1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 5 písm. b/Tr. zák. a iné (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), o odvolaniach obhajcu obžalovaného F. T. JUDr. Milana Menyhardta a obžalovaných Q. J., S. H. a E. R. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2013, sp. zn. 1 T 7/2003, takto rozhodol:
por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa odvolania obžalovaných F. T., Q. J., S. H. a E. R. z a m i e t a j ú. Odôvodnenie Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2013, sp. zn. 1 T 7/2003 boli obžalovaní uznaní vinnými a to: - v bode 1/ obžalovaní F. T. a Q. J. z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. - v bode 2/ obžalovaný S. H. z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. - v bode 3/ obžalovaný I. J. z trestného činu nedovolenej výroby o držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu o prekurzora o obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. - v bode 4/ obžalovaný F. T. z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny
1 Tr. zák. - v bode 5/ obžalovaný F. T. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. - v bode 6/ obžalovaný I. J. z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny
1 Tr. zák. - v bode 7/ obžalovaný I. J. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. - v bode 8/ obžalovaný S. H. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. - v bode 9/ obžalovaný E. R. z účastníctva na trestnom čine vo forme pomoci k trestnému činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. c/ Tr. zák. § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaný F. T. zadovažoval nezisteným spôsobom omamné látky a psychotropné látky, ktoré s obžalovaným Q. J. uskladňovali v byte č. XY na druhom poschodí v T., kde ich riedili na konzumovateľnú koncentráciu, vážili a balili a následne odpredávali priamym konzumentom v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s týmito látkami, pričom obžalovaný F. T. v nezistenom čase, od doposiaľ neznámej osoby a nezisteným spôsobom zadovážil omamné a psychotropné látky a spolu s obžalovaným Q. J. tieto uskladňovali v byte v T., kde tieto prechovávali, postupne riedili, vážili a balili za účelom ďalšieho predaja o to až do 13.40 hod. dňa 13. apríla 2002, keď v tomto byte bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej boli zistené omamné a psychotropné látky o celkovej hmotnosti 2317,1 g, z ktorého množstva
znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave by bolo možné pripraviť 14 600 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 3 650 000 Sk, kokaín o hmotnosti 0,48 g, z ktorého by bolo možné pripraviť 15-20 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote no čiernom trhu 7 500 Sk, metamfetamín o hmotnosti 3,68 g, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 40-100 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu najmenej 16 000 Sk a pričom obžalovaní F. T. a Q. J. boli prichytení na tomto byte pri miešaní, vážení a balení hore uvedených drog, 2/ obžalovaný S. H. v nezistenom čase si zadovažoval heroín, ktorý následne delil na rôzne menšie množstvá a tieto prechovával v byte svojej matky v T. až do dňa
1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive a nájdené náboje sa považujú za strelivo
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive v platnom znení, 6/ obžalovaný I. J. v nezistenom čase a na nezistenom mieste sfalšoval obsah cestovného pasu č. XY na meno S. T., nar. XY, vydaného dňa
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov a podliehajú povoľovaciemu konaniu v zmysle citovaného zákona, 8/ obžalovaný S. H. od presne nezisteného času bez povolenia si zadovažoval a hromadil 14 ks malokalibrových nábojov 22 Long Rifle s dnovými signatúrami REX českej výroby, zn. Sellier Bellot v byte č. XY na deviatom poschodí na J., ktorého majiteľkou je I. P., nar. XY, ktoré boli zaistené dňa 13. apríla 2002 o 20.55 hod. pri domovej prehliadke vykonanej príslušníkmi PZ na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13. apríla 2002, sp. zn. 2Nt-V-12133/02, pričom tieto náboje sa považujú za strelivo
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/96 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov a podliehajú povoľovaciemu konaniu v zmysle citovaného zákona, 9/ obžalovaný E. R. od presne nezistenej doby do 13. apríla 2002 umožňoval spoluobžalovaným F. T. a Q. J. v byte Ing. O. H., rod. H., nar. XY, ktorý užívala jej dcéra O. H., nar. XY spolu s obžalovaným E. R. a nachádza sa v T., aby uskladňovali, vážili, balili a následne konzumentom distribuovali prostredníctvom dílerov drogy, najmä heroín. Za to im krajský súd uložil tresty: obžalovanému F. T.
5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.
3 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny, obžalovanému Q. J.
5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
3 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. obžalovanému S. H.
1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky pri súčasnom zrušení výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z
2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému I. J.
1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovanému E. R.
1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
3 Tr. zák. účinného v čase dokonania skutku. Navrhol, aby odvolací súd
1 písm. d/, písm. e/, Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
1 Tr. por. na nové prejednanie a rozhodnutie. Na č. l. 2964 spisu sa nachádza podanie,
ktorého
jeho názoru si dĺžka konania a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje aplikáciu § 40 Tr. zák. účinného do
1 písm. b/ Tr. por.,
3 Tr. por. vo veci rozhodol sám, a to tak, že ho v zmysle § 226 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí. Obžalovaný E. R. v odvolaní argumentoval, že je v hrubom rozpore s výpoveďami obžalovaných F. T. a Q. J., záver, že im pomáhal v trestnej činnosti. Spoluobžalovaný T. ho videl iba tri alebo štyri krát a ani nevedel, že byt v T. patril jemu. Obžalovaný T. ho nikdy neoznačil za osobu, ktorá by mu niekedy pomáhala. Q. J. dôveroval a pomáhal, pretože boli dlhoroční priatelia. O tom, čo sa deje v byte, keď tam nebol, vedomosť nemal. Pokiaľ sa na základe výpovede svedka L. S. potvrdilo, že od neho kúpil jednu dávku marihuany, nemožno z toho vyvodiť záver o jeho obchodovaní s heroínom. Taktiež navrhol za použitia zásady „in dubio pro reo“ napadnutý rozsudok zmeniť tak, že ho najvyšší súd spod obžaloby oslobodí, alternatívne vec vráti súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Z vyjadrenia prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave k odvolaniu S. H. a Q. J. vyplýva, že všetky skutočnosti, na ktoré obžalovaní vo svojich odvolaniach poukazovali, boli predmetom dôkladného posúdenia prvostupňového súdu, ktorý sa s nimi v rámci hodnotenia dôkazov náležite vysporiadal. Dĺžku konania a jej primeranosť treba posudzovať vo svetle konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Dĺžka konania bola ovplyvnená obštrukciami na strane samotných obžalovaných a v neposlednom rade aj ich obhajcov. Vzhľadom na závažnosť konania obžalovaných ako aj odstup času, ktorý od spáchania trestnej činnosti uplynul, preto navrhla podané odvolania zamietnuť ako nedôvodné. Zároveň navrhla zamietnuť aj odvolanie obžalovaného F. T., pretože krajský súd správne aplikoval ustanovenie Trestného zákona v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (zrejme malo ísť o ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. o pôsobnosti trestných zákonov, keď sa trestnosť činu posudzuje
zákona, ktorý je pre neho priaznivejší, keďže túto otázku treba posudzovať komplexne.).
4 Zákona 301/2005 Z. z. účinného od 1. januára 2006 (Tr. por.) vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd
doterajších predpisov. Obžaloba bola na obžalovaného F. T. a spol. podaná 18. júla 2003, preto najvyšší súd pri plnení prieskumnej povinnosti v súlade s ustanovením § 564 ods. 4 Zákona č. 301/2005 Z.z. postupoval
1 predchádzajúceho Zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.). Na úvod treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v predmetnej trestnej veci rozhodoval, keď uznesením z
1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a obžalovaného E. R., ktorý bol zo spáchania skutku v bode 1/ obžaloby
c/ Tr. por. oslobodený a skutok v bode 4/ obžaloby bol u obžalovaného I. J. vypustený. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu a vráteniu veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, ale aj z toho dôvodu, že došlo ku zmene v zložení senátu, krajský súd v súlade so zákonom prejednal celú vec odznova. Pritom prihliadal na dôvody a právne názory vyššie označeného zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu a
vyjadrenia pracovníkov NPJ P PZ Bratislava, zo skutkového stavu vypustil. Čo sa týka veci obžalovaného I. J., táto bola uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 Tr. por. zamietnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
1 Tr. por. účinného do
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne riadil právnymi názormi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2005, sp. zn. 1 To 13/2005, ktorým bol predchádzajúci odsudzujúci rozsudok zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní vykonal zákonom predpísaným spôsobom všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. Takýto zákonný postup bol použitý aj pri doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí vo veci. Krajský súd vykonané dôkazy vyhodnotil riadiac sa pritom ustanovením § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd výstižne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Pretože písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. por. a odvolacie námietky obžalovaných, resp. iné zistené okolnosti, nemajú zásadný vplyv na rozhodnutie o otázke viny, odvolací súd si ho pre jeho výstižnosť osvojuje a v podrobnostiach poukazuje na tam uvedené dôvody. V súhrne odvolatelia v dôvodoch podaných odvolaní neoprávnene spochybňujú a inak vyhodnocujú dôkazy, ako to urobil súd prvého stupňa, preukazujúce ich nezákonne konanie, dôkazy, ktoré objasňujú súvislosti ich neoprávneného konania prekrúcajú vo svoj prospech a vyberajú z nich iba také skutočnosti, ktoré by ich obhajobu mohli podporovať. Na úvod je potrebné uviesť, že ohľadne skutkov v bodoch 4/ až 8/ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie a vo vzťahu k týmto skutkom ani nenariadil doplniť dokazovanie. Preto krajský súd správne ustálil v týchto bodoch skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s názorom prvostupňového súdu z úvodu odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, že ide o trestnú činnosť z obdobia apríla 2002, ktorá skutočnosť ovplyvnila dokazovanie v tom smere, že svedkovia, ktorých teraz konajúci senát vo veci vypočúval, si už na nič nepamätali, väčšinou sa odvolali na svoje predchádzajúce výpovede, ktoré v tejto veci urobili. Pokiaľ po zrušení veci najvyšším súdom zmenený senát krajského súdu na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede všetkých obžalovaných, postupoval v súlade so zákonom, pretože obžalovaní využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať. Z prečítanej výpovede obžalovaného F. T. vyplýva, že po odňatí dokladov v roku 1999 si zaobstaral falošné doklady, ktoré aj používal. Obžalovaného Q. J. požiadal, aby mu zaobstaral nejaký byt na uloženie nejakých vecí pre jeho priateľa S. U.. Nemal mať vedomosť o tom, že byt v T. patrí spoluobžalovanému E. R.. V podstate nepoprel, že sa poznal so všetkými spoluobžalovanými. Taktiež obžalovaný Q. J. nepoprel skutočnosť, že pozná všetkých spoluobžalovaných. Na žiadosť obžalovaného T. oslovil obžalovaného R. so žiadosťou o zaobstaranie bytu, kde pre obžalovaného T. nejaké veci odložil, a sám obžalovaný T. do bytu priniesol nejaké veci. Z výpovede toho obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný R. súhlasil so vstupom obžalovaného T. do svojho bytu. Kontakt s obžalovanými H. a J. mal byť na báze predaja CD nosičov. Obžalovaný S. H. potvrdil kamarátstvo s obžalovaným J. tiež cez predaj CD nosičov. Páchanie trestnej činnosti poprel, rovnako ako aj hromadenie streliva. Obžalovaný E. R. potvrdil, že obžalovanému Q. J. požičiaval kľúče od bytu, ale aj na požiadanie obžalovaného J., ktorý si v byte s kamarátom chcel niečo uložiť. Obžalovaného T. poznal len z videnia. Drogovú činnosť poprel. Neskôr však svoju výpoveď zmenil s tým, že od obžalovaného T. kupoval kolesá na auto. Deň pred domovou prehliadkou požičal znovu obžalovanému J. kľúč od bytu. Odvolacie námietky JUDr. Milana Menyhardta obhajcu obžalovaného F. T. neobstoja. Otázky o stanovení množstva zaistených drog a ich ceny v zmysle zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sa podarili krajskému súdu zákonom zodpovedajúcim spôsobom vyriešiť výsluchmi pôvodnej vyšetrovateľky vo veci JUDr. R. B., znalkyne Ing. E. M. a svedka Ing. E. R., pracovníka Národnej protidrogovej jednotky. Z takto vyhodnotených dôkazov bolo dostatočne preukázané, že konanie obžalovaného F. T. v bode 1/ napadnutého rozsudku bolo správne právne kvalifikované ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. Toho istého skutku sa dopustil samostatne aj obžalovaný Q. J., ktorý bol prichytený spoločne s obžalovaným T. na byte pri miešaní, balení a vážení označených drog. Obžalovaný S. H. v bode 2/ napadnutého rozsudku si preukázateľne zadovažoval heroín a prechovával ho v byte svojej matky, čo sa preukázalo konaním svedkyne D., ale najmä znaleckým posudkom, ktorý vyhodnotil stery z ich rúk. Stopy drog sa našli aj v jeho aute. Zo spáchania skutku bol usvedčený aj výpoveďou svedka C.. Prichytený bol v tom istom čase ako obžalovaní T. a J.. Jeho konanie bolo s ohľadom na ustálenú hodnotu dávok omamnej látky správne právne kvalifikované ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu o prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Odborný posudok kriminalisticko-expertízneho ústavu spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný F. T. sa v skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku dopustil trestného činu falšovania o pozmeňovania verejnej listiny
1 Tr. zák., keď používal falošný cestovný pas, občiansky preukaz a vodičský preukaz na meno E. T. a vedel, že ide o doklady nepravé. Zápisnica o vykonanej domovej prehliadke preukazuje, že obžalovaný F. T. sa dopustil v bode 5/ napadnutého rozsudku aj trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák., keďže v jeho byte boli nájdené zbrane a strelivo, ktoré prechovával bez povolenia, pričom podliehajú príslušnému povolovaciemu konaniu. Skutku v bode 8/ napadnutého rozsudku sa dopustil obžalovaný S. H. taktiež trestného činu nedovoleného ozbrojovania
2 písm. b/ Tr. zák. Našli sa v jeho byte malokalibrové náboje, ktoré podliehajú povolovaciemu konaniu, ktoré prechovával bez povolenia. V tomto prípade je logická úvaha krajského súdu, že predmetné strelivo do bytu nevniesla matka obžalovaného, ktorá s ním spoločne byt obýva. Napokon bolo preukázané, že obžalovaný E. R. v bode 9/ napadnutého rozsudku umožnil obžalovaným T. a J., aby v byte v T. pracovali s drogami, najmä s heroínom. Je zrejmé, že o drogovej činnosti obžalovaného T. vedel, pretože to potvrdzujú aj prepisy odpočutých hovorov a stery z jeho rúk. Keďže nebolo možné preukázať jeho vedomosť o veľkom rozsahu drogovej trestnej činnosti, bol uznaný vinným len z pomoci k trestnému činu
1 písm. c/ Tr. zák., § 187 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Pomoc je na rozdiel od spolupáchateľstva iba konaním podporujúcim činnosť páchateľa, ktoré nie je súčasťou útoku priamo smerujúceho k vykonaniu činu a nemá znaky spolupáchateľstva ani organizátorstva alebo návodu. Prvostupňový súd správne uzavrel, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo spoľahlivo preukázať, že v posudzovanom prípade išlo o organizovanú skupinu. Nepreukázalo sa, že zachytené telefonické rozhovory svedčia o spolčení najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu. Správne a v súlade so zákonom rozhodol súd prvého stupňa aj v jednotlivých výrokoch o treste. U každého z obžalovaných bol pri ukladaní trestov zohľadnený časový odstup od spáchania skutkov, ale aj predchádzajúce odsúdenia. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že nebolo možné vyhovieť odvolacím námietkam týkajúcich sa možného použitia moderačných ustanovení
Trestného zákona, resp. medzinárodne uznávaných predpisov o dodržiavaní ľudských práv v trestnom konaní, alebo rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Napriek tomu, že trestné stíhanie trvá 14 rokov, Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že príslušné orgány činné v trestnom konaní, ale ani procesné súdy svojím postupom nespôsobili vo veci prieťahy. K prieťahom došlo z objektívnych príčin (pri zisťovaní pobytov svedkov, dlhodobá práceneschopnosť dôležitej svedkyne), najmä však nedisciplinovanosťou obžalovaných a mnohokrát aj ich obhajcov. Krajský súd musel niekoľkokrát použiť voči obhajcom, a to aj opakovane, poriadkové opatrenia v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Veľmi často u obžalovaných a obhajcov spôsobili prieťahy v konaní ich práceneschopnosti, čo je iste potrebné akceptovať, avšak nie vinou súdu muselo byť hlavné pojednávanie zrušené alebo odročené. Konajúca predsedníčka senátu vyžadovala od neprítomných osôb lekárske potvrdenia, komunikovala s ich ošetrujúcimi lekármi a dokonca kvôli častým neprítomnostiam na úkonoch súdu, podala na jedného z obžalovaných aj trestné oznámenie, len aby mohla konať plynule. Rovnaké zistenia vyplynuli aj z preskúmania konania pred iným senátom, pred zrušením veci najvyšším súdom, kde senát taktiež konal sústredene v záujme rozhodnutia vo veci. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.