3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“), z dôvodu nepredloženia úplného administratívneho spisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný, aj napriek poučeniu krajského súdu o neprípustnosti odvolania, odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
4 veta prvá a druhá O. s. p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/28/2014-23 zo dňa 25.06.2014 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/24039 zo dňa 10.12.2013
3 O. s. p.
1 veta druhá O. s. p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
1 O. s. p. je proti rozsudku súdu
1, 2 a 6 prípustné odvolanie. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného
3 O. s. p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
1 O. s. p. (a contrario) v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O. s. p. nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/28/2014-23 zo dňa 25.06.2014 odmietnuť
1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta druhá O. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky
1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.