ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z
2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vyvlastnil žalobkyni, výlučnej vlastníčke pozemky z parcely č. XXXX/4 (28 m2) a z parcely č. XXXX/2 (14 m2), o celkovej výmere 42 m2, s druhom pozemkov záhrady v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.") F., ktoré parcely sú evidované na liste vlastníctva (ďalej len „LV") č. XXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, v prospech navrhovateľov na výstavbu verejnoprospešnej stavby označenej ako „Ukľudnená komunikácia D1 Kráľovské údolie",
schválenej územnoplánovacej dokumentácie. V odvolacom konaní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím z 1. októbra 2012 č. 20585/2012/2962 SV z. 52209/To
2 správneho poriadku pre porušenie § 108 ods. 2 písm. f) a ods. 3 stavebného zákona a § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) zrušil prvostupňové rozhodnutie z 30. mája 2012 č. A-2012/1827-KOL. V odôvodnení uviedol, že v návrhu na vyvlastnenie navrhovatelia uviedli dva rôzne tituly vyvlastnenia, pre ktoré je v stavebnom zákone stanovený rôzny režim vyvlastnenia s rôznymi podmienkami a s rozdielnym orgánom, ktorý je príslušný na vyvlastňovacie konanie. Krajský stavebný úrad sa vo vyvlastňovacom konaní s týmto rozporom nezaoberal, jednoznačne nevyhodnotil navrhovaný účel vyvlastnenia
druhu a účelu stavby, ani neoveril splnenie podmienok pre vyvlastnenie
cestného zákona. Navrhovatelia Mgr. W. X. a Ing. arch. U. Y. podali ďalší návrh 30. októbra 2012 na vyvlastnenie
2 písm. a) stavebného zákona, ktorým s dispozičnou zásadou konania upravili návrh na vyvlastnenie z
2 písm. a) stavebného zákona vo verejnom záujme žalobkyni ako výlučnej vlastníčke vyvlastnila pozemky, a to z parcely č. XXXX/4 (28 m2) a z parcely č. XXXX/2 (14 m2), o celkovej výmere 42 m2 s druhom pozemkov záhrady v k.ú. F., ktoré parcely sú evidované na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre novú parcelu č. XXXX/6
geometrického plánu č. 35871407 - 53/2011 z
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom ciele a zámery územného plánovania sú preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným mestskou časťou Bratislava Petržalka pod č. UKSP 8455-TX1/2009-Kb-37 z
2 písm.
2 písm. f) stavebného zákona, ktoré bolo na základe podaného odvolania odvolacím správnym orgánom zrušené. V tejto časti bolo o návrhu aj právoplatne rozhodnuté. Keďže navrhovatelia pôvodný návrh upravili a konkretizovali, účel vyvlastnenia
2 písm. a) stavebného zákona je v súlade so zákonom, nakoľko o tomto podanom návrhu, ktorý treba považovať za nový návrh, nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Krajský stavebný úrad v Bratislave postupoval po vydaní rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu z 1. októbra 2012 v súlade so zákonom, keď predmetný spisový materiál spolu s návrhom postúpil vecne príslušnému správnemu orgánu na konanie a stavebný úrad postupoval po predložení spisového materiálu v súlade so zákonom, keď o podanom návrhu začal viesť vyvlastňovacie konanie a vo veci aj rozhodol. Preto námietky žalobkyne nepovažoval za dôvodné. Krajský súd nepokladal za dôvodnú ďalšiu námietku žalobkyne,
ktorej nebola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľov vo vyvlastňovacom konaní, lebo nebol daný súhlas miestneho zastupiteľstva mestskej časti a uzavretie príslušnej dohody navrhovateľov s mestom.
názoru krajského súdu navrhovatelia sú navrhovateľmi vo vyvlastňovacom konaní zo zákona a v žiadnom prípade sa na nich nevzťahuje zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Tieto fyzické osoby neobstarávajú stavbu pre niekoho na základe zákazky pri verejnom obstarávaní, ako to definuje § 1 ods. 1 cit. zákona. Navrhovateľom vyplýva právo na podanie návrhu na vyvlastnenie nielen zo stavebného zákona, ale aj priamo z rozhodnutia o umiestnení stavby zo
2 písm. a) stavebného zákona a v takomto prípade je na konanie príslušná obec, ako stavebný úrad
1 stavebného zákona v spojení s § 117 stavebného zákona. Práva a povinnosti vyplývajúce z územných rozhodnutí na danú stavbu boli prevedené na navrhovateľov, čo v danom prípade ich oprávňovalo na podanie návrhu na vyvlastnenie. Čo sa týka námietok žalobkyne o prevode práv a povinností z územných rozhodnutí na navrhovateľov, ktorý prevod mal podliehať schváleniu miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, krajský súd uviedol, že posudzovanie uvedených námietok nespadá do pôsobnosti stavebného úradu, lebo stavebný úrad je oprávnený preskúmavať len postupy stavebného úradu na úseku stavebného poriadku, a to či Mestská časť Bratislava - Staré Mesto postupovala v súlade so zákonom pri obstarávaní stavebníka na predmetnú verejno - prospešnú stavbu, nie je v kompetencii predmetného úradu. Poukázal na to, že v stanovisku príslušného cestného správneho orgánu Mestskej časti Bratislava-Staré mesto č. 414/12075/2012/KPR/Lau z 19. marca 2012, je vyjadrený súhlas s prevzatím líniovej stavby „Ukľudnená komunikácia Dl - Kráľovské údolie - I. etapa" do správy príslušného cestného správneho orgánu. K námietke žalobkyne, že správne orgány pochybili, lebo na výšku náhrady za vyvlastnené pozemky neustanovili súdneho znalca
správneho poriadku, krajský súd uviedol, že správny orgán nemal za potrebné ustanoviť znalca
správneho poriadku, lebo pri určovaní náhrady vychádzal zo znaleckých posudkov znalca Ing. U. V. predložených navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania.
názoru súdu, ak by vo vyvlastňovacom konaní došlo k predloženiu znaleckých posudkov, ktorých závery by sa v určení hodnoty pozemkov výrazne líšili, ustanovenie znalca správnym orgánom by bolo nevyhnutné. Podotkol, že žalobkyňa počas celého konania nevzniesla námietky proti obsahu znaleckého posudku, vo vyvlastňovacom konaní namietala len neuplatnenie postupu
Krajský súd uviedol, že § 36 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť ustanoviť znalca len v tom prípade, ak na účely konania je potrebné posúdiť otázky dôležité pre správne konanie, ktoré je znalec povinný posúdiť z odborného hľadiska, teda že stavebný úrad je povinný ustanoviť znalca len vtedy, ak určité skutočnosti nemôže posúdiť sám, alebo ak by to nebolo vhodné alebo možné. Krajský súd nepokladal za dôvodné námietky žalobkyne,
ktorých žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie napriek upozorneniu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. z
1 veta druhá OSP. Nepriznanie náhrady trov účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania odôvodnil tým, že nepriznanie náhrady trov by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu, alebo žalovaného spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí
1 veta druhá OSP pribrať do konania, hoci žalobca a žalovaný jeho pribratie do konania ovplyvniť nemohli. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2 písm. f) OSP v právnom závere namietanej prekážky veci právoplatne rozhodnutej, v nepreukázaní verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní, v nepreukázaní aktívnej legitimácie navrhovateľov vyvlastnenia, v neustanovení do správneho konania nezávislého znalca na ohodnotenie nehnuteľností a v namietanej veci nerešpektovanie prokurátorského upozornenia správnym orgánom. Opätovne ako v žalobe žalobkyňa namietala, že vo veci podaného návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania z 3. apríla 2012 konečne a právoplatne rozhodlo 1. októbra 2010 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorým zrušil
2 stavebného zákona rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave z 30. mája 2012 č. A-2012/1827-KOL-4 pre porušenie § 108 ods. 2 písm. f) a ods. 3 cit. zákona. Postupovalo
2 správneho poriadku,
ktorého je zrušujúce rozhodnutie druhostupňového orgánu v konaní o návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania Mgr. W. X. a Ing. arch. U. Y. konečné. Žalobkyňa ďalej poukázala na dôvody uvádzané v rozhodnutí Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorých vyplýva, že fyzické osoby neboli osobami oprávnenými podať návrh na vyvlastnenie
2 stavebného zákona v spojení s § 2, § 3d ods. 3, §4b a § 17 cestného zákona.
týchto dôvodov ak nie je miestna komunikácia zaradená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie pre dané územie medzi verejnoprospešné stavby, musel by už samotný návrh smerovať k vyvlastneniu pre výstavbu miestnej komunikácie
2 písm. f/ stavebného zákona. V konaní by sa posudzoval verejný záujem aj z toho hľadiska, či s výstavbou miestnej komunikácie v danom území počíta záväzná časť schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Osobou oprávnenou podať návrh na vyvlastnenie by potom mala byť mestská časť (§ 2, §3d ods. 3, § 4b a § 17 cestného zákona v spojení s § 109 ods. 2 stavebného zákona). V opačnom prípade ak je komunikácia zaradená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schválenej VZN mestskej časti pre dané územie medzi verejnoprospešné stavby, musel by už samotný návrh smerovať k vyvlastneniu pre verejnoprospešnú stavbu
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, a potom by bolo konanie v súlade s návrhom vedené
2 písm. a) v spojení s § 108 ods. 3 stavebného zákona. A teda, ak by išlo o vyvlastnenie pre účely miestnej komunikácie, s ktorej výstavbou počítal územný plán pri jej zaradení medzi verejnoprospešné stavby, na jej vyvlastnenie pre účely miestnej komunikácie, s ktorej výstavbou počítal územný plán pri jej zaradení medzi verejnoprospešné stavby, na jej vyvlastnenie by musela podať návrh tiež mestská časť. Žalobkyňa ďalej namietala, že z návrhu na vyvlastnenie je zrejmé, že sa vyvlastňuje iba na úsek cesty o dĺžke 48,540 m (iba údajná prvá etapa). Celková dĺžka predmetnej stavby má byť však cca 90 m. Má za to, že predmetom vyvlastnenia je iba skutočnosť, aby navrhovatelia vyvlastnenia si otvorili cestu k vlastnému pozemku a nie budovať verejnoprospešnú stavbu vo verejnom záujme v celom rozsahu. Pokiaľ predmetnú stavbu nerealizuje mestská časť Bratislava - Staré mesto, ktorej cieľom by bolo otvoriť komunikáciu pre všetky ostatné pozemky, tak ako bolo pôvodne plánované, tak cieľom je iba vyvlastnenie pozemkov v prospech jednotlivých fyzických osôb, ktorým majú prejsť pozemky do súkromného vlastníctva (nie do vlastníctva obce - vo verejnom záujme). Preto
jeho názoru správny orgán vydal rozhodnutie o vyvlastnení bez právneho titulu a v rozpore so zákonom a nie vo verejnom záujme. Žalobkyňa ďalej namietala, že v územnom konaní sa nekonalo so žalobkyňou ani s jej právnymi predchodcami (rodičmi), čím sa rozhodlo o umiestnení stavby na ich pozemku bez nich, čo pokladá za rozpor so stavebným zákonom, správnym poriadkom a Ústavou SR. Tým vyvlastňovacie konanie, ktorého podkladom boli územné rozhodnutia, trpí podstatnou vadou konania, v nezákonnosti pre rozpor podkladov vyvlastňovacieho konania so zákonom. Poukázala na to, že kým v pôvodnom územnom rozhodnutí z
jej názoru vyvlastňovaciemu konaniu malo predchádzať postúpenie práv z územných rozhodnutí z mestskej časti na navrhovateľov ako fyzické osoby, nakoľko uvedené práva patria do majetku mestskej časti ako jej majetkové práva. Poukázala na § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s tým, že ide o zásadné nakladanie s majetkom mestskej časti a práva - povinnosti z rozhodnutia o umiestení stavby majú charakter majetku mestskej časti, na prevod sa vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom. Následne mali navrhovatelia vyvlastňovacieho konania takýmto postúpením práv z územných rozhodnutí vo vyvlastňovacom konaní preukázať svoju aktívnu legitimáciu na začatie a vedenie vyvlastňovacieho konania. Postúpenie práv z územných rozhodnutí a aktívnu legitimáciu podať návrh preukazovali navrhovatelia vyvlastňovacieho konania listami Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z
jej názoru mal správny orgán úradnú povinnosť za účelom objektívneho určenia náhrady za vyvlastnenie ustanoviť znalca. Uviedla, že žiadala aj opakovane o jeho pribratie do konania, čo mal súd vyhodnotiť ako nesúhlas s predloženými znaleckými posudkami. Žalobkyňa napokon namietala, že s prihliadnutím na obsah upozornenia Okresnej prokuratúry Bratislava I v predmetnom vyvlastňovacom konaní,
ktorého ,,po rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 20585/2012/2962SV z 52209/To z 1. októbra 2012, právoplatnom 16. októbra 2012, vydanom
2 správneho poriadku, koná tento orgán bezprávneho dôvodu", v uvedenom rozsahu je rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a zmätočné. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o preskúmaní rozhodnutia a postup žalovaného, správneho orgánu, ktorý s konečnou platnosťou rozhodoval o vyvlastnení časti pozemkov
2 písm. a/ stavebného zákona žalobkyni v prospech navrhovateľov vyvlastnenia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).
2 písm. a) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby
schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby
odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Verejný záujem je v stavebnom zákone vyjadrený v možnosti vyvlastnenia na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb. O verejnoprospešných stavbách rozhoduje obecné zastupiteľstvo v schválenej územnoplánovacej dokumentácii (§ 26, 27 a 30 stavebného zákona). Vychádzajúc z ustanovenia odseku 3, schvaľujúci orgán môže za takéto stavby považovať len stavby, ktoré sú určené na verejnoprospešné služby a na verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia. Dôležitú úlohu v danom prípade zohráva verejná kontrola, pretože proces prerokovania územnoplánovacej dokumentácie je verejný (z komentára k § 108 stavebného zákona z 1. apríla 2003).
1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
2 stavebného zákona ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
1 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.
1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že závery súdu prvého stupňa týkajúce sa námietok žalobkyne v časti prekážky veci právoplatne rozhodnutej, aktívnej legitimácie navrhovateľov na vyvlastnenie, v nepreukázaní verejného záujmu a v nerešpektovaní prokurátorského upozornenia v správnom konaní, zistil, že dôvody uvádzané súdom prvého stupňa sú vecne správne a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že správne orgány v uvedených namietaných skutočnostiach zistili v dostatočnom rozsahu podklady pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd k hore uvedeným skutočnostiam dodáva nasledovné. Výklad právnych noriem stavebného zákona ustanovujúcich účel a podmienky vyvlastnenia nehnuteľností je nevyhnutné uskutočňovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje Ústava SR v článku 20 ods. 4 ako výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva pri splnení ustanovených podmienok tak,že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pojem "tej istej veci " uvedenej v § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov konania, ten istý predmet konania a zhodný právny titul, teda o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými účastníkmi konania. Navrhovatelia správneho konania o vyvlastnenie časti nehnuteľnosti, v ktorých prospech sa malo uskutočniť vyvlastnenie, najprv podali 28. marca 2012 návrh na vyvlastnenie
2 písm. f) stavebného zákona. Potom, ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím z 1. októbra 2012 č. 20585/2012/2962 SV z 52209/To
2 správneho poriadku pre porušenie § 108 ods. 2 písm. f) a ods. 3 stavebného zákona zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave z 30. mája 2012 č. A-2012/1827KOL, ktorý vyhovel návrhu
2 písm. f) stavebného zákona, navrhovatelia písomným podaním z
názoru odvolacieho súdu zmenili návrh na vyvlastnenie pre účel
ustanovenia § 108 ods. 2 písm. a) v spojení s § 108 ods. 3 stavebného zákona. O tomto zmenenom návrhu prvostupňový správny orgán a žalovaný ako odvolací správny orgán v správnom konaní doposiaľ nerozhodli, žalovaný a prvostupňový správny orgán rozhodli až rozhodnutiami, ktoré sú predmetom tohto konania. V oboch prípadoch síce ide o tých istých účastníkov správneho konania, ale nárok, z ktorého bol uplatnený predmet konania (vyvlastnenie), nebol totožný. To znamená, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k prekážke veci právoplatne rozhodnutej (prekážka res iudicata). Z ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že návrh na vyvlastnenie môže podať len ten, kto bude využívať nehnuteľnosť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. V odseku 3 sú uvedené náležitosti návrhu na vyvlastnenie. Ide o základné údaje, ako je označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, uvedenie rozsahu vyvlastnenia a účelu, pre ktorý sa vyvlastňuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný.
odseku 4 sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy. Podrobnosti návrhu na vyvlastnenie upravuje § 30 VUSZ (z komentára Stavebného zákona). Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že navrhovatelia návrhu na vyvlastnenie časti nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bola žalobkyňa, písomnosťou zo
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, stavba „Ukľudnená komunikácia Dl - Kráľovské údolie", určená na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, je vymedzená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie , v súlade s územným plánom zóny Kráľovské údolie - Bôrik, schváleným uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 175/2002 zo dňa
Správneho poriadku a ustanovil znalca na vyhotovenie znaleckého posudku na posúdenie primeranosti náhrady, s čím žalovaný nesúhlasil, a primeranosť náhrady priznal
znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi na vyvlastnenie. Žalobkyňa súčasne namietala, že pri vyčíslení náhrady nebolo prihliadnuté na všetko, čo tvorilo súčasť vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplynulo, že znalecký posudok bol vypracovaný
znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znaleckým posudkom sa určuje trhová cena, ktorú odsek 2 definuje ako cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní
2 stavebného zákona zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené právne normy, Ústavu Slovenskej republiky a európsku právnu judikatúru, súd prvého stupňa pochybil, keď v časti náhrady za vyvlastnenie postup a rozhodnutie žalovaného pokladal za súladné so zákonom. Námietka žalobkyne týkajúca sa finančnej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, vznesené tak v správnom konaní ako aj v žalobe, bola preto dôvodná. Vzhľadom na to, že v konaní správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nezistil presne a úplne skutočný stav veci
správneho poriadku, bolo povinnosťou žalovaného v danej veci postupovať
správneho poriadku a vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti žalobkyne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250ja ods. 3, veta prvá OSP rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Odvolací súd úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov celého konania v zmysle § 246c ods.1 OSP v spojení s § 224 ods.1 OSP a s § 250k ods.1 OSP. Žalobkyni vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 66 eur a za odvolanie sume 70 €, spolu 136 €. Žalobcovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z."). Advokátovi patrí odmena za 4 úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby
3 cit. vyhlášky zvyšuje sa odmena a náhrady
tejto vyhlášky o 20% daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
osobitného predpisu, a to v sume 128,64 €. Náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania predstavuje spolu sumu 907,84 €, ktoré žalovaný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 246c ods.1 v spojení s § 149 ods.1 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.