1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. a/ § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) uložila navrhovateľke pokutu vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 citovaného zákona tým, že na televíznej programovej službe JOJ Plus - dňa
5 cit. zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila, a v zmysle § 67 ods. 16 cit. zákona pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že jeho podkladom sú záznamy vysielania programov odvysielaných na televíznej programovej službe JOJ Plus a to: „Dobrý, zlý a čudný“, odvysielaného
2 zákona o vysielaní a retransmisii postihnutá už v minulosti. Poslednými rozhodnutiami vo veci tohto porušenia bolo navrhovateľke uložené upozornenie na porušenie zákona, v konaniach číslo RL/36/2011, číslo RL/53/2011 číslo RL/54/2011, číslo RL/55/2011 a číslo RL/63/2011 a rozhodnutia v týchto veciach nadobudli právoplatnosť
6 zákona o vysielaní a retransmisii opravný prostriedok. Namietala, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní odporkyne bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K tomu namietala, že odporkyňa
2 a § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nevykonala dôkaz, a to ohliadku záznamu z vysielania vyššie uvedených programov odvysielaných na televíznej programovej službe JOJ Plus, lebo o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Navrhovateľka preto zastávala názor, že odporkyňa pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila skutkový stav veci, a táto procesná vada má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, riadne odôvodnené, zodpovedajúce skutkovým zisteniam na základe správnych právnych záverov. Ďalej uviedla, že podkladom pre rozhodnutie bol písomný prepis/popis skutkového stavu a vyššie špecifikované záznamy vysielania. S týmto skutkovým stavom sa riadne oboznámila a na jeho podklade rozhodla. Prepis/popis skutkového stavu je súčasťou administratívneho spisu a súčasne je obsiahnutý aj v rozhodnutí správneho orgánu. Podotkla, že prepis/popis je potrebné vnímať výlučne ako prejav zásady písomnosti správneho konania. Súhlasila, že nejde o dokument, ktorý by nahradzoval zápisnicu o vzhliadnutí záznamu vysielania, ale tvrdila, že je dôkazom na základe ktorého rozhodla. Záznamy vysielania programov a ich prepis/popis odporkyňa nepovažovala za sporný. Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 9. apríla 2013 číslo RP/035/2013 potvrdil ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2, písm. a/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona o vysielaní a retransmisii) preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu opravného prostriedku (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s obsahom administratívneho spisu číslo 504-PLO/O-6418/2012 a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
článku 20 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva držiteľov práv.
článku 23 bodu 1. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ podiel televíznych reklamných spotov a telenákupných spotov v rámci príslušnej hodiny neprekročí 20 %.
2 zákona o vysielaní a retransmisii vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.
1 zákona o vysielaní a retransmisii reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy.
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/, ods. 2,3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá pokutu. Sankciu
odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/]. Pokutu rada určí
závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.
1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
1 a 4 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zo spisov vyplýva, že predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne z
názoru najvyššieho súdu odporkyňa vo výroku rozhodnutia jasne a zrozumiteľne popísala dôkazy, ktoré a stali podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Najvyšší súd rovnako ako odporkyňa dospel k záveru, že námietka navrhovateľky o nespísaní zápisnice o ohliadke nie je vadou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
1 správneho poriadku spôsob zisťovania skutkového stavu ohliadkou je len jedným z možných podkladov pre jeho zistenie. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia najvyšší súd zistil, že rada pred jeho vydaním sa oboznámila so skutkovým stavom, ktorý získala zo všetkých podkladov, ktoré sú uvedené v dôvodovej časti. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav o dodržiavaní povinností
zákona o vysielaní a retransmisii bol zisťovaný z obrazového a zvukového záznamu vysielania, ktorý v rozhodnutí je prepísaný do písomnej formy, odporkyňa postupovala v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku a dostatočne zistila skutkový stav, potrebný pre rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie povinností ustanovených v § 35 ods. 3 a v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zistil, že odporkyňa náležite postupovala v zmysle citovaných zákonných ustanovení, vo veci zistila skutočný stav veci a v správnom konaní požiadala navrhovateľku o súčinnosť, ktorú navrhovateľka nevyužila. Odporkyňa vo veci neporušila zákon spôsobom, ktorý by mal mať za následok zrušenie jej rozhodnutia, preto najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne z 9. apríla 2013 číslo RP/035/2013 potvrdil ako vecne správne
2 OSP v spojení s § 219 OSP. V prejednávanej veci navrhovateľka úspech nemala, a preto náhrada trov konania jej zo zákona neprislúcha (§ 250k ods. l OSP v spojení s § 250l ods. 2/ OSP). O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.