2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Správne súdnictvo upravené v piatej časti O.s.p. v ustanovení § 250k a § 250h ods. 2 za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu sa v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti O.s.p. Keď podľa O.s.p. je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu nenachádza a ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2 O.s.p. upravuje prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1, § 201 a § 202 O.s.p. Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Citované zákonné ustanovenie upravuje výnimočné priznanie náhrady trov konania žalovanému pre prípad späťvzatia žaloby, a to trov, ktoré žalovaný vynaložil po tom, čo žalobca podal žalobu. Predpoklady uvedené v tomto ustanovení nemajú spoločné znaky s § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré sa viažu na výsledok, resp. úspech v konaní, a v zmysle ktorého nemožno náhradu trov konania priznať nikomu inému, iba úspešnému žalobcovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného podľa § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou bude prichádzať do úvahy najmä v prípade neodôvodnených žalôb a je výnimkou zo zásady, že v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému, nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. v zásade vylučuje. Aj v správnom súdnictve žalobca môže vziať žalobu späť z dôvodov, ktoré neznamenajú neúspech, ale sú v príčinnej súvislosti s legalizáciou postupu a rozhodovania správneho orgánu (napr. v dôsledku autoremedúry alebo ako v danej veci v dôsledku vydania rozhodnutia žalovaného v prospech žalobcu). Podľa názoru najvyššieho súdu treba v danom prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon stanovuje aj možnosť zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pre správanie žalovaného, keď bola žaloba podaná dôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho a súdneho spisu je nesporné, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku toho, že žalovaný vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznal ním požadovanú a v tomto konaní uplatnenú sumu 334,50 €. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2012. Späťvzatie návrhu z uvedeného dôvodu malo teda za následok zastavenie konania a z tejto skutočnosti vyplynula i zodpovednosť žalovaného znášať vzniknuté trovy konania v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (
1 veta prvá O.s.p.). Najvyšší súd má na základe uvedeného za to, že v prejednávanej veci krajský súd nepochybil, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.05.2012 vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie žalobcu došlo k nedopatreniu, pretože nebola zohľadnená skutočnosť, že v predmetnej veci boli vydané dva rozsudky Okresného súdu v Humennom sp.zn. 1T 107/2009 a 17C/227/2009, ktorými bola ustálená výška škody na zdraví žalobcu v celkovej sume 1 003 €. Rozhodnutím MS SR č. 22596/010-537/41 zo dňa 14.05.2012 preto došlo k dodatočnému doodškodneniu žalobcu podľa zákona č. 215/2006 Z.z. v znení zákona č. 79/2008 Z.z. vo výške 334,50 €. Žalovaný chybu pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie žalobcu odstránil až po podaní predmetnej žaloby na súd a v dôsledku odstránenia chyby žalovaného žalobca vzal žalobu späť. Záverom najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v poučení predmetného preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je uvedené, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom na základe žaloby podanej v zmysle ustanovenia § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka od dňa jeho doručenia. Samotný žalovaný v poučení rozhodnutia uviedol, že na základe podanej žaloby sa bude postupovať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, preto odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca sa mal domáhať od žalovaného zaplatenia odškodnenia, teda uplatniť si voči žalovanému peňažný nárok a žiadať, aby okresný súd, ktorý jediný je vecne príslušný, určil žalovanému povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, považuje najvyšší súd za právne irelevantnú. Preto neobstojí námietka uvedená v odvolaní žalovaného proti uzneseniu krajského súdu v časti, že Krajský súd v Bratislave pre nesplnenie zákonných podmienok nebol vecne príslušný na vybavenie veci. Napokon pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z § 2 O.s.p., v zmysle ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor iných osôb. Poukazujúc na uvedené závery najvyšší súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti, t.j. v časti ktorou bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy vo výške 414,48 € ako vecne správne potvrdil. V tomto prípade išlo o konanie podľa piatej časti O.s.p. teda o konanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Je to konanie, ktorého procesné pravidlá sú upravené osobitne; iné časti O.s.p. sa použijú na vec len výnimočne (§246c ods.1 O.s.p.). Podľa názoru senátu najvyššieho súdu sa vo veci nepoužijú ustanovenia osobitných konaní upravených v piatej hlave tretej časti O.s.p., vrátane ustanovenia § 200ea O.s.p. o drobných sporoch, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, keďže predmet tohto súdneho konania netvorí suma na zaplatenie (pohľadávka), ale tvorí ho preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré má stanovené vlastné procesné pravidlá v piatej časti O.s.p. Súd preto odvolacie argumenty žalovaného i v tejto časti považuje za nedôvodné a aplikáciu § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. za vecne správnu. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p. veta druhá O.s.p. S poukazom na § 151 ods. 4 O.s.p. súd, keďže žalobca nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, nevyzval žalobcu na ich vyčíslenie a pretože ani z obsahu spisu nevyplýva, že by trovy odvolacieho konania žalobcovi vznikli, rozhodol súd tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď právo na ich náhradu by žalobcovi vzniklo, avšak len za predpokladu uplatnenia nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.