pričom z ničoho nevyplýva, že uvedené základné imanie navrhovateľa bolo určené na financovanie vysielania. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal aby súd návrh zamietol. Účastník konania v 1/ rade CORPORATE LEGAL, s.r.o. vo v svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uviedol, že opravný prostriedok
jeho názoru môže smerovať len proti neplatnému rozhodnutiu odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa. Rozhodnutie o udelení licencie možno napadnúť len správnou žalobou, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne a miestne príslušný rozhodovať len o opravnom prostriedku proti výroku o zamietnutí žiadosti navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave je vecne a miestne príslušný rozhodovať o v žalobe proti výroku rozhodnutia o udelení licencie. Navrhovateľ si jedným podaním nemôže uplatňovať opravný prostriedok a zároveň aj žalobu proti odporcovi. Ďalej poukázal na to, že, hoci navrhovateľ poukazoval na nedostatočné technické, ako aj finančné zabezpečenie úspešného žiadateľa, on sám nebol schopný zabezpečiť vysielanie na všetkých frekvenciách ktoré boli predmetom rozhodovania. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť že, navrhovateľ navýšil základné imanie, pretože táto skutočnosť bola oznámená až po uplynutí lehoty na doplnenie žiadosti a nijako nesúvisí s výškou finančných zdrojov, ktoré má navrhovateľ ako žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie. Navrhovateľ totiž zámerne zamieňa pojmy ako základné imanie, kapitál a finančné krytie projektu. Zákon o vysielaní a retransmisii však tieto pojmy ako náležitosti žiadosti rozlišuje. Navrhovateľ neustále označuje úspešného žiadateľa „za schránkovú firmu“, avšak tento je na rozdiel od navrhovateľa fungujúcou spoločnosťou, napriek tomu že má jedného spoločníka a konateľa. Postavenie štatutárneho orgánu a počet spoločníkov však nevypovedá o počte zamestnancov a schopnosti zabezpečiť kvalifikované osoby. Je všeobecne známa vedomosť o vnútrospoločenských nezhodách a prebiehajúcich súdnych sporoch medzi konateľmi navrhovateľa. Navrhovateľ nemôže vznášať námietky týkajúce sa miery splnenia podmienok účasti v správnom konaní zo strany ostatných účastníkov. Navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na takýto postup a môže môže namietať iba rozhodnutie o zamietnutí svojej žiadosti. Vo vzťahu dokladom preukazujúcim pôvod a zloženie finančných prostriedkov má za to, že preukázanie tejto požiadavky sa vzťahuje prostriedkom, ktoré môže žiadateľ na zabezpečenie činnosti získať pričom úspešný žiadateľ preukazoval tieto budúce možné prostriedky úverovým prísľubom, z ktorého bol zrejmý dôvod a zloženie a kde bolo jasne deklarované, že úver bude poskytnutý zo strany banky na účel projektu ktorým sa žiadateľ uchádza o udelenie licencie na vysielanie. Žalovaný ako správny orgán, môže postupovať iba na základe ústavy. K pravdivostnej hodnote údajov poskytnutých každým účastníkom správneho konania uviedol, že zákon o vysielaní a retransmisii ustanovuje v 46 ods. 2 písmeno i/, že žalovaný nemá povinnosť skúmať pravdivosť tvrdení a údajov účastníkov pričom z uvedeného vyplýva, že pravdivosť údajov sa na základe čestného prehlásenia predpokladá ak je po udelení licencie preukázaný opak, nastupuje následok podobe odňatia licencie. Zabezpečenie vysielania v žiadnom prípade nemožno reštriktívne vymedziť na jedno konkrétne „mixážne zariadenie“, nakoľko mnoho vysielateľov toto zariadenie ani nepoužíva, keďže jeho nahraditeľné novšími informačnými technológiami, a bolo by neúčelné, aby sa zákonné podmienky ako aj rozhodovacia prax obmedzili na jeden typ zariadenia. Nie je možné súhlasiť ani s navrhovateľovým výkladom rozhodnutia Najvyššieho súdu, naopak je potrebné poukázať na skutočnosť, že Najvyšší súd nezákonne zasiahol do kompetencie odporcu, týkajúcej sa správneho uváženia pri posudzovaní zákonných podmienok pre udelenie licencie. Vyhodnocovanie jednotlivých žiadostí účastníkov z hľadiska stanovených kritérií je zásadnou otázkou správneho uváženia a súd pri rozhodnutí ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy skúma iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V rozpore so zákonom je aj požiadavka, že pokiaľ žiadateľ už v skoršej dobe podnikal v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ak by to tak však bolo, tak potom je potrebné preskúmať výsledky dosiahnuté týmto žiadateľom pri jeho doterajšom vysielaní, či dodržiava právne predpisy, etické normy a doterajšie plnenie licenčných podmienok. Ak by zákonodarca mal záujem na tom aby prax vo vysielaní mala byť významným kritériom na, ktoré sa má prihliadať, jednoznačne by to v § 47 zákona o vysielaní a retransmisii uviedol. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o tom, že mal vykonať ústne pojednávanie a tam skúmať materiálnu pripravenosť žiadateľov je potrebné uviesť, že licenčné konanie nie konanie postavené na spore strán v ktorom uspeje tá, ktorá uplatnení viac argumentov voči ostatným. Žiadatelia o licenciu samostatne predložili svoje žiadosti o udelenie licencie, následne sa zúčastnili ústneho pojednávania, ktoré je verejné dôvodu zabezpečenia transparentnosti pri oboznamovaní sa s projektmi a žiadosťami záujemcov o licenciu. Na tomto ústnom pojednávaní boli zároveň účastníci konania poučení v zmysle § 33 Správneho poriadku. Náležitosti nebolo možné dopĺňať nad rámec pôvodnej žiadosti a potom nariadenie pojednávania nemalo nijaký význam. Vzhľadom na uvedené účastník konania v 1/ v rade žiadal aby súd konanie v časti o napadnutí výroku o udelení licencií zastavil a konanie v časti o zamietnutí žiadosti navrhovateľa potvrdil, pričom ak by Najvyšší súd odlišne posúdil splnenie procesných podmienok na konanie, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Účastník konania v 3/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uviedol, že nespochybňuje rozhodnutie odporcu a považuje ho za vecne správne. V mene úpadcu Rádio VIVA ďalej uviedol a podrobne popísal spoločenský a právny kontext postupu a jednania, ako konatelia neúspešného uchádzača Ing. J. X., Ing. N. U. a Ing. D. U., vo figurovali vo všetkých touto kauzou dotknutých spoločnostiach - Rádio VIVA, a.s., SCAN Development, s.r.o., ako aj VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. Účastník konania ďalej poukázal na otázku neplatne emitovaných akcií a na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti právny základ pre vydanie akcií je jednoznačne v rozpore so zákonom. Na základe týchto skutočností je utvrdený v presvedčení, že navrhovateľ koná po celý čas nečestne v rozpore s poctivým obchodným stykom a spôsobuje tak škodu dotknutým účastníkom konania, predovšetkým však úpadcovi. Navrhovateľ nie je dlhoročným rádiom pôsobiacim na mediálnom trhu, práve naopak, navrhovateľ protiprávne zabezpečuje vysielanie rozhlasovej programovej služby na, ktoré bol oprávnený úpadca Rádio VIVA,
licencie číslo R/70 udelenej úpadcovi, ktorý je jediným subjektom oprávneným na vysielanie tejto rozhlasovej programovej služby. Navrhovateľ tak postupuje v priamom rozpore so zákonom, keď v celom rozsahu zabezpečuje vysielanie rozhlasovej programovej služby, na, ktorú nie je oprávnený. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 49 ods. 9 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol meritórne vo veci na pojednávaní dňa 30. októbra 2014 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.
, b) nespĺňa náležitosti
1 až 3 a 5 a v lehote určenej Radou nenastala náprava, c) nespĺňa kritériá a podmienky
, ktoré Rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať, d) v rámci konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie vyberala z viacerých žiadateľov o licenciu
ods. 4 obsahuje
3, c) podmienky označovania programov
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.